Obec Svätý Anton, nachádzajúca sa na juh od Banskej Štiavnice v doline potoka Štiavnica, je známa svojou bohatou históriou, kultúrnymi pamiatkami a malebnou prírodou. V súčasnosti tu žije 1230 obyvateľov. Stredom obce prechádza hlavná cestná komunikácia spájajúca Banskú Štiavnicu s Hontianskymi Nemcami.
Obec leží v Štiavnických vrchoch, na rozhraní Sitnianskej vrchoviny zo západu a Skalky z východu. Obcou preteká rieka Štiavnica, ku ktorej sa pridáva na konci obce Račnov Studenský potok. Táto oblasť sa vyznačuje hlavne množstvom kultúrnych pamiatok.
Prvá písomná zmienka o obci Svätý Anton pochádza z roku 1266, kedy sa nazývala Scentantollo. Názov dediny vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Názov osady, dediny vychádza z patrocínia staršieho pôvodného kostola zasväteného s.Antonovi Pustovníkovi.
Názov obce sa postupne menil: z roku 1276 je písomne doložený názov Sanctus Antonius, z roku 1342 Zenthantal, z roku 1808 Swatý Antal, z roku 1920 Svätý Anton, z roku 1960 Antol; po maďarsky sa nazývala Szenantal, po nemecky In der Au, Sankt Anton.
V liste z roku 1266 sa uvádza, že územný celok okolo kostola bol zapísaný ako súčasť majetku rodiny HuntPoznanovcov. V historických prameňoch najmä od druhej polovici 15.storočia sa príslušnosť dediny k sv.Antonovi pustovníkovi zapísala v rôznych formách. Názvy obce sa uvádzajú ako Sand Anthony, Zenthanthal, Scent Antollo.
Otázky vývoja obce sú málo zmapované. Vychádza sa z ojedinelých historických prameňov z prvej polovice 13.storočia, z určitých tradícií získaných porovnávaním situácie vývoja v celom regióne.
Z historického hľadiska je významné sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej.
V roku 1266 obec patrila Huntovcom, v roku 1342 hradu Čabraď, od 16. storočia panstvu Sitno - Pálffyovcom, v roku 1582 Illésházyovcom, v roku 1622 Koháryovcom, od roku 1826 Coburgovcom.
V 70.rokoch 13.storočia prebiehali majetkové spory medzi príslušníkmi rodiny Hunt-Poznam. V roku 1276 vlastnil Svätý Anton Komes Ders nazývaný Veľký V r.1342 sa uvádza, že v obci sa vyberalo mýto. Do konca 14.storočia o Svätom Antone sú zachované len medzerovité historické pramene.
Podľa rozhodnutia kráľa Zigmunda v roku 1405 získalii obec synovia Ladislava Kakaša z Kazy. Stredovekú dedinu riadil richtár s prísažnými. K roku 1445 sa viažu po prvý raz zistené osoby v správe dediny. Funkciu richtára vykonával Ján Longus. V čase spravovania panstva Sitno krajinským sudcom Alexandrom Turzom sa kostol v obci uvádza ako farský a farárom bol Mikuláš Schmolder. Kostol bol v roku 1540 prestavaný. Okolo neho bol cintorín, v blískost farská budova a škola. V tom čase sa v obci nachádzalo 23 poddanských usadlostí. Okrem mýtnej stanice sa v obci nachádzali dva mlyny a dve hutnícke zariadenia, ktoré patrili nabohatšej dedinskej vrstve.
V roku 1472 patrila obec pod panstvo hradu Čabraď. Spory o majetky v rodine Horvátovcov sa dotýkali aj obce. Išlo hlavne o vyberanie mýta, z ktorého panstvo malo príjem.
V roku 1476 sa o obci napočítalo 22 obývaných poddanských obydlí a 12 opustených. Medzi známe mená poddaných jednej časti obce, ktorá patrila Frustíne Horvátovej, patrili Ján Hudec, Michal Molnár, Ondrej Ghetler, Peter Faber. Medzi podaných patriacich jej švagrovi Petrovi: Benedikt Wamos, Gašpar a Peter Mayzer, Egídius Longovič, Matej Preor.
V roku 1501 sa ako majiteľ obce zapísal Ján Fussy, zať Petra Horváta. Funkciu richtára v tomto období vykonával Juraj Horth. O majetkový podiel sa snažil aj druhý zať Petra Horváta, Urban Fánči. Okolo roku 1508 získal s podporou kráľovského dvora a ostrihomského arcibiskupa hradné panstvo Čabraď. V r.1511 predal panstvo aj obec Svätý Anton s mýtom arcibiskupovi Tomášovi Bakócovi. Ten majetky kúpil pre brata Valentína a jeho syna. Majetkové podiely na poddanských usadlostiach mali aj zemepánske rodiny Barlovcov. Z nich r.1516 Juraj Barla. Andrej a Šimon Dúbravický svoje časti v obci predali v roku 1514 Michalovi a Jánovi Paláštyovcom.
Po smrti ostrihomského arcibiskupa Bakóca, kráľ Ľudovít II.rozhodol v r.1517 o získaní panstva rodinou Erdodyovcov. Po nich panstvo prebral Peter Pálfy. Pred polovicou 16.storočia sa panstvo Čabraď rozdelilo a vzniklo hradné panstvo Sitno. V r.1540 sa obec stáva jeho súčasťou. Zať Petra Pálfiho, Ján Kružič, bol organizátorom obrany proti Turkom. Po jeho smrti sa jeho manželka vydala za Štefana Ilešháziho, prívrženca Štefana Bočkaja na začiatku 17.st.
Nepochybne novú kapitolu dejín Svätého Antona znamenajú 20.roky 17.storočia. V tomto období získal panstvo od Ferdinanda II. za zásluhy boja proti Turkom, Peter Koháry. Týmto význam obce vzrástol. V r.1757 udelila panovníčka Mária Terézia obci právo o konaní 4 trhov do roka a to: 2.februára, 3.mája, 10.augusta a 10.novembra. Od začiatku novoveku sa osudy obce spojili na dlhý čas s rodinou Koháryovcov. Táto rodina sa zaslúžila o hospodársky, duchovný a kultúrny rozvoj obce.
Po stopách zámožných predkov - Kaštieľ Svätý Anton
V roku 1715 obec mala 30 domácností. V roku 1828 malo 172 domov a 1030 obyvateľov, ktorí sa živili prácou v baniach, v miestnom kameňolome a v lesoch.
Za I. ČSR časť obyvateľov pracovala v baniach a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici a okolí, malá časť v poľnohospodárstve. V obci bola tehelňa. Obyvatelia sa zapojili do SNP. V roku 1957 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD). Obyvatelia pracovali v Banskej Štiavnici, Krupine, Banskej Belej a v miestnom JRD.
Do roku 1960 obec patrila pod Hontiansku župu, okres Banská Štiavnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský.
Významné pamiatky a zaujímavosti
Svätý Anton je známy najmä vďaka elegantnému areálu kaštieľa. Múzeum v kaštieli, v obci Svätý Anton, sa právom zaraďuje medzi najlepšie na Slovensku. Je to pomerne dobre zachovaný neskoro barokovo - klasický kaštieľ, pri ktorom sa nachádza aj rozsiahly anglický park. Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa sú Koháryovci a Coburgovci. Práve vďaka týmto dvom rodinám môžete obdivovať umelecko-historickú expozíciu, ktorá odzrkadľuje ich spôsob života, vkus a záľuby.
Kaštieľ Svätý Anton
Najvýznamnejšou pamätihodnosťou je zachovaný neskoro barokovo-klasicistický kaštieľ Svätý Anton s rozsiahlym anglickým parkom nachádzajúci sa pod lesom v obci. Kaštieľ Svätý Anton, dominanta obce. Neprehliadnuteľnou Dominantou obce Svätý Anton je barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý bol postavený na mieste menšieho opevneného hradu spomínaného už v 15. storočí. Patrí k tej skupine feudálnych sídiel, ktoré vznikli počas veľkej stavebnej činnosti uhorskej vojenskej aristokracie, oddanej Habsburgovcom, ktorá zbohatla v protitureckom odboji.
Na jeho stavbe, výzdobe a neskoršej prestavbe sa podieľali významní európski architekti a umelci (Giulio Ferrari, Ján Entzenhofer, Anton Schmidt a Dionýz Stanetti ). Kaštieľ bol postavený v barokovom slohu ako dvojkrídlová budova s arkádami do otvoreného nádvoria s barokovou kamennou fontánou. Výstavba mohutnej štvorkrídlovej budovy si vyžadovala staviteľský fortieľ. Dnešní školení statici len krútia hlavami, aké úskalia zvládli starí murárski majstri len s kameňom, pieskom, tehlou, drevom a vápnom.
V polovici 18. storočia gróf Andrej Koháry ukončil prestavbu kaštieľa na honosné štvorkrídlové šľachtické sídlo. Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa vo Svätom Antone sú Koháryovci a Coburgovci, ktorí sem sústredili prekrásne diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta, od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia.
Interiér kaštieľa obsahuje pôvodné zariadenia, obrazy a výrobky, ktoré svedčia o bohatstve a dobrom vkuse bývalých majiteľov. V bohatom zariadení kaštieľa, ktoré môžete obdivovať v umelecko-historickej expozícii, sa odzrkadľuje spôsob života, vkus a záľuby týchto dvoch rodín. Pozornosť návštevníkov púta najmä Zlatý salón, svadobný dar Márie Terézie dcére Márii Antoinette, francúzskej kráľovnej, ktorý je pozlátený 24 karátovým zlatom.
V kaštieli je umiestnená poľovnícka expozícia, najväčšia svojho druhu na Slovensku. Expozícia obsahuje nielen množstvo vzácnych trofejí zveri, ale aj bohatú zbierku historických poľovných zbraní, obrazov, umeleckých predmetov, kníh, časopisov a fotografií. Tématické okruhy kynológie, sokoliarstva, strelectva a rybárstva sú doplnené diorámami zvierat žijúcich na Slovensku, ktoré milujú najmä deti. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako 1000 trofejí zveri ulovenej pôvodnými užívateľmi kaštieľa.
Kaštieľ slúži ako múzeum od roku 1962, v súčasnosti sa v ňom nachádza umelecko-historická a poľovnícka expozícia. Vďaka rôznorodosti svojich zbierok zachovaných vo výnimočne ucelenej a autentickej podobe bol v roku 1985 celý areál kaštieľa vo Svätom Antone vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
O kaštieli sa traduje, že jeho stavba symbolizovala kalendárny rok - má 4 brány (= ročné obdobia), 12 komínov (= mesiacov), 52 izieb (= týždňov) a 365 okien (= dní). Dnes, po prestavbe to však už nie je možné potvrdiť.
Park a záhradná vilka
Romantické okolie kaštieľa je dielom štiavnického staviteľa Františka Hausnera. Štýlový barokový par so zatrávnatenými terasami, záhonmi kvetín, kríkmi i cennými stromami, umelými jazierkami a jaskyňou prechádza do uvoľneného lesoparku. Park dokonale harmonizuje s architektúrou kaštieľa a scenérie, nádherné v každom ročnom období, lákajú domácich i hostí na nedeľné prechádzky. Na nádvorí kaštieľa sa nachádza fontána. V parku sú situované tabule s informáciami o flóre a faune a drevené sochy zvieratiek v parku.
Súčasťou kaštieľa je aj kaplnka Nanebovzatia Panny Márie z roku 1722, ktorej maľovaná výzdoba sa nesie v duchu neskorobarokového iluzionizmu.
Pôvodne barokový park z 18. storočia, ktorý bol v 19. storočí upravený na módny anglický krajinársky park, sa nachádza v malebnom prostredí vo svahu nad kaštieľom. Je dielom štiavnického staviteľa Františka Hausnera. Parkový komplex tvorí 5 hektárov parku a 25 hektárov lesoparku. Na francúzsku záhradu nadväzuje anglický park - sú tu dve jazierka, vodopád, kaskády, studničky, drevené mostíky, umelá jaskyňa a kaplnka zasvätená svätému Hubertovi.
V roku 1878 bola v parku vysadená Sekvoja Mamutia, po ktorej ostalo len torzo, pretože v roku 1993 vyschla a bola spílená.
Kostol sv. Antona Pustovníka
V obci sa nachádza aj rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka z roku 1755 v neskorobarokovom slohu upravený v roku 1779 v klasicistickom slohu. Jednoduchý jednoloďový kostol bol postavený v roku 1755. Barokovo-klasicistickému štýlu kostola vládne elegancia a precízne vyhotovené detaily. V interiéri žiari nielen historické zariadenie kostola, nádherná drevená socha Madony, ale najmä tabuľový obraz Narodenia Pána. Jeho autorstvo sa pripisuje fenomenálnemu Majstrovi MS. Historici sa domnievajú, že obraz pochádza z Kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici, ktorý patrí ku skvostom neskorogotického umenia v Európe.
V interiéri uvidíte nielen historické zariadenie kostola, nádhernú sochu Madony, ale najmä tabuľový obraz Narodenia Pána. Toto miesto so špecifickou atmosférou láka veriacich, ktorí tu nájdu pokoj v tomto uponáhľanom svete a taktiež sa tu stretávajú aj obyvatelia obce.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba na pôdoryse štvorca so šindľovou strechou z rokov 1755-1758. Dynamická fasáda kaplnky je dekorovaná združenými pármi pilastrov a profilovanou rímsou. Štít je ukončený trojuholníkom s tympanónom. K portálu kaplnky patrí dekoratívna rokoková mreža. Nad portálom je umiestnený erb Koháryovcov.
Keď v minulosti prišiel do Svätého Antona chýrny umelec Anton Schmidt na pozvanie práve Andreja Koháryho (1755) mal za to, aby tu zanechal dielo. Jeho tvorba v kaštieli je všade navôkol a aj tu v objekte prícestnej barokovej kaplnky. Interiér prícestnej kaplnky je veľmi bohato a umelecky stvárnený cez freskomaľby, a tým sa kaplnka v samotnom okolí vymyká bežnej všednosti. Samotné freskomaľby sú pôvodné vo vzácnej slohovej jednote bez mladších zmien a zásahov. Určite však starí majstri očakávali, aby tieto nádherné diela mohli byť na obdiv všetkým a určite dúfali, že sa o nich postarajú aj nasledovné generácie.
Táto pamiatka v jej historickom aspekte je dôležitou barokovou pamiatkou od jej donátorov Koháryovcov. Možno aj mala tendencie niesť poslanie, aby bola miestom posledného odpočinku, ale dnes už vieme, že tomu tak nie je a ide tu o oveľa viac, bola zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému.
V súčasnosti je to miesto so špecifickou atmosférou, kde veriaci nájdu pokoj v tomto uponáhľanom svete a práve tu sa stretávajú obyvatelia obce, návštevníci regiónov či moderní pútnici v autách smerujúcich práve k nám do historického regiónu či komplexne do regiónu UNESCO, ktoré nás spája so starobylou Banskou Štiavnicou.
Bašta
Po bitke pri Moháči (1526) v roku 1542 zaplatila Uhorsko dvestotisícová armáda Turkov a Svätý Anton, obec na prístupovej ceste do jedného z najbohatších miest Uhorska - Banskej Štiavnice, bolo potrebné zabezpečiť. Pod vedením talianskeho architekta Giulieta Ferrariho sa rozbehli práce na opevnenom hrádku (tak to zachytávajú listiny). Kde presne pevnosť na ochranu pred Turkami ležala, už dnes nevieme. Zachovala sa však stará bašta, na mieste zvanom dodnes starý kostol. Turci napokon Banskú Štiavnicu nikdy nedobili.
Mýtnica
Existencia mýtnej stanice je archívne doložená pred polovicou 14. storočia. Mýtna a prepriahacia stanica bola súčasťou poštového systému, slúžila na vyberanie poplatkov za užívanie ciest, mostov, brodov a iných dopravných zariadení v obci. Cez obec viedla cesta, na ktorej sa nachádzala tzv. mýtna brána. Cesta podľa dochovaných informácií prechádzala cez dvor budovy mýtnej stanice, pokračovala cez budovu, vychádzala na druhej strane niekde za budovou terajšej predajne Jednota. Keď boli vystavené domčeky v okolí dnešnej predajne potravín, bola vybudovaná nová cesta a tým stará cesta zanikla. S ňou zanikla aj mýtnica.
Objekt bývalej mýtnej stanice je od prestavby v 50. rokoch minulého storočia využívaný na kultúrne účely, konajú sa v ňom kultúrne a spoločenské podujatia. Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou na území ochranného pásma kaštieľu vo Svätom Antone. Budova je zapísaná v Registri národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu Slovenskej republiky pod číslom ÚZPF 11807/0. Mýtna stanica je súčasťou historickej zástavby obce, ktorú tvorí rímsko-katolícky kostol svoj. Trojice a zvonica, kaplnka sv. Jána Nepomuckého, koháry-cobourgovský kaštieľ a murované viacpriestorové domy.
Rodný dom ThDr. Mons. Michala Buzalku
18. septembra 1885 sa vo Svätom Antone narodil významný katolícky kňaz a teológ ThDr. Mons. Michal Buzalka. V rokoch 1908 až 1912 pôsobil ako kňaz v pastorácii na rôznych miestach: Teplá, Banská Štiavnica, nemocnica sv. Štefana v Budapešti, Skýcov, Vajnory. V rokoch 1922 až 1924 vykonával funkciu prefekta seminára v Trnave a zároveň tu vyučoval morálnu a pastorálnu teológiu. V rokoch 1924 až 1931 bol farárom v Zavare. V roku 1931 bol vymenovaný za rektora seminára v Trnave. Po prenesení seminára do Bratislavy v roku 1936 sa po zriadení Bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského stal prvým rektorom jej kňazského seminára a to až do roku 1940. Funkciu rektora seminára zastával opäť v rokoch 1942 až 1950. 15. mája 1938 bol v Ríme vysvätený za pomocného biskupa Trnavskej apoštolskej administratúry ako titulárny biskup konenský. V rokoch 1939 až 1945 zastával funkciu predsedu Katolíckej akcie a Združenia katolíckej mládeže. V roku 1940 bol vymenovaný za vojenského vikára Slovenskej armády. V tejto funkcii zotrval až do roku 1945. V roku 1945 bol za svoje aktivity počas Slovenského štátu uväznený na 4 mesiace.
V rámci represálií KSČ voči rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku bol Michal Buzalka 12. júla 1950 vzatý do vyšetrovacej väzby, kde bol podrobený fyzickému a psychickému týraniu. 12. januára 1951 ho štátny súd v Bratislave v procese spolu s biskupimi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Gojdičom odsúdil na doživotie. V rokoch 1951 až 1956 bol väznený vo Valdiciach, Leopoldove, Prahe- Ruzyni, Žiline, Ilave a v Prahe - Pankráci. Na základe jeho veľmi zlého zdravotného stavu, spôsobeného pobytom vo väzení, mu v roku 1956 prerušili výkon trestu. Následne bol internovaný v Domove dôchodcov v Děčíne a v Charitnom domove v Tábore, kde 7. decembra 1961 zomrel. Jeho telesné ostatky boli v roku 1964 prenesené do rodiska vo Svätom Antone, 12. februára 2003 boli prenesené do krypte katedrály sv. Martina v Bratislave.
František štôlňa
Vďaka bohatej baníckej minulosti sú v banskoštiavnickom regióne zachované početné technické pamiatky, ktoré sú súčasťou zápisu na listinu UNESCO. Najstaršími technickými pamiatkami sú povrchové dobývky. Vznikali na rudných žilách Špitáler, Terézia a na Hlavnej žile. O čosi neskôr vznikali štôlne, horizontálne banské diela, ktoré slúžili na dopravu rúd alebo baníkov. Osobitnú pozornosť si zasluhujú tzv. dedičné štôlne, slúžiace na odvodňovanie banských diel. Za obcou Svätý Anton sa nachádza František štôlňa. Kaplnka bola vytvorená v rokoch 1755 - 1758. Jedná sa o chránený areál 200 metrov dlhej, sčasti zavalenej štôlne s biotopom, ktorý je vhodný pre niektoré druhy vzácnych živočíchov. Ústie štôlne sa nachádza v dolnej časti obce za roľníckym družstvom pri Ilijskom potoku.
Ďalšie pamätihodnosti
Významnými pamätihodnosťami obce sú aj:
- Bývalá tehelňa - v minulosti objekt slúžil na vypaľovanie tehál.
- Banská budova a stupa - objekt významnej banskej stupy slúžil na drevenie rudy. Na svoju prevádzku využívala vodu z potoka Štiavnica. Pôvodne banská budova dnes slúži ak obytný dom.
- Kríž s Ukrižovaným - miesto modlitieb obyvateľov.
- Požiarna zbrojnica - v centre obce Svätý Anton sa nachádza budova požiarnej zbrojnice postavená začiatkom 20. storočia.
- Katolícka fara - barokový objekt z 2. polovice 18. storočia postavený pre účely fary. V 19. storočí bol objekt upravený, na južnej strane bola dostavaná vyrezávaná drevená veranda a na severnej strane bol pristavený ozdobne vyrezávaný prístrešok.
- Hospodársky objekt - bol súčasťou areálu kaštieľa Svätý Anton. Boli v ňom umiestnené maštale pre dobytok a byt pre ich správcu. Objekt dnes prechádza rekonštrukciou.
- Mlyn - bývalý mlyn zásobovaný vodou zo štiavnického potoka z roku 1871 dnes slúži ako obytný dom.
- Hostinec - barokový objekt z 2. polovice 18. storočia so zachovanou klenutou pivnicou a pôvodným interiérovým vybavením. V objekte, ktorý je zaujímavý bohato zdobeným vyrezávaným štítom nad vstupným schodiskom, sa v minulosti nachádzal hostinec a byt krčmára.
- Studňa - kamenná studňa prekrytá typickou drevenou konštrukciou.
- Pivovar - v súčasnosti sídlo Lesného závodu.
Kultúrne podujatia
Múzeum vo Svätom Antone realizuje celoslovenské poľovnícke slávnosti vždy počas 2 víkendových dní na konci augusta alebo začiatkom septembra. Dni svätého Huberta predstavujú príležitosť pre priateľské stretnutie poľovníkov aj nepoľovníkov z celého Slovenska alebo zahraničia.
Turistické informácie
Z Banskej Štiavnice trvá cesta autobusom do obce Svätý Anton iba 15 minút. Nachádza sa priamo v obci Svätý Anton a hosťom ponúka chutné jedlo v reštaurácií aj s letnou terasou. Penzión Na Kopci sa nachádza v meste Banská Štiavnica a je postavený v blízkosti mestského štadióna. Je vybavený aj reštauráciou, ktorá ponúka množstvo chutných jedál a svoje jedlo si môžete vychutnať na terase s nádherným výhľadom na historickú časť mesta.