Spoznávať región severného Spiša sa dá aj prostredníctvom Cesty minerálnych prameňov, ktorú tam vytvorili pred takmer piatimi rokmi miestni nadšenci v rámci programu slovensko-švajčiarskej spolupráce. Cesta, ktorá jednotlivé pramene spája, je nenáročná a vhodná aj pre menej zdatných turistov. Ohlasy na cestu sú pozitívne. Návštevníci si túto turistickú trasu pochvaľujú a mnohí z nich jej časť počas svojej návštevy regiónu aj absolvujú.
Ide najmä o slovenských a poľských turistov, ktorí vyslovene obľubujú prírodu a turistiku v nedotknutom prostredí. Cesta minerálnych prameňov určite pomohla celému regiónu. Stala sa novou a zaujímavou atrakciou, ktorá dopĺňa ponuku cestovného ruchu. Každý turista si tu nájde ten svoj prameň, ktorý pomáha pri iných zdravotných ťažkostiach.
Napríklad voda v Ľubovnianskych kúpeľoch je vhodná pre športovcov, prameň Smerdžonka pôsobí liečivo na pokožku, v Litmanovej zase ľudia hovoria, že je to prameň na očistu duševnej stránky. Zaujímavou atrakciou na trase je aj tzv.
Tento región je bohatý na rôzne minerálne pramene, odhadom je ich v okruhu 100 kilometrov viac ako 100 a každý z nich pri dlhodobom užívaní pôsobí blahodarne na niečo iné. Prameň Ščava je vo Forbasoch, v Legnave aj v Hraničnom, ďalej je to prameň Voňačka v Bajerovciach, pramene Andrej, Veronika a Sissi sú zase v Ľubovnianskych kúpeľoch. Prameň pod názvom Švabľovka sa nachádza v Hniezdnom, Prameň sv.
Pre zaujímavosť, najdlhší úsek medzi Litmanovou a Červeným Kláštorom má 28 kilometrov a vedie cez hrebeň. Naopak, najkratšia trasa vedie od prameňa v Hniezdnom do Forbás a má 2,5 kilometra.
V okrese Stará Ľubovňa je 222,2 km vyznačených turistických chodníčkov, ktoré turistov vedú do Pienin, Spišskej Magury, Čergovského pohoria, Ľubovnianskej vrchoviny a Levočských vrchov. Značkovanie sa obnovuje orientačne každé 3 roky alebo podľa potreby. Značky sú často zničené výrubom, lesnými kalamitami, poveternostnými podmienkami atď...
Možno sa to nezdá, ale práca značkárov je náročná a dodržiavať všetky predpisy podľa noriem si vyžaduje veľké úsilie. Značkárom patrí vďaka za to, že sa starajú aj o značenie v našej obci.
Turistické značenie v okolí Vyšných Ružbách
V obci sa môžete stretnúť s niekoľkými typmi turistického značenia: Pásové značky Miestne značky Detailné informácie o turistickom značení nájdete v norme STN_01_8025
Pásové značky
Značka: štvorec obsahujúci tri vodorovné pásy, dva sú biele a stredný je vymaľovaný vodiacou farbou. V okolí Vyšných Ružbách prechádzajú tieto pásové značky:
- Červeno značené trasy
- 0905 Nižné Ružbachy-Vyšné Ružbachy, kúpele-Veľký Lipník-Červený Kláštor-ústie Lesnického potoka-hranica s Poľskom, turistický priechod - 31 km (Spišská Magura-Pieniny)
- Modro značené trasy
- 2807a Vyšné Ružbachy-Sovia poľana-Plontana-Toporecké sedlo-Magurské sedlo - 15 km (Spišská Magura)
- Zeleno značené trasy
- 5713 Stráňany-Stráňanské Jazero- Veterný vrch - Plontana - 10,3 km (Spišská Magura/Pieniny)
- 5716 Podolínec - Vyšné Ružbachy - Sedlo pod Vysokými skalkami - 20km (Spišská Magura/Pieniny)
- Žlto značené trasy
- 8805 Na Poľane - Pod Grúňom - 1,66 km (Spišská Magura)
- 8710 Vyšné Ružbachy, kúpele-Košiare-Sovia poľana - 5 km (Spišská Magura) na tejto trase môže pozorný turista nájsť viac ako 50-ročnú smerovku
Smerovka z roku 1965 umiestnená na strome (foto z 2017)
Miestne značky
Miestne značky sú málokedy uvádzané v turistických mapách. Miestna značka: štvorec rozdelený uhlopriečne na dva trojuholníky. V okolí Vyšných Ružbách prechádzajú tieto miestne značky:
- Červená miestna značka k pamätníku partizánom dĺžka 405m od červenej pásovej značky 0905
- Zelená miestna značka k jaskyni v Čube dĺžka 654m od zelenej pásovej značky 5716 cesta minerálnych prameňov - od prameňa lásky/zabudnutia k prameňu v Lackovej, Hniezdnom, Forbasoch rekreačný chodník Sovia Poľana - dĺžka 4,9km (okruh)
- Žltá miestna značka hrebeňová trasa Na Poľane - Veterný vrch - dĺžka 2,7km
Ukážky značenia v teréne Značenie v obci je umiestnené na elektrických stĺpoch, múroch atď - používajú sa maľované značky, prípadne nálepky. V lese je väčšinou maľované značenie na stromoch. Na dlhých lúkach a vstupoch do lesa sa používajú značkárske kolíky.
Červený Kláštor a Pieniny
Kto ešte nebol v Červenom Kláštore a prielome Dunajca? Jedinečný kút Slovenska sa pritom ukrýva len 60 km severnejšie od Popradu.
Ak máte radi aktívny pohyb v prírode, v Pieninách sa budete cítiť ako kleptoman v klenotníctve. Budete to chcieť všetko! Ísť na hrebeňovú túru i podnikať nenáročné prechádzky, splaviť Dunajec na rafte či pltiach, najazdiť kilometre na bicykli, vidieť starobylé hrady, kláštor, sakrálne pamiatky, plaviť sa vyhliadkovou loďou či kempovať v lone prírody.
Vďaka vynikajúcemu prepojeniu slovenských a poľských Pienín sa vám otvárajú priam nekonečné turistické a rekreačné možnosti.
Za východiskový bod si pri návšteve Pieninského národného parku si Slováci radi volia obec Červený kláštor, kde je aj prístavisko pltí. Pohraničná obec vďačí za svoje menu rovnomennému kláštoru. Názov červený získal kláštor vďaka červenej farbe striech, jeho oficiálny starší názov je však Lechnický kláštor. Gotický kartuziánsky kláštor založili v roku 1319 a je národnou kultúrnou pamiatkou.
Aktuálne sídli v priestoroch kláštora expozícia Múzea Červený kláštor, ktorá tu bola sprístupnená v roku 1993 po celkovej rekonštrukcii objektu. Múzeum Červený kláštor je jedinečný kultúrno-historický objekt zasadený do prekrásnej pieninskej prírodnej scenérie pod majestátnym vrchom Tri koruny.
Červený Kláštor sa spája tiež s legendou o lietajúcom Cypriánovi. Mních Cyprián tu skutočne žil a podľa zachovaných legiend bol všeobecne vzdelaný cestovateľ, ľudový liečiteľ, zberateľ, či dokonca konštruktér. Jeho záľubou bola medicína, lekárnictvo, alchýmia a botanika.
Legenda hovorí o tom, že Cyprián si zhotovil lietajúci stroj, na ktorom potom lietal až k vrchu Tri Koruny. O jeho zázračnom lietajúcom stroji sa však nezachovali žiadne písomnosti či svedectvá. Jediným dôkazom o Cypriánovom živote je len zachovaný herbár, na konci ktorého sa nachádzajú napísané recepty na liečenie. História Červeného kláštora je spojená s mníchom Cypriánom, ktorý bol známy pestovaním rôznych liečivých bylín. Rozsiahly herbár, ktorý zostavil, patrí k lekárnickej expozícii.
Cyprián žil v Červenom Kláštore až do svojej smrti v roku 1775. Ak si ho chcete pripomenúť aspoň symbolicky, jeho príbeh si môžete pozrieť vo filmovej verzii.
Pieniny, to je kus panenskej prírody s horskými lúkami, pôsobivými skalnými útvarmi a hlbokými roklinami. Podmanivo krásna krajina sa tu mieša s typickými goralskými domčekmi a drevenými kostolíkmi a vytvára scenérie, ktoré vám učarujú. Celú idylku korunujú meandre Dunajca a plltníci odetí do goralských krojov.
Pieninský národný park je najmenším národným parkom Slovenska. Dĺžka horstva je cca 35 km a jeho šírka je len 6 km. Pieniny sa nachádzajú území dvoch štátov, Slovenska a Poľska a geograficky patria pod okresy Kežmarok, Stará Ľubovňa a v Poľsku Nowy Targ.
Slovenskú a poľskú stranu spája niekoľko turistických hraničných priechodov. Najznámejším prechodom je drevená lávka medzi obcami Červený Kláštor a Sromowce Niżne.
Kým highlightom slovenskej strany je najmä splavovanie na pltiach, na poľskej strane si môžete naplánovať ľahšie i náročnejšie túry a čím ďalej za hranice zájdete, tým širšie možnosti sa vám otvárajú.
Na hranici medzi Pieninami a Gorcami sa môžete vydať napríklad k Čorštýnskemu jazeru, kde sa na brehoch jazera týčia oproti sebe dva hrady - Niedzica a Czorsztyn.
Tie za svoju príťažlivosť nepochybne vďačia rokline, ktorú vyhĺbil Dunajec. Splav rieky Dunajec na pltiach sa radí medzi to najkrajšie, čo môžete v Pieninách zažiť.
Plte sa plavia z Červeného Kláštora prielomom Dunajca po štátnu hranicu pri obci Lesnica, ktorá je dlhá 9 km (70 - 120 minút). Výlety na pltiach organizujú denne horali už začiatku 19. storočia, kedy po rieke prevážali najmä návštevníkov neďalekých hradov Niedzica a Czorsztyn.
Vodná trasa je úchvatné prírodné divadlo… Prielom Dunajca tvorí 7 meandrov, nad ktorými sa týčia skalné steny vysoké až 350 metrov nad hladinou.
Prielom Dunajca.Plaviť sa môžete i na menej tradičnom plavidle než sú drevené plte - na kajaku či na rafte.
Rafting je vhodný pre všetky vekové kategórie, rodiny s deťmi, zájazdy, firemné akcie i školské výlety. Na palubu vezmú dieťa od troch rokov, ale odporúča sa vedieť plávať, takže vhodné je na raft posadiť už trochu staršie deti.
Ak máte skúsenosť s raftingom a trúfnete si na to sami s partiou či rodinou, môžete si tu raft zapožičať. Naspäť do Červeného Kláštora sa môžete vrátiť aj pešo, alebo zapožičaným bicyklom po náučnom turistickom chodníku.
Požičovňa raftov v obci Červený Kláštor prenajíma tiež bicykle a elektrobicykle. Na návrat naspäť môžete využiť aj turistickú kyvadlovú dopravu.
Popri rieke Dunajec vedie príjemný chodník, vhodný pre peších aj cyklistov. Trasa spájajúca Lesnicu a Červeným Kláštorom meria 9 kilometrov a je nenáročná, takže ju zvládnete aj s deťmi na odrážadle. Cyklojazdu je vhodné začať v Lesnici, kde sa nachádza parkovisko aj požičovne bicyklov a odtiaľ môžete smerovať do Červeného Kláštora. Bicykel potom môžete nechať v Červenom Kláštore a naspäť a zviezť plťou.
Alebo si môžete dať 40 km dlhý pieninský cyklookruh, na ktorom pokoríte trasu Červený Kláštor - Lesnica - zachádzka do Szczawnice - Lesnica - Haligovce a späť do Červeného Kláštora. Plte sa plavia z Červeného Kláštora prielomom Dunajca po štátnu hranicu pri obci Lesnica.
Cyklotrasa Pieniny.Túra na Tri Koruny (982 m) je takmer povinná jazda v Pieninách. Trasa z Červeného Kláštora na vrchol Okraglica meria 7 km a dá sa zvládnuť za 2,5 hodiny. Výstup začnete v obci Červený Kláštor, odkiaľ prejdete dreveno lávkou na poľskú stranu do obce Sromowce Niźne. Odtiaľ pokračujete smerom Podlaźce a na Kosarzyska až na samotné Tri Koruny.
Z vrcholu Okraglica sa vám hore naskytne dychberúci pohľad do hlbín dunajeckej rokliny a na červené strechy kláštora. Na vrchole je vyhliadková galéria, resp. Komu by Tri Koruny boli primálo, môže si dopriať pokračovanie na vrch Sokollica (747 m) a odtiaľ zísť do Lesnice alebo poľskej Szczawnice.
Kúpeľné mesto Szczawnica leží medzi Pieninami a Sadeckými Beskydami, tesne za slovensko-poľskými hranicami. Od Červeného Kláštora je vzdialené len 12,5 km a vedie sem spomínaná cyklotrasa prielomom Dunajca, ktorú samozrejme môžete absolvovať aj peši. Turisti to bežne robia aj tak, že mesto navštívia po ukončení splavu na pltiach (do 30 min.Szczawnica je určite miesto, kde sa oplatí zastaviť alebo rovno aj zostať na pár nocí. Mesto je ideálny východiskový bod na spoznávanie poľskej strany Pienín a plánovanie túr, no ulahodí aj tým, ktorí sem prídu za kúpeľným oddychom a relaxom. Všade je vysadená zeleň, kvety, je tu množstvo športovísk a panuje tu čulý ruch.
Vďaka špecifickej mikroklíme (mesto je zo všetkých strán obkolesené ihličnatými lesmi) a minerálnym prameňom má Szczawnica ideálne podmienky na kúpeľnú liečbu a vyhľadávajú ju ľudia trpiaci ochoreniami dýchacích ciest, močového, tráviaceho a pohybového ústrojenstva.
V meste sa nachádzajú dva kúpeľné parky a pramene minerálnych vôd, ktoré sú aj voľne dostupné verejnosti, takže vo verejných pijárňach si môžete voľne načapovať zdravú minerálnu vodu. Hlavná „pijalnia“ (miestnosť na pitie minerálnych vôd) sa nazýva Magdalena a formou výstavy prezentuje maliarstvo a rezbárstvo miestnych majstrov.
Za zmienku stojí aj kúpeľná architektúra - prvé kúpele, penzióny a kúpeľné pavilóny navrhol a dal postaviť v roku 1839 uhorský podnikateľ Józef Szalay. V hornej časti mesta v údolí Szczawného potoka môžete obdivovať vily a penzióny z 19. storočia vo švajčiarsko-tirolskom štýle. Dvoj či troj-poschodové domy sú charakteristické verandami, priedomiami a vežičkami a bohatou rezbárskou výzdobou.
Okolie mesta má zase čo ponúknuť aj milovníkom aktívnej turistiky - či už pešej alebo na bicykli. Vydať sa môžete napríklad na turistickú trasu po hrebeni Malých Pienin na Vysoké Skalky, najvyšší vrchol celého pohoria (1050 m n. m.). Nádherný horský výhľad si môžete vychutnať aj z vrcholu hory Palenica (772 m n. m.), na ktorý vedie sedačková lanovka, v zime využívaná lyžiarmi v stredisku Ski Resort Palenica.
Turistické trasy zo Szczawnice vedú odtiaľto na najvyššie vrcholy masívov Pieniny a Gorce i do prírodných rezervácií Wawoz Homole, Wysokie Skalki a Biela voda. Vodopád Zaskalnik steká do jazierka, v ktorom sa dá kúpať.
Mesto je perfektne vybavené aj pre milovníkov cyklistiky. V okolí nájdete mnoho cyklistických trás rôznych stupňoch náročnosti a niekoľko požičovní horských bicyklov. Ak už ste v Pieninách, oplatí sa zostať na viac dní než len na víkend a vydať sa spoznávať prírodné poklady za poľskými hranicami.
Jazero má plochu 10 km2 a nachádza sa na zaplavenom koryte rieky Dunajec. V rekreačných strediskách si môžete zapožičať loďky s veslami, vodné bicykle a dokonca i jachty s kormidelníkom. Čorštýnske jazero je najväčšou vodnou plochou na Spiši.
Prístav sa nachádza v úpätí hradu Niedzica v obci Niedzica, z ktorého priamo do prístavu vedie pešia cesta. Počas plavby je možné obdivovať hory, vodnú priehradu Niedzica, Hrad Čorštýn, hrad Niedzica a Čorštýnsky skanzen. Bicyklom sa popri priehrade môžete dopraviť napríklad do mesta Nowy Targ, kde si môžete odskočiť na miestne trhy.
Jazero býva v lete trochu chladnejšie, no otužilci si zaplávajú… Najväčším lákadlom sú cyklotrasy. Okolo jazera vedie vybudovaná cyklotrasa Velo Czorstyn a čiastočne i cyklostrasa Velo Dunajec.
Iný uhol pohľadu na jazero môže byť vyhliadková plavba loďou. Od mája do októbra na priehrade premáva každú hodinu loď HARNAŚ. Plavba trvá 50 minút a cena za lístok je 20 PLN, čo je v prepočte asi 4,30 €. Z paluby sa počas plavby môžete kochať pohľadom na hrady, skanzen a prírodu Pienín.
Pri brehoch Čorštýnskeho jazera sa oproti sebe týčia dva hrady: zrúcanina Čorštýn a hrad Niedzica.
Hrad v Czorsztyne (poľ. Zamek w Czorsztynie) je zrúcanina stredovekého hradu zo 14. storočia, nachádzajúca sa na okraji poľských Pienín na kopci nad Čorštýnskym jazerom a dedinou Czorstyn v malopoľskom vojvodstve v Poľsku. Dávnejšie plnil dôležitú úlohu hraničnej pevnosti pri starej diplomatickej ceste, ktorá spojovala Poľsko s Uhorsko.
Hrad bol pôvodne postavený v gotickom slohu, mal niekoľko brán a obranných veží, komerčné budovy, ubytovňu pre vojsko, zbrojnicu a stajne, kde sa zmestilo až 50 koní.
Hrad Niedzica (alebo tiež Dunajec), ktorého výstavba sa začala začiatkom 14. storočia, je v súčasnosti jedným z najzachovalejších stredovekých hradov v Európe. Bol postavený na vápencovom brale týčiacom sa nad riekou Dunajec, v nadmorskej výške 566 m n. m.. Na tomto úseku rieky v 80.tych rokoch minulého storočia bolo vybudovaná vodná nádrž, dnes sa teda hrad týči nad Czorsztynskou priehradou.
K hradu vedie vedie násypová cesta, zjazdná autom. Medzi oboma spomínanými hradmi premávajú loď „Dunajec“ a loď „Halny.“ Majú kapacitu až 100 osôb každá a plavby sa konajú každých 20 minút. Každá loď má slnečnú terasu i zastrešenú palubu pre prípad zlého počasia. Na palubu si môžete zobrať bicykel i detský kočík.
Prístav lodí je v obci Niedzica hneď pod hradom a v obci Čorštýn blízko prístavu „Harnaś“, do ktorého vedie cesta z hradu v Čorštýne.
Turistické trasy v okolí Červeného Kláštora
- Náučný chodník Prielom Dunajca - nenáročná a veľmi pekná prechádzka popri rieke Dunajec. Začnete v Červenom Kláštore a pokračovať môžete až po sútok Lesnického potoka s Dunajcom (7,5 km). Prechádzka vám zaberie asi 2,5 h. Po chodníku sa môžete prejsť peši alebo previezť na bicykli. Trasa býva v letnej sezóne veľmi frekventovaná. Túru môžete spojiť s návštevou expozície Múzea Červený Kláštor.
- Túra na Tri Koruny (Trzy Koronoy) - z obce Červený Kláštor prejdite lávkou pre peších do poľskej obce Sromowce Niźne, odkiaľ môžete pokračovať žltou a neskôr modrou turistickou značkou až na vrchol Tri Koruny, prípadne pokračovať po modrej značke až na vrch Sokolica (3:45 h).
- Prechod Poľskými Pieninami (Tri kopce - Sopka - Tri Koruny - Bajkow grúň - Sokolica - ústie Lesnického potoka, resp. prielom Dunajca). Táto trasa je náročná a prevedie vás najkrajšími vrcholmi poľských Pienín. Vrchol Tri Koruny môžete vynechať a zo Sopky pokračovať po žltej značke smerom na Bajkow grúň.
- Sokolia Prť (Sokola Perć) - býva nazývaná aj pieniská Orlia Prť, pretože ide o náročnú túru s veľkým prevýšením. Modrá turistická značka vás pomocou schodov a rebríkov prevedie o skalnatých výbežkoch hrebeňa, odkiaľ budete mať nádherné výhľady na Dunajec a okolité hory. Ide o úsek zo sedla Przelecz Szopka vedúci vrcholmi Tri Koruny - Bajkov grúň - Czertezik - Sokolica. Niektoré časti túry sú zabezpečené zábradlím a inými pomôckami. Trasa má „horský“ charakter, ale je bezpečná.
Ak ste milovník krásnych túr, poľskú stranu Pienin rozhodne neobíďte. A mimochodom v Pieninách sa aj veľa lozí.
MTB cyklistom zas chceme predstaviť Lechnické singletraily. Singletrails Lechnica je sieť horských cyklochodníkov v srdci Pieninského národného parku. Pri jazdení po nich budete obdarený nádherným výhľadom na najnavštevovanejší vrch Pienin Tri Koruny.
V prevádzke sú tri trate, z čoho sú dve trate rodinného typu GRIFTOF (9 km), ŠPICA (5 km) a jedna náročná trať GVIZD (1,3 km) je určená len skúseným zjazdárom. Názvy tratí sú odvodené od najvyšších vrcholov, cez ktoré tieto trasy prechádzajú.
Čo sa týka náročnosti, tak okruhy GRIFTOF a GVIZD boli stavané predovšetkým ako vyhliadkové okruhy pre rodiny, i keď aj zdatní jazdci si prídu v určitých pasážach na svoje. Z obidvoch okruhov sú nádherné výhľady na Tri koruny, Haligovské skaly a Belianske Tatry.
Špecifický je výšľap na okruhu GRIFTOF, ktorí všetci návštevníci považujú za TOP výšľap nielen na Slovensku, ale v širokom okolí.
Ak by vám bolo málo, navštívte neďaleké Cyklostopy pod hradom Ľubovňa. Môžete tu nájsť viac ako 12 km singletrailov, ktoré dopĺňa hustá sieť cykloturistických trás rôznych náročností. Názvy jednotlivých singletrailov sú inšpirované zvieratami žijúcimi v okolitom regióne a aj samotný výber názvu už čo to napovedá o charakteristike každého singletrailu. Zajazdiť si môžete na Vlčej, Srnčej, Jelenej, Medvedej, Rysej, Diviačej, Líščej a Jazvečej stope.
Po poslednom rozšírení Cyklostôp o nové trate si oblasť získava stále väčšiu pozornosť medzi MTB bajkermi. Bike park na Poľskej strane Pienin Vás svojimi trasami a možnosťami doslova uštve. Takto si predstavujeme MTB nirvánu.
Pieniny poskytujú civilizáciu, nádherné prostredie a turistické vyžitie, dajú však kondične zabrať. Slovenská strana ponúka skôr príjemné nenáročné prechádzky.
Turistické mapy VKÚ poskytujú najpodrobnejší prehľad o teréne, značených turistických trasách a cyklotrasách v celom regióne. Odporúčané trasy sú dobre značené. Ste v civilizácii s krásnym prostredím a prevýšeniami. Pozor na peňaženky. Ste v exponovanej turistickej oblasti a nástrahy v podobe bufetov a suvenírov sú na každom rohu.
Vlakmi ZSSK sa dostanete z Popradu Tatry osobným vlakom na Podolínec, cez Vyšné Ružbachy na Starú Ľubovňu. Na Červený Kláštor sa autom najlepšie dostanete cez cestu zo Spišskej Belej cestou 542 cez Slovenskú Ves a Matiašovce.
Najpohodovejšia turistická vychádzka chodníkom popri Dunajci. Nenáročné, zážit...
Pieniny - Splav Dunajca
Vyšné Ružbachy a ich okolie
Obec pod východnými svahmi Spišskej Magury známa predovšetkým svojimi kúpeľmi s liečivými teplými prameňmi. Liečivé kúpeľné vody patria do skupiny hydro-uhličitanovo-síranových, vápenato-horčíkových minerálnych vôd. Deväť prameňov dáva asi 150 litrov vody za sekundu s teplotou 19 až 22 °C. Ružbachy sú aj vyhľadávaným letoviskom. Zvláštnosťou je najväčšie travertínové jazierko Kráter na Slovensku s priemerom 20 metrov a hĺbkou 3 metre.
Biely dom
Dominantou kúpeľného parku vo Vyšných Ružbachoch je Biely dom grófa Zamoyského, ktorý sa týči na skalnom útese. Jeho fasáda je vytesaná z bieleho travertínu a architektonicky pripomína palác v Monte Carle. Príďte si posedieť na jeho terasu a oddýchnite si pri šálke lahodného čaju.
Popri tom nasávajte úžasnú kúpeľnú atmosféru a pokoj, ktorý vyžaruje z tohto prekrásneho miesta.Poľský gróf Andrej Zamoyski, bol nielen majiteľom Ľubovnianskeho hradu, ale patrilo mu aj kúpeľné mestečko a kameňolom na biely vápenec. Ten sa stal stavebným materiálom na výstavbu Bieleho domu.