Svätý Albert Veľký, známy aj ako Albertus Magnus alebo Albert z Bollstädtu, bol jednou z najvýznamnejších osobností stredoveku. Bol nemeckým filozofom, teológom, matematikom, astronómom, geografom, chemikom, metafyzikom, fyzikom, biblistom, alchymistom a prírodovedcom. Ako člen dominikánskeho rádu a učiteľ Tomáša Akvinského, získal titul Doctor universalis (všestranný učiteľ) pre svoje encyklopedické vedomosti a prínos k rozvoju vedy a teológie.
Svätý Albert Veľký sa narodil okolo roku 1200 v švábskom mestečku Lauingene pri Dunaji. Už od detstva prejavoval záujem o prírodu a jej tajomstvá. Študoval na Padovskej univerzite, kde sa venoval slobodným umeniam. V roku 1223 vstúpil do rehole dominikánov v Padove.
Neskôr učil v Hildesheime, Freiburgu, Regensburgu a v Štrasburgu. Napokon prešiel na parížsku univerzitu, kde dokončil svoju akademickú kariéru a od roku 1245 vyučoval ako profesor teológie. O tri roky neskôr ho predstavení vymenovali za riaditeľa generálneho dominikánskeho učilišťa v Kolíne, kde zastával túto úlohu šesť rokov. Jeho slávnym žiakom v tom období bol sv. Tomáš Akvinský.
Popri vyučovaní sa Albert venoval aj kňazskej službe. Roku 1252 ho požiadali o sprostredkovanie dohody medzi arcibiskupom a mestom Kolínom. Roku 1254 zvolili Alberta za predstaveného nemeckej dominikánskej provincie. V januári 1560 ho vymenoval pápež za regenburského biskupa so žiadosťou, aby dal do poriadku administratívu zanedbanej diecézy.
Albert zreorganizoval farnosti a kláštory, oživil charitatívne diela a pozdvihol hospodársky stav biskupstva. Ale nevedel sa celkom vpraviť do biskupskej funkcie a jeho diecezáni mu tiež prejavili málo porozumenia. Preto už na jar 1261 prosil pápeža, aby ho pozbavil vedenia diecézy. S tým cieľom sa vybral do Itálie, kde vo Viterbe dosiahol od nového pápeža Urbana IV. požadované uvoľnenie. Pápež si ho potom ponechal istý čas pri pápežskom dvore, aby tam prednášal a aby sa venoval písaniu svojich vedeckých diel.
Vo februári 1263 požiadal pápež Urban Alberta, aby v Nemecku a Čechách hlásal križiacku výpravu za oslobodenie Svätej zeme od mohamedánov. Albert kázal na Porýní, v Bavorsku a Čechách, ale s malým úspechom.
V rokoch 1271-1273 ho poverili osobitnými úlohami ako svojho dôverníka pápež Gregor X. a cisár Rudolf Habsburský. Roku 1274 sa zúčastnil na Lyonskom cirkevnom sneme. Ďalšie roky venoval Albert prednášaniu a písaniu.
Albert Veľký zomrel 15. novembra 1280 v dominikánskom kláštore sv. Kríža v Kolíne. Tam ho aj pochovali.
Úctu blahoslavených mu priznal pápež Inocent VIII. roku 1484 alebo 1485, a to najprv iba pre kolínskych a regensburských dominikánov. V 17. storočí sa táto úcta rozšírila na celú rehoľu a na všetky kraje, kde Albert pôsobil. Konečne pápež Pius XI. vyhlásil v decembri 1931 Alberta Veľkého za svätého a za cirkevného učiteľa. Napokon o desať rokov neskôr pápež Pius XII. vyhlásil sv. Alberta Veľkého za patróna prírodovedcov.
Svätý Albert Veľký zanechal rozsiahle literárne dielo, ktoré obsahuje spisy zo všetkých vedeckých odvetví, aké jestvovali vo vrcholnom stredoveku:
- Prírodovedné otázky
- Euklidova geometria
- Problémy poznania a myslenia
- Metafyzické otázky
- Mravno-spoločenské otázky
- Exegetické diela
- Kázne v latinskej i nemeckej reči
- Spisy, v ktorých systematicky rozoberal základné pravdy kresťanskej viery a mnohé teologické problémy
Napriek tomu, že v kresťanskej filozofii a teológii ho prevýšil jeho žiak sv. Tomáš Akvinský, sv. Albert patrí medzi veľkých teológov katolíckej Cirkvi a všestrannou vedeckou činnosťou zaujíma dôstojné miesto v dejinách vedeckého rozvoja ľudstva.
Prírodu skúmal ako objekt stvorený Bohom. Napriek tomu, že môžeme z Alberta nadobudnúť dojem všestranne rozhľadeného a v mnohých oblastiach excelujúceho učenca, medzi jeho najdôležitejšie osobnostné črty patrili pokora a skromnosť.
Za vynikajúcich teológov a filozofov sú považovaní sv. Tomáš Akvinský a sv. Albert Veľký. Pomoc: patrón bádateľov v prírodných vedách; teológov, filozofov, medicínskych technikov, študentov, baníkov.
„Celý vesmír je Božou rečou adresovanou človeku.“ (sv. Albert Veľký)
Sv. Albert Veľký patrí medzi najväčších učencov Cirkvi. Študoval na Padovskej univerzite. V roku 1223 vstúpil do rehole dominikánov, ktorú len krátko predtým založil sv. Dominik Guzmán. Neskôr učil v Hildesheime, Freiburgu, Regensburgu a v Štrasburgu. Potom odišiel učiť na Parížsku univerzitu, kde zároveň r. 1245 získal doktorát.
Veľmi dôkladne sa vyznal v prírodných vedách, biológii, chémii, fyzike, astronómii, geografii, metafyzike a matematike. Takisto bol veľkým teológom a biblistom. V roku 1248 bol poslaný do Kolína nad Rýnom, kde viedol celú univerzitu. Zorganizoval šúdium a vôbec celý život kolínskej univerzity. V roku 1254 bol zvolený za provinciálneho predstaveného dominikánskej rehole v Teutónsku.
Pápež Alexander IV. ho v roku 1260 ustanovil za biskupa Regensburgu. Aj tu pokračoval vo svojej všestrannej činnosti vo všetkej skromnosti a pokore. Ani ako biskup sa nevzdal skromného a pokorného spôsobu života. Zomrel v Kolíne, pochovali ho v kostole sv. Ondreja. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Gregor XV. v roku 1622, za svätého pápež Pius XI.
Svätý Otec František na stretnutí so španielskymi biskupmi oznámil, že 2. apríla bude svätorečiť troch blahoslavených prostredníctvom tzv. ekvipolentnej kanonizácie. Medzi najznámejších svätcov, ktorí boli takýmto spôsobom vyhlásení, patria napríklad sv. Gregor VII., sv. Gertrúda z Helfty, sv. Peter Damian, sv. Cyril a Metod, sv. Ján Damascénsky, sv. Béda Ctihodný, sv. Albert Veľký, sv. Tomáš Morus a sv. Ján z Avily.
Na slávnosť Turíc 27. mája 2012 pred modlitbou Raduj sa, nebies kráľovná Svätý Otec Benedikt XVI. povedal: „Duch, ktorý „hovoril skrze prorokov“, pokračuje prostredníctvom darov múdrosti a vedomosti v inšpirovaní žien a mužov, ktorí hľadajú pravdu, ukazujúc im pôvodné cesty poznania a prehĺbenia Božieho tajomstva, človeka a sveta. V tomto kontexte s radosťou oznamujem, že 7. októbra na začiatku riadneho zasadania Biskupskej synody, vyhlásim sv. Jána z Avily a sv. Hildegardu z Bingenu za učiteľov všeobecnej Cirkvi. Títo dvaja veľkí svedkovia viery žili vo veľmi rozličných dejinných a kultúrnych kontextoch. Hildegarda bola benediktínskou mníškou v čase nemeckého stredoveku, autentickou teologičkou a skutočnou znalkyňou na poli prírodných a hudobných vied. Ján, diecézny kňaz v čase španielskej renesancie sa zúčastnil na veľkom boji pri kultúrnej a náboženskej obnove Cirkvi a spoločnosti na úsvite novoveku. Avšak svätosť života a hlboká učenosť ich robia veľmi aktuálnymi. Predovšetkým vo svetle prípravy novej evanjelizácie, ktorej bude venovaná spomenutá Biskupská synoda a Rok viery, tieto dve postavy svätých a učiteľov získavajú veľkú dôležitosť a aktuálnosť.
