Aj keď možno nemáme veľké množstvo farských kostolov zasvätených priamo jemu, jeho obrazy, sochy či oltáre sú časté v mnohých chrámoch, osobitne v tých, ktoré sú alebo boli historicky spojené s jezuitmi.
Detstvo a mladosť
Alojz Gonzaga sa narodil 9. marca 1568. Bol to chlapec veľmi bystrý, šikovný, živý a otvorený. Charakter mal však veľmi prudký ako všetci z rodu Gonzagovcov. Od detstva bol prinútený žiť medzi „veľkými“ tej doby. Mal sa stať jedným z nich - markízom Castiglione de la Stiviere. Prísne bol podrobený protokolu kráľovského dvora. Videl a zakúsil veľa márnivosti a rôznych intríg, ktoré boli pre mnohých dominantným kritériom a častým javom. Avšak pod vedením svojej matky, ktorú veľmi hlboko miloval, sa naučil mnohým duchovným veciam. Jeho matka ho vychovávala k zbožnosti a úcte voči Bohu.Svätý Alojz Gonzaga (Luigi Gonzaga) sa narodil 9. marca 1568 na zámku Castiglione delle Stiviere v severnom Taliansku ako najstarší syn a dedič markíza Ferranteho Gonzagu. Jeho otec, vojenský veliteľ v službách španielskeho kráľa Filipa II., ho predurčil pre vojenskú kariéru, zatiaľ čo jeho matka Marta Tana di Santena, hlboko veriaca žena, ho od detstva viedla k modlitbe.
Jeho otec, vojenský generál, chcel, aby sa stal vojakom, a tak mu často rozprával o bitkách a hrdinstvách vojakov. Od troch rokov ho učil jazdiť na koni a keď mal štyri-päť rokov, zobral ho na výcvik vojakov, ktorí sa pripravovali na boj proti Turkom. Tam sa Alojz naučil narábať so zbraňou a, čo je horšie, prebral spôsoby vojakov. Naučil sa nadávať a kliať. Nakoniec ho poslali domov. Jeho matka musela vynaložiť veľa úsilia, aby ho odnaučila zlým spôsobom a rečiam. Podarilo sa, Alojz prijímal všetko s otvorenou dušou.
Vyrastal uprostred intríg a násilia renesančných šľachtických dvorov vo Florencii, Mantove a Madride, kde slúžil ako páža. Kontrast medzi dvorským životom a jeho vnútornou túžbou po čistote ho viedol k hlbokej zbožnosti. Už v mladosti (asi 9-10 rokov) zložil súkromný sľub doživotnej čistoty pred obrazom Panny Márie vo Florencii a prekonal vážne ochorenie obličiek, ktoré považoval za príležitosť k modlitbe a čítaniu životopisov svätých. V Brescii prijal prvé sväté prijímanie z rúk svätého Karola Boromejského.
A hoci potom na želanie svojho otca odišiel do Florencie, aby sa vzdelával, nestratil vieru, napriek pokušeniam žiadostivosti po majetku, podráždenosti a podobne. Vrúcne sa modlieval pred obrazom Panny Márie, zasvätil sa jej a urobil sľub doživotnej čistoty. Zanedlho sa dostal vďaka svojmu otcovi na španielsky kráľovský dvor, plný samopaše a neviazanej zábavy. No udržal sa čistým.
Rozhodnutie pre rehoľný život
Ako mladík spozoroval intímne Božie volanie, ktoré prijal. Vzoprel sa proti spôsobu života a ako ideál si vyvolil nasledovať Krista nepodmienečne, a to Krista chudobného.Po prečítaní správ o jezuitských misionároch sa rozhodol vstúpiť do Spoločnosti Ježišovej. Jeho otec bol rázne proti, nasledoval dvojročný zápas, počas ktorého Alojz vytrval v modlitbách a kajúcnosti. Nakoniec otec ustúpil a Alojz sa 2. novembra 1585 formálne zriekol dedičstva v prospech brata Rudolfa (čo si vyžadovalo cisársky súhlas) a 25. novembra 1585 vstúpil do jezuitského noviciátu v Ríme.
V roku 1583 tento svoj úmysel oznámil svojej matke. Krátko nato musel čeliť prudkému nesúhlasu a odporu svojho otca a iných ľudí žijúcich na kráľovskom dvore. Zakúsil veľa posmechu. Ani tieto skutočnosti ho však neodradili od jeho vnútornej túžby byť s Ježišom. Alojz nebol zbabelý ani bojazlivý, naopak vo svojich plánoch ísť za Ježišom bol veľmi odvážny. Nechcel utiecť zo života, ani zo sveta, ale túžil, aby život prenikol viac do hĺbky cez osobné poznanie Krista.
Veľa času venoval štúdiu, v ktorom dosahoval vynikajúce úspechy, a to najmä v matematike, v cudzích jazykoch a v praktickej diplomacii. Jeho otec práve pre toto bol na neho veľmi pyšný a pokúšal sa vyvrátiť mu myšlienky jeho povolania. Zatiaľ čo na jednej strane cítil volanie Krista a nasledovať ho v rehoľnom spôsobe života, na druhej strane sa v jeho mysli rodila iná alternatíva, ako by mohol pomáhať zo svojej pozície ako pána, od ktorého by záviselo šťastie toľkých ľudí.
Nebolo ľahké rozhodnúť sa. Potreboval schopnosť pravého rozlišovania, duchovnú a intelektuálnu bdelosť, aby sa správne rozhodol. Hľadal osoby, s ktorými by konzultoval svoje vnútorné rozpoloženie. Posledným kritériom pre Alojza bolo to, čo chce Boh. Preto, nič ho nebude môcť odchýliť od jeho cesty: ani hnev otca, ani myšlienka, že musí opustiť svoju matku, tým menej pocty, hodnosti, či bohatstvo. Práve preto si vybral Spoločnosť Ježišovu a vstúpil do nej v roku 1587.
Tam spoznal spoločnosť Ježišovu, ktorej zakladateľom bol pôvodom španielsky vojak Ignác z Loyoly. Rozhodol sa vstúpiť do nej. Otec však bol kategoricky proti. Alojz sa postil a bičoval. Keď to otec zistil, nakoniec, aj keď mu to nebolo po vôli, ustúpil. V roku 1585 vstúpil do noviciátu v Ríme. Veľmi sa usiloval o skromnosť, pokoru. Vždy si sadal na posledné miesto a nebol rád, keď hovorili o jeho prednostiach alebo pôvode. Najradšej sa venoval chorým, ktorých nachádzal na uliciach Ríma.
Vynikal v štúdiách filozofie a teológie pod vedením sv. Róberta Bellarmína. Medzitým, roku 1587, zložil večné sľuby.
Služba chorým a smrť
Alojzova spiritualita je plná ideálu ponúkajúcej služby - pre lásku - k ľuďom, k chudobným, k trpiacim. Táto Alojzova služba pre dobro druhých sa nestotožňuje s čisto vonkajšou aktivitou. Porozumel, že v živote rehoľníka a kňaza sa táto služba realizuje primárne, v obetovaní seba samého, v transformácii, s ktorou pod impulzom milosti, človek sa učí stvárňovať pocity Pána, žije z jeho života, a týmto spôsobom sa stáva autentickým apoštolom.
V roku 1591 vypukol v Ríme mor. Hoci mal sám podlomené zdravie, Alojz sa dobrovoľne venoval starostlivosti o chorých, nosil ich z ulíc do nemocnice, umýval ich a pripravoval na sviatosti. Pri tejto službe sa sám nakazil a zomrel 21. júna 1591 vo veku 23 rokov.
Na svoje budúce kňazské poslanie sa Alojz pripravoval v Rímskom kolégiu pod vedením svätého Róberta Bellarmina. Pod vedením tohto znamenitého človeka svätý Alojz veľmi rýchlo robil pokroky v kresťanskom dozrievaní. Povzbudený vierou, posilnený modlitbou a osvietený mystickou milosťou, Alojz sa obetoval, keď sa na jar v roku 1591 ponúkol s mužskou odvahou a s láskou bez limitu k službe chorým, ktorí v Ríme zomierali počas morovej epidémie. V tom čase bol študentom teológie. V službe chorým sa nešetril a nič ho neodradilo a nezastavilo od toho, aby sa nepriblížil k nim, nenosil ich na ramenách. Každému zomierajúcemu a nakazenému chcel preukázať milosrdnú lásku. Pri tejto službe ochorel a nakazil sa infekčným morom.
Mal však podlomené zdravie, a tak ho poslali najskôr do Neapola a potom do Milána, kde mal dokončiť bohoslovecké štúdiá. V Miláne dostal zjavenie, kde mu bolo oznámené, že čoskoro zomrie.
Roku 1591 vypukol v Ríme mor. Jezuiti otvorili nemocnicu, kde prijímali tých, čo to potrebovali. Alojz sa, samozrejme, tiež hlásil do služby. Spolu s inými bratmi sa však nakazil. Bratia zomreli, on vyzdravel, no následky v podobe zimnice ho prenasledovali ešte dlhší čas. Raz našiel na ulici nakazeného človeka, ktorého odniesol do nemocnice a poskytol mu prvú pomoc. Toto ho pravdepodobne vyčerpalo. Zaľahol, dostal horúčku. Predpovedal, že zomrie v deň oktávy Božieho tela. Tak sa aj stalo. Zomrel 21. júna 1591. Mal dvadsaťtri rokov.
Jeho telesné ostatky sú uložené v kostole sv. Za svätého bol vyhlásený v roku 1726 pápežom Benediktom XIII.
Úcta a patrónstvo
Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Pavol V. v roku 1605 a za svätého Benedikt XIII. v roku 1726. Je patrónom mládeže, študentov, jezuitských novicov, pri voľbe povolania a ochranca pred morom; Ján Pavol II. ho vyhlásil aj za patróna ľudí trpiacich na AIDS.Jeho úcta sa na našom území historicky šírila najmä vďaka rozsiahlemu pôsobeniu Spoločnosti Ježišovej (jezuitov), ku ktorej tento mladý taliansky šľachtic patril a ktorí mali významný vplyv na vzdelávanie a duchovný život na Slovensku (napríklad založením univerzít a kolégií).
Pre slovenských veriacich, a najmä pre mladú generáciu, ktorá aj dnes čelí mnohým životným výzvam a rozhodnutiam, je svätý Alojz Gonzaga mimoriadne aktuálnym a inšpirujúcim vzorom. Jeho životný príbeh mladíka, ktorý sa dobrovoľne vzdal dedičného kniežatstva, bohatstva a pohodlia, aby nasledoval Krista v rehoľnom živote, je silným svedectvom o prioritách. Ponúka žiarivý príklad čistej lásky, hlbokej modlitby, usilovnosti v štúdiu a hrdinskej obetavosti, keďže zomrel ako veľmi mladý pri ošetrovaní chorých na mor v Ríme.
Modlitba k svätému Alojzovi Gonzagovi
Svätý Alojz, anjelský mládenec, zrkadlo nevinnosti a čistoty, mocný orodovník u Boha! Pros za mňa nehodného. Vypros mi u Boha stále zdravie, ale aj stály rast v kresťanskej cnosti, zvlášť v cnosti pokory. Vypros mi vrúcnu pobožnosť k ukrižovanému Pánovi Ježišovi, prítomnému v Najsvätejšej sviatosti. Vypros mi rozmnoženie detinskej lásky k Preblahoslavenej Panne Márii, našej Matke. Vypros mi tú mocnú milosť, aby som Boha nikdy nehneval, ale s celou chuťou a silou sa držal v dobrom. Vypros mi, aby som až do skonania zotrval vo vykonávaní bohumilých cností v Božej bázni, a po šťastnom vykročení z tohto biedneho sveta sa mohol radovať s tebou a so všetkými vyvolenými vo večnej blaženosti. Skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.