Obec Svätý Anton sa nachádza v srdci Slovenska, v okrese Banská Štiavnica. Je obľúbenou destináciou pre tých, ktorí hľadajú pokoj a spojenie s prírodou. Obec je známa najmä svojimi historickými pamiatkami, ktoré svedčia o jej bohatej minulosti.
Jednou z hlavných atrakcií je kaštieľ Svätý Anton, postavený v 18. storočí a obklopený krásnym anglickým parkom. Kaštieľ bol pôvodne letným sídlom významných rodín a v súčasnosti je prístupný verejnosti. Ďalšou významnou pamiatkou je Kostol sv. Antona Paduánskeho, ktorý je dominantou obce. Kostol pochádza z 18. storočia a návštevníkov očarí svojou architektúrou a výzdobou.
Kaštieľ Svätý Anton
V kostole v Cerovej sa nachádza jednomanuálový organ s pedálom, ktorý postavil v roku 1839 Martin Šaško, senior z Brezovej pod Bradlom za 1750 zlotých. Organ prešiel viacerými opravami a úpravami.
Význam a história kostola sv. Antona Pustovníka
Rímskokatolícky Kostol sv. Antona, nazývaný tiež aj Veľký, Opát alebo Pustovník sa narodil okolo roku 251 v meste Koma na strednom toku rieky Níl. Dostal kresťanskú výchovu. Pre svoju povesť svätca a učenca bol Anton vyhľadávaný mnohými žiakmi a filozofmi. V období epidémie erysipelu ( ľudovo nazývaný „ruža“), ktorá prepukla v Európe v 11. storočí, údajne chorým výrazne pomáhalo vzývanie a príhovor sv. Antona.
V celom svojom rozsahu, i keď s neskoršími prístavbami, pretrval kostol do dnešných čias. Podľa umenovednej analýzy bol postavený nemeckými kolonistami približne v 60. rokoch 13. storočia. Datovaniu napomáha západný ústupkový portál vedúci do lode z podvežia.
Toto torzo majstrovského kamenárskeho diela je určujúce pre datovanie výstavby a stavebnej huty podieľajúcej sa na výstavbe chrámu. V tomto prípade išlo o kamenársku a stavebnú hutu z Levoče. Z najstaršej ranogotickej stavebnej fázy sú obvodové múry lode, západná polovica presbytéria (svätyne) s krížovou klenbou s masívnymi rebrami ako vo svätyni a západný portál vedúci z podvežia do lode.
Východnú polygonálnu polovicu presbytéria so subtílnejším rebrovaním klenby dostavali v štyridsiatych rokoch 14. storočia. Okolo roku 1360 bol odstránený pôvodný drevený strop lode a následne zaklenuli loď na dve osové podpory (stĺpy), čím vzniklo dvojlodie.
Zvláštnosť dvojloďového chrámového typu podnecuje k potrebe vysvetlenia dôvodov členenia chrámu. Jedným z nich je rozdelenie účastníkov bohoslužieb na dve časti. Mužom bola určená pravá a ženám ľavá strana chrámového priestoru. Inokedy sa odôvodňovala potrebou oddeliť dve spoločenské vrstvy v jednom chrámovom interiéri.
Dĺžka lode v Spišskej Belej si vyžiadala zaklenutie na dva stĺpy v strede. Stĺpy sú hranolové, dvanásťboké s rímsovými profilovanými hlavicami. Klenba je jednoduchá, krížová, s vyžliabkovanými rebrami, ktoré sa na stenách končia konzolami v podobe kamenných hláv. Svorníky v krížení majú výzdobu baránka, ružice, štvorlístka, hviezdy, mesiaca a kríža. Aj konzoly sú zdobené, 3 s podobou ľudských tvárí a ostatné vegetatívnymi motívmi. Pre veľkú výšku víťazného oblúka sa musela vo východnej časti použiť obkročná klenba.
Hlavné dvojlodie bolo na severnej strane rozšírené o akúsi bočnú loď - neskorogotickú kaplnku, zasvätenú sv. Kataríne. Vznikla v druhej polovici 15. storočia z potreby zvýšiť kapacitu kostola. Je zaklenutá štyrmi poľami krížovej klenby, má 4 okná s polkruhovými uzávermi. V 18. storočí po vyhorení Kostola sv.
Vo východnej časti presbytéria na severnej strane je gotické kamenné pastofórium, v strede je schematická reliéfová postava trpiaceho Krista. Presbytérium, pôvodne určené iba kňazovi, sa ako najdôležitejšie miesto chrámu stalo časťou vyhradenou pre donátora, mestský patriciát, richtára a radu. Pre túto privilegovanú a zámožnú triedu bol v južnej strane vybudovaný aj osobitný vchod.
V roku 1674 vrátili kostol protestanti ktorí ho užívali od roku 1545, teda 129 rokov . Reformácia sa začala v Uhorsku šíriť v prvých desaťročiach 16. storočia. V Spišskej Belej oslovila nemeckých občanov, ktorí prijali toto učenie. V tom čase odstránili aj podstatnú časť mobiliára, pretože reformácia bola proti modloslužobníctvu a presadzovala uctievanie a slávu len Bohu. Preto dochádzalo aj k ničeniu vzácnych historických pamiatok.
Z pôvodných oltárov sa zachovali sochy sv. Antona Pustovníka a sv. Skrine novogotických súčasných oltárov sa nahradili začiatkom 20. storočia. Na hlavnom je vľavo pozlátená neskorogotická drevená socha sv. Antona Pustovníka a vpravo pozlátená socha sv. Mikuláša, ktoré sú z pôvodných gotických oltárov a boli vyhotovené okolo roku 1500.
Sv. Anton má na hlave pustovnícku čiapku, dlhé fúzy, v ľavej ruke drží knihu a v pravej ruke pôvodne držal palicu v tvare T. Všetkými slohovými znakmi je úzko spätý so sv. Mikulášom, ktorý má na hlave mitru, je oblečený v kňazskom rúchu, cez ktoré má prehodený biskupský plášť. V ľavej ruke drží svoje atribúty- berlu a mešec Pravou rukou v rukavici žehná.
V strede je novoveká socha sv. Antona z obdobia umiestnenia pseudogotických nových oltárov na začiatku 20. Na severnej strane svätyne pri hlavnom oltári sa nachádza neskorogotická Madona z 15. storočia, ktorá bola dlhé roky nepovšimnutá vo výklenku fasády fary. Pri reštaurovaní ju reštaurátor značne poškodil tým, že odstránil celú i pôvodnú polychrómiu až na drevo. Usudzuje sa, že táto Madona pochádza z oltára zo zaniknutého Kostola sv. Valentína.
Uvádza sa v popise kanonickej vizitácie tohto kostola z r. Na ľavej strane je bočný oltár Lurdskej Panny Márie. V kaplnke sv. Valentína je jeho oltár. Jedinečnou pamiatkou z druhej polovice 14.
V období vrcholného stredoveku hrávali Pašiové hry ako liturgické divadlo, na ktorom sa zúčastňovala celá cirkevná obec a veriaci tak mohli intenzívnejšie prežiť všetky udalosti Veľkej noci. Po stranách sú umiestnené drevené sochy Panny Márie a sv. Jána Apoštola. Tri sochy, pochádzajúce z bývalého súboru kalvárie : Kristus, ľavý lotor a pravý lotor nadobudlo kúpou v tridsiatych rokoch 20. Bronzová dvojdielna neskorogotická krstiteľnica zo zvonolejárskej dielne v Spišskej Novej Vsi pochádza zo začiatku 15. storočia.
Patrí do veľkého súboru (21) krstiteľníc na Spiši . Veko krstiteľnice pochádza zo 17. storočia. Významnou umeleckou pamiatkou kostola je organ. Časť organovej skrine pochádza z rezbárskej dielne Pavla Grossa v Spišskej Sobote z konca 17. storočia. V druhej polovici 18.
Veža kostola bola v roku 1832 vyvýšená a zakončená strešnou helmicou súčasného tvaru. V roku 1882 boli pôvodné malé strieľňové vežové okienka vyrúbané do veľkých pseudogotických okien, ktoré vyžadovali spevnenie korpusu veže dlhými kovovými svorníkmi. Súčasne bola zbúraná klenba miestnosti na prvom poschodí veže s ponechaním rohových 4 rebier pôvodnej klenby, ktoré sú totožné ako rebrá s prestavby svätyne v 14. storočí.
História a vývoj organu
Organ, ktorý je vzácnou kultúrnou pamiatkou, patrí medzi najstaršie Šaškove diela, pre ktoré sú charakteristické píšťalové veže postavené na oblúkovom základe. Veže stoja na širokej zalamovanej soklovej rímse, ktorej vystupujúce segmenty podopierajú konzoly zo štylizovaných akontovaných listov. O kvalitách organa svedčí i skutočnosť, že v roku 2005 sa v kostole konal XIV. medzinárodný hudobný festival pod názvom „Slovenské historické organy.“ Na organe hral Mgr. art.
Z viac ako 200 rokov svojej existencie prešiel kostol viacerými úpravami. Niekoľkokrát bola opravovaná strecha i fasáda a urobené úpravy v interiéri. V čase 1. svetovej vojny padli za obeť i zvony na kostole. V roku 1926 boli na stene vedľa kazateľnice osadené pamätné tabule s menami občanov padlých v 1. svetovej vojne, dalo ich vyhotoviť miestne Potravné a úverové družstvo. Tabule zhotovil kamenár Hoja z Trnavy.
V priebehu stáročí prešiel viacerými presunmi a opravami organ, ktorý patrí od roku 2024 medzi cenné pamiatky Farského kostola sv. Žofie v Pružine. Do Pružiny sa nástroj dostal pravdepodobne koncom 19. storočia. Napriek tomu sa zachoval v prekvapivo autentickom stave. Dnes je pozitív umiestnený vo Farskom kostole sv.
Začiatkom 60. rokov bol zakúpený aj nový organ a ozvučenie.
Farsky kostol Pružina
V kontexte rekonštrukcie kostola, bola v roku 1870 obnovená veža a postavený tretí oltár sv. Jozefa. Začiatkom 20. storočia bol kostol vymaľovaný maliarom M. Jaroslava Romana. Neskôr bol nahradený novým hlavný oltár, aj bočný oltár.
Ďalšie historické udalosti a osobnosti
Jozefa II. dňa 29. septembra 1788. Tohto vystriedal 28. Dňa 13. júla 1798 prišiel kaplán z Močenku Ján Pšenko. V septembri 1802 nastúpil Ignác Gutthaus. Dňa 6. Za jeho pôsobenia sa 7. Dňa 11. narodený v Hoscinej v roku 1793. Vizitácia opisuje jeho život nasledovne: „Žije 37. - rok, je strednej sily.
Gymnázium skončil v Trenčíne s vynikajúcim prospechom, za bohoslovca bol prijatý r. 1809 a roku 1816 bol vysvätený za kňaza. Nastúpil ako kaplán do Čadce, kde pôsobil šesť rokov a jeden mesiac. Potom bol kaplánom v Konskej, kde pôsobil štyri roky a tri mesiace. Potom nastúpil ako farár do Pružiny. Okrem slovenčiny a latinčiny inú reč neovláda. Kňazské rúcho nosí stále, každý deň sa modlí breviár, ku spovedaniu chodí štyri razy do roka, farárske povinnosti si plní dostatočne.
Knihy, ktoré si pri svojej chudobe zadovážil, sú uvedené v dokumente č. Mravy majú uspokojivé, zachovávajú obyčaje a tradíciu otcov, bez ruženca nejdu ani na návštevu k susedovi. Božie a cirkevné prikázania nakoľko to ľudská slabosť dovoľuje, zachovávajú. V nedele a sviatky sa zúčastňujú na sv. Pri sv. omši spievajú normálne piesne. Veriaci ľud okrem usilovného pristupovania k sviatostiam v predpísanom čase pristupujú k sv.
Týka sa to najmä hodov a oktávy okolo sv. Martina a poslednej nedele po Sv. No v tom čase sa venujú aj muzike aj tancovaniu, ba aj trošku pijatike. Iné prehrešky nebadať. Väčšie prehrešky prejavujú veriaci z Mojtína, keď nosia v nedele a vo sviatky plné vrecia do mlyna a pritom aj fľašku so slivovicou. Medzi ľudom niet verejných hriešnikov, neznabohov, bohorúhačov, alebo konkubinárov, či ľudí z podobnej múky, niet ani rozvedených manželov.
V schematizme (1846) už farár Anton Pokorný. farár Róbert Hanuliak.
Lurdská kaplnka
Lurdská kaplnka v Pružine vznikla v 19. storočí. Štefana Závodníka. Ten dal pôvodnú Kaplnku sv. zrevitalizovať farnosť v druhej polovici 19. storočia jej ústrednou dominantou. Lurdská kaplnka sa nachádzala v areáli farského kostola sv. duchovný aj kultúrny život farnosti.
Kaplnka bola slávnostne vysvätená 30. J. B. nie iba pre katolícku komunitu. prácou. výzdobe interiéru. bratov Pažických z Rajca. ich darom - tzv.