V súčasnosti za dve tisíc rokov kresťanstva je v zozname učiteľov Cirkvi zapísaných 35 osobností. Spočiatku do tohto zoznamu patrili iba členovia Latinskej cirkvi. Ako prví do toho zoznamu boli v roku 1298 v Lateráne zapísaní sv. Ambróz, Augustín, Hieronym a pápež Gregor I. V roku 1568 boli za učiteľov Cirkvi vyhlásení sv. Atanáz, Bazil Veľký, Ján Chryzostom a sv. Gregor Naziánsky, ktorí boli súčasťou východných cirkevných tradícií, spolu so sv. Cyrilom Alexandrijským, Doctor Incarnationis* 376 27. 6. 444 1883* Egypťan Alexandrijský patriarcha; M.Ján Damascénsky 676 5. 12. 749 1883* Sýrčan kňaz; mních; M.Cyril Jeruzalemský 315 386 1883* Palestínčan biskup; Jeruzalem; M. Béda Ctihodný 672 27. 5. 735 1899* Angličan kňaz; mníchEfrém Sýrsky 306 373 1920* Sýrčan diakon; M. Peter Kanízius 1521 21. 12. 1597 1925 Holanďan kňaz, rehoľník; S. J. Ján z Kríža, Doctor Mysticus 1542 14. 12. 1591 1926 Španiel kňaz; mystik; zakladateľ Bosých karmelitánov; M.Albert Veľký, Doctor Universalis 1193 15. 11. 1280 1931 Nemec arcibiskup; Kolín; teológ; mních; O. P. Róbert Belarmín 1542 17. 9. 1621 1931 Talian arcibiskup; Kapua; teológ; rehoľník; S. J.Anton Paduánsky, Doctor Evangelicus 1195 13. 6. 1231 1946 Portugalčan kňaz, rehoľník; O. F. M. Vavrinec z Brindisi, Doctor Apostolicus 1559 22. 7. 1619 1959 Talian kňaz, diplomat, rehoľník; O. F. M. Cap. Terézia Avilská 1515 4. 10. 1582 1970 Španielka mystička; zakladateľka Bosých karmelitánok; M. Katarína Sienska 1347 29. 4. 1380 1970 Talianka mystička; panna, O. P.; M.Terézia z Lisieux, Doctor Amoris 1873 30. 9. 1897 1997 Francúzka mníška, O. C. D.Hildegardu z Bingenu 1098 17. 9. 1179 2012 Nemka mystička; mníška, O. S. B.Ján z Avily 1500 10. 5.
Cirkev si váži písomné literárne dielo svojich učiteľov v podobe kníh alebo listov (Gregor, Ambróz) alebo ich pojednania o teológii a mystike (Katarína Sienska, Ján z Kríža). Mnohí učitelia Cirkvi napísali diela, v ktorých obraňovali pravú vieru (ortodoxia) napr. proti rozličným nepravým náukám (herézia). Z nich sa vyníma sv. Agustín, ktorý okrem toho napísal aj vlastný životopis, ktorý je známy ako Vyznania.
Svätý Tomáš Akvinský a Albert Veľký
Chronológia života sv. Alberta Veľkého
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1193-1200 | Narodenie v Lauingene pri Dunaji |
| 1223 | Vstup do dominikánskej rehole v Padove |
| 1245 | Získanie doktorátu na Parížskej univerzite |
| 1248 | Poslaný do Kolína nad Rýnom, kde viedol univerzitu |
| 1260 | Ustanovený za biskupa Regensburgu |
| 1280 | Úmrtie v Kolíne nad Rýnom |
| 1622 | Blahorečený pápežom Gregorom XV. |
| 1931 | Svätorečený pápežom Piom XI. |
| 1941 | Vyhlásený za patróna prírodovedcov pápežom Piom XII. |
Tento titul je priznaný pápežovi a koncilu .Zriedkavo sa tento čestný titul udelí významnému svätcovi, ktorý je ňou uznaný za vynikajúceho pisateľa (či spisovateľa) vzhľadom na jeho teologické úvahy, pravovernosť (ortodoxia) a svätosť života.
Svätý Albert Veľký je dôležitou postavou v dejinách Cirkvi a vedy. Jeho dielo a život sú inšpiráciou pre všetkých, ktorí hľadajú pravdu a múdrosť.