Život a odkaz svätého apoštola Jakuba

Dnes si pripomíname životy dvoch významných apoštolov: Jakuba Staršieho a Jakuba Mladšieho. Ich životné príbehy sú plné viery, obetavosti a horlivosti pre šírenie evanjelia.

Svätý Jakub Starší

Svätý Jakub Starší, v slovenskom jazyku známy aj ako Jakub Väčší alebo Jakub Zebedeov, patrí k dvanástim apoštolom, ktorých si vybral Ježiš Kristus. Prívlastok „starší“ alebo „väčší“ sa mu dáva na odlíšenie od iných apoštolov s rovnakým menom, predovšetkým od Jakuba mladšieho, syna Alfejovho. Toto rozlíšenie je dôležité, pretože Nový zákon spomína viacero osôb s menom Jakub, a preto je nevyhnutné hneď na začiatku objasniť, o ktorého apoštola ide. Fakt, že je potrebné ho odlišovať, poukazuje na jeho význam a rozsiahlu úctu v kresťanskej tradícii.

Život svätého Jakuba bol úzko spojený s jeho rodinou. Bol synom Zebedeja, ktorý sa živil rybolovom, a Salome. Jeho bratom bol Ján, ktorý sa taktiež stal apoštolom a je známy ako svätý Ján Evanjelista. Predtým, ako sa Jakub stal Ježišovým učeníkom, pracoval ako rybár na Genezaretskom jazere, pravdepodobne v blízkosti Betsaidy.

Evanjeliá opisujú, ako Ježiš povolal Jakuba a Jána, aby ho nasledovali, keď so svojím otcom Zebedejom lovili ryby. Bez váhania zanechali svoje siete a loď a rozhodli sa ísť za Ježišom. Táto okamžitá odpoveď na Ježišovo volanie svedčí o ich hlbokej viere a odhodlaní.

Počas svojho pôsobenia bol Jakub súčasťou Ježišovho vnútorného kruhu, spolu s Petrom a Jánom. Táto trojica apoštolov bola svedkom kľúčových udalostí Ježišovho života, ako bolo premenenie na hore Tábor, vzkriesenie Jairovej dcéry a Ježišova úzkosť v Getsemanskej záhrade. Toto výnimočné postavenie v Ježišovom spoločenstve poukazuje na hĺbku ich vzťahu a ich dôležitú úlohu v šírení evanjelia. Ježiš dal Jakubovi a Jánovi prezývku „Boanerges“, čo znamená „Synovia hromu“, pravdepodobne kvôli ich temperamentnej povahe. Táto prezývka naznačuje ich horlivosť a silné emócie, ktoré sprevádzali ich nasledovanie Krista.

Po Ježišovom nanebovstúpení sa Jakub venoval kázaniu evanjelia. Tradícia hovorí, že pôsobil v Jeruzaleme, Samárii a dokonca aj v Španielsku. Hoci biblické záznamy neposkytujú podrobnosti o jeho misijných cestách po Turícach, tradícia o jeho pôsobení v Španielsku je silná a významná, najmä v súvislosti so Santiagom de Compostela.

Svätý Jakub sa stal prvým z apoštolov, ktorý podstúpil mučenícku smrť. Okolo roku 44 po Kristovi bol v Jeruzaleme zatknutý kráľom Herodesom Agrippom I. a popravený sťatím. Jeho mučeníctvo je zaznamenané v Skutkoch apoštolov a svedčí o jeho neochvejnej viere v Krista až do samého konca. Legenda hovorí, že cestou na popravisko uzdravil ochrnutého muža, čo viedlo k obráteniu a následnej mučeníckej smrti jedného z jeho katov. Tento zázrak poukazuje na jeho neustálu službu a vplyv aj v posledných chvíľach jeho života.

Tradícia uvádza, že jeho pozostatky boli neskôr prenesené do Santiaga de Compostela v Španielsku, ktoré sa stalo jedným z najvýznamnejších pútnických miest v kresťanskom svete. Táto spojitosť s významným pútnickým miestom zdôrazňuje jeho trvalé dedičstvo a úctu, ktorú si získal.

Svätý Jakub Starší, syn galilejského rybára Zebedeja, bol starším bratom apoštola Jána. Prímenom "Starší" sa označuje preto, aby sa odlíšil od apoštola Jakuba "Mladšieho", Ježišovho príbuzného. Jakub Starší patril medzi popredných apoštolov. Biblické zoznamy apoštolov ho uvádzajú na druhom (Mk 3,17) alebo na treťom mieste (Mt 10,3; Lk 6,14; Sk 1,13).

Pred povolaním za apoštola Jakub rybárčil spolu so svojím otcom Zebedejom a bratom Jánom na Genezaretskom jazere. Pravdepodobne rybárčili vo väčšom rozsahu, lebo evanjelium spomína, že mali aj najatých pomocníkov (por. Mk 1,20). Spolu so Šimonom-Petrom a jeho bratom Andrejom tvorili akési rybárske družstvo (por. Lk 5,7.10). O Jakubovi nie je známe, že by patril medzi učeníkov Jána Krstiteľa ako jeho mladší brat a Šimonov brat Andrej. Ale keď ho Ježiš i s bratom Jánom povolal, obidvaja veľkodušne opustili otca i loďku a nasledovali ho.

Evanjelium prezrádza aj niektoré menej pekné charakterové vlastnosti, ktoré mal Jakub a s ním aj jeho mladší brat. V Lukášovom evanjeliu čítame, ako obidvaja reagovali na nepohostinnosť Samaritánov. Pýtali sa svojho Učiteľa: "Pane, chceš, aby sme povedali: ,Nech zostúpi oheň z neba a zničí ich?' " Ale on ich za to pokarhal.

Veľmi dobre sa dá chápať, že sa Jakubovi a Jánovi páčili prejavy Ježišovej dôvery. Horšie však bolo, že sa začali vyvyšovať nad ostatných apoštolov. Ich sebavedomie išlo až tak ďaleko, že žiadali Ježiša, aby im vo svojej sláve rezervoval najčestnejšie miesta.

Možno, že na nich v tomto smere pôsobila ich matka Salome, ktorá - ako každá normálna starostlivá matka - chcela zaistiť svojim synom čo najlepšiu budúcnosť. Tak sa dá ľahšie rozumieť udalosť, o ktorej hovorí Matúšovo evanjelium: "Vtedy k nemu prišla matka Zebedejcov so svojimi synmi, poklonila sa mu a prosila ho o čosi. On sa jej opýtal: 'Čo si praješ?' Odpovedala mu: ,Rozkáž, aby títo dvaja moji synovia sedeli s tebou v tvojom kráľovstve jeden na pravej a druhý na ľavej strane!´ ale Ježiš jej riekol: ,Neviete, o čo žiadate. Či môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?' Odpovedali mu: 'Môžeme.' Riekol im: ,Z môjho kalicha budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravej alebo ľavej strane nie je v mojej moci; to patrí tým, ktorým to určil môj Otec.' " (Mt 20,20-23.) Je prirodzené, že ostatných apoštolov pobúrilo počínanie Zebedejcov. Hrozila vážna roztržka. Ježiš musel zasiahnuť. Keďže však vedel, že nik z jeho učeníkov nie je bez pokušenia vyvyšovať sa nad iných, na všetkých sa obrátil miernymi, ale veľmi vážnymi slovami: "Viete, že panovníci tvrdo vládnu nad národmi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude.

Apoštol Jakub Starší možno netušil, že mu Božia prozreteľnosť ponúkne tak skoro kalich, z ktorého bol ochotný piť. Po Ježišovom nanebovstúpení sa spolu s ostatnými apoštolmi zdržiaval v Jeruzaleme. Spolu s nimi prijal Ducha Svätého a zúčastnil sa na organizovaní prvej kresťanskej obce. V roku 40-41 prevzal vládu nad Palestínou vnuk Herodesa Veľkého - Herodes Agripa I. Ten sa okrem iného chcel zavďačiť Židom tým, že začal prenasledovať vedúce osobnosti mladej Cirkvi. A práve Jakub Starší mal to privilégium, že ako prvý z apoštolov bol uväznený a popravený. Sťali ho mečom.

Podľa starej tradície, ktorá sa však nedá potvrdiť hodnovernými historickými dokumentami, telesné pozostatky sv. Jakuba Staršieho sa ešte v rímskom období dostali do severozápadného Španielska, kde boli uložené v menšom mramorovom mauzóleu na mieste dnešnej veľkolepej svätyne v Santiagu de Compostela. V pohnutom období sťahovania národov (5.-7. stor.) a maurského vpádu (8. stor.) ostal hrob zabudnutý. Znovuobjavený bol až začiatkom 9. storočia. Španielski králi nad ním postavili najprv menší chrám. Terajšiu svätyňu vybudovali v rokoch 1075-1128. Od 10. do 15. storočia sa stalo Santiago de Compostela cieľom pútí z celej kresťanskej Európy. Tým sa zo Španielska rozšírila úcta sv. Jakuba i do iných krajín. Pri hlavných cestách, po ktorých chodili pútnici, vznikali bratstvá, útulky, nemocnice, kláštory a kostoly zasvätené sv. Jakubovi.

Jakub sa zvykne niekedy nazývať aj Starším, aby sa odlíšil od Jakuba Mladšieho, ktorý bol prvým biskupom mesta Jeruzalema. Jakub Starší bol bratom sv. Jána apoštola. Ich otec sa volal Zebedej a matka Mária Salome. Pochádzali z Betsaidy. Jakub sa narodil približne v tom čase ako apoštoli Peter a Ondrej. Doma dostali dobrú výchovu - čítanie, písanie, základy židovskej viery. Takisto navštevovali synagógu, kde čítali Písmo. Podľa dobrých židovských zvyklostí sa vyučili aj remeslu. Blízke im bolo rybárčenie, keďže ich otec sa tým živil. Ich rodina bola zrejme majetná, keďže otec si aj najímal ľudí na prácu. Jakub patril medzi Ježišových dôverníkov. Jeho si spolu s Jánom a Petrom zobral k sebe vždy, keď išlo o nejakú dôležitú udalosť - vzkriesenie Jairovej dcéry, premenenie na vrchu, Getsemanská záhrada.

O činnosti apoštola Jakuba po smrti a vzkriesení Pána Ježiša nevieme nič určité. Zdá sa, že Jakub Starší účinkoval v Jeruzaleme, kde ho pravdepodobne ako prvého z apoštolov usmrtili pre vieru, a to sťatím. Píše sa o tom v Skutkoch apoštolov 12,1-3: „(Herodes) Jánovho brata Jakuba zabil mečom.“ O osude jeho tela nevieme nič určité, avšak španielska tradícia tvrdí, že keď Jeruzalem dobyli Arabi, jeho telo bolo prevezené do Santiaga de Compostella.

Dnes sme sa tu zišli, aby sme si uctili pamiatku apoštola Jakuba. Pozrieme sa do tradície, čo nám hovoria o ňom starodávne svedectvá. Sv. Jakub Starší, ktorého týmto označením odlišujeme od iného apoštola, ktorý sa takisto volal Jakub, bol synom otca Zebedeja a matky Salome a bratom sv. Jána Evanjelistu. Spolu s apoštolom Petrom a Jánom tvorili akési najdôvernejšie spoločenstvo okolo Pána Ježiša. Boli svedkami Premenenia na hore, ale takisto videli i krvavý pot v Getsemani.

Stará tradícia zachovaná v liste Polykrata z Efezu pápežovi Viktorovi (189-198) hovorí o sv. Jánovi Evanjelistovi, ale rovnako sa to týka aj jeho brata Jakuba, toto: „Ján, ktorý spočinul na prsiach Pána, bol rodom kňaz a nosil petalon. Bol svedok a učiteľ. On odpočíva v Efeze“. Podľa tohