Svätý Anton Opát, známy aj ako Anton Veľký, Anton Pustovník alebo Anton Egyptský, je považovaný za otca kresťanského mníšstva a jedného z najvýznamnejších púštnych otcov. Svätý Anton, známy aj ako Anton Veľký, Anton Pustovník či Anton Egyptský, je jednou z najvýznamnejších postáv raného kresťanstva a považuje sa za priekopníka a „otca“ kresťanského mníšstva.
Narodenie a mladosť: Narodil sa okolo roku 251 v Kome (dnešný Qiman al-Arus), v strednom Egypte, v bohatej kresťanskej rodine. Narodil sa v roku 251 v Kome v blízkosti Téb, dnešnom Qiman el Arus v Egypte, ako syn bohatého kresťanského vlastníka pôdy. Jeho meno má latinský pôvod a znamená „popredný“.
Obrátenie: Približne vo veku dvadsiatich rokov, po smrti rodičov, hlboko zasiahnutý slovami Evanjelia: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi,“ (Mt 19,21) rozdal svoj dedičný majetok, zabezpečil svoju mladšiu sestru zveriac ju do starostlivosti zbožných žien a odišiel do púšte viesť prísny asketický život. Po smrti rodičov, keď mal osemnásť alebo dvadsať rokov, ostal sám s mladšou sestričkou, í staral sa počestne o dom i o sestru. Keď mal 18-20 rokov, zomreli mu rodičia. Zdedil po nich tristo akrov pôdy a zodpovednosť za mladšiu sestru.

Neubehlo však ešte ani šesť mesiacov, keď Šiel podľa zvyku do kostola a cestou prišlo mu na um, ako apoštolovia pohrdli všetkým a nasledovali Spasiteľa mnohí iní zasa, ako to možno čítať v Skutkoch apoštolských, rozpredali svoje majetky, prinášali peniaze za ne k nohám apoštolov, aby ich rozdali chudobným, i aká Veľká nádej ich čaká za to v nebesiach. V takýchto myšlienkach vošiel do chrámu. I stalo sa, že čítali práve vtedy evanjelium, v ktorom Pán hovorí boháčovi: Ak chceš byť dokonalý, iď, predaj, čo máš a to ozaj chudobným a budeš mať poklad o nebi.
Život v púšti: Spočiatku žil neďaleko svojej dediny, učiac sa od iného pustovníka, neskôr sa utiahol hlbšie do Líbyjskej púšte, do opustenej rímskej pevnosti na hore Pispir, kde strávil asi dvadsať rokov v takmer úplnej izolácii. Neskôr žil vo vzdialenej pohrebnej jaskyni a napokon v ruinách starého zámku na hore. Neskôr sa utiahol okolo roku 275 ako pustovník v blízkosti svojho bydliska. Počas tohto obdobia intenzívne zápasil s pokušeniami a útokmi diabla, ktoré mali podobu desivých vízií či fyzického násilia, no prekonával ich pevnou vierou, modlitbou a znamením kríža.
Následne sa presunul ešte hlbšie do púšte na horu Kolzim pri Červenom mori. Tam prežil mnoho rokov v samote, neustálej modlitbe, prísnom pôste a práci vlastnými rukami, pričom čelil intenzívnym a rozmanitým pokušeniam od diabla, ktoré sa stali slávnou témou v kresťanskom umení a literatúre. Dlhý čas tu znášal ťažké vnútorné pokušenia vo forme boja s démonmi. Vo svojom živote zápasil s pokušeniami diabla.
Duchovné vedenie a vplyv: Hoci túžil po samote, jeho povesť svätosti a duchovnej múdrosti prilákali mnohých nasledovníkov, ktorí sa usadili v jeho blízkosti. Okolo roku 305 vyšiel zo svojej samoty telesne i duševne silný a stal sa duchovným vodcom pre mnohých, ktorí ho nasledovali a usadili sa v jeho blízkosti, čím vznikla prvá veľká kolónia pustovníkov. Stal sa ich duchovným otcom - opátom (Abba) - a poskytoval im duchovné vedenie a rady.
Hoci formálne pravidlá pre mníšske komunity nezakladal tak ako jeho mladší súčasník svätý Pachomios, Antonov životný príklad a učenie položili základy pre eremitský (pustovnícky) aj neskôr pre cenobitský (komunitný) mníšsky život. Anton sa stal duchovným vodcom mnohých eremitov, ktorí sa zhromaždili okolo neho v púšti.
Verejné aktivity: Príležitostne opúšťal svoju pustovňu, napríklad aby povzbudil kresťanských vyznávačov počas Diokleciánovho prenasledovania alebo aby v Alexandrii verejne podporil svojho priateľa, svätého Atanáza, v boji proti arianizmu. Počas prenasledovania za Maximina Daia prišiel v roku 311 do Alexandrie a napriek právnemu zákazu navštevoval a posilňoval uväznených a odsúdených. Korešpondoval aj s cisárom Konštantínom Veľkým a jeho synmi. Druhýkrát navštívil Alexandriu na prosby Atanáza v roku 350, aby verejne vystúpil proti arianizmu.
Dielo a odkaz: Jeho životopis, „Život Antona“ (Vita Antonii), napísaný svätým Atanázom Alexandrijským krátko po Antonovej smrti, mal obrovský vplyv na rozšírenie mníšskych ideálov v celom kresťanskom svete, na Východe i na Západe. Anton sám nenapísal ustanovenia svojej rehole. To uskutočnil až po jeho smrti až jeho priateľom Atanáz.

Svätý Atanáz - Život svätého Antona (Celý) | Katolícke kultúrne audioknihy
Smrť a úcta: Svätý Anton zomrel vo vysokom veku okolo 105 rokov, pravdepodobne 17. januára 356, na hore Kolzim. Ako 105 ročný v roku 356 v Tabennisi odovzdal svoju dušu Bohu. Jeho liturgický sviatok sa v Západnej i Východnej cirkvi slávi 17. januára. Je uctievaný ako patrón mnohých profesií (napr. košikárov, hrobárov, mäsiarov), hospodárskych zvierat (najmä ošípaných), a je vzývaný ako ochranca proti kožným chorobám (tzv. oheň svätého Antona) a iným neduhom.
Modlitba k svätému Antonovi Opátovi: Svätý Anton, otec mníchov a víťaz nad pokušeniami, ty si v samote púšte našiel hlboké spojenie s Bohom. Vypros nám silu odolávať zlu, vytrvalosť v modlitbe a lásku k jednoduchému životu. Ochraňuj naše domovy, našu prácu i všetky stvorenia, ktoré nám Boh zveril.
Svätý Anton na Slovensku: Svätý Anton Opát má na Slovensku významnú úctu. Dôkazom sú viaceré kostoly a kaplnky, ktoré mu boli v minulosti zasvätené - azda najznámejším príkladom je farský kostol v obci Svätý Anton pri Banskej Štiavnici. Je patrónom mesta Spišská Belá, kde sa každoročne konajú slávnosti na jeho počesť. Viaceré rímskokatolícke aj gréckokatolícke kostoly na Slovensku sú zasvätené tomuto veľkému pustovníkovi.
Duchovný odkaz sv. Antona: „Človek sa mení na spôsob toho, čo nosí vo svojom srdci. Ak je to Božie slovo, ono sa postupne odrazí i na jeho tvári, na jeho myslení a konaní.“ To je jeden z duchovných podnetov inšpirovaných radami sv. Antona Pustovníka o troch druhoch múdrosti. Život sv. Antona dokonale zodpovedá týmto dvom rozmerom praktickej múdrosti. V jeho životopise je nemálo opisov asketických cvičení, ktoré konal. Podľa sv. Antona cvičenia nemajú úlohu len v nadobudnutí čností, pozitívnych návykov, ale askéza očisťuje i naše srdce.

Čistota srdca je podmienkou rozlišovania a praktickej múdrosti. Askéza sama osebe však nemá veľký zmysel, ale má poslúžiť ako prostriedok pomoci iným. Tento rozmer praktickej múdrosti bol v živote sv. Antona silne prítomný a mal podobu darovania zdedeného majetku chudobným, pomoci väzňom počas prenasledovania kresťanov, ako i podobu obrany pravej viery proti bludom ariánov v Alexandrii. Duševná múdrosť je podľa sv. Antona spojená s potrebou poznať seba samého.
Tabuľka: Hlavné míľniky života svätého Antona Pustovníka
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| cca 251 | Narodenie v Kome, Egypt |
| cca 271 | Smrť rodičov a rozhodnutie pre asketický život |
| cca 275 | Útek do púšte a život v samote |
| cca 305 | Stáva sa duchovným vodcom pustovníkov |
| 311 | Návšteva Alexandrie počas prenasledovania kresťanov |
| cca 350/355 | Podpora sv. Atanáza v boji proti arianizmu |
| 356 | Smrť na hore Kolzim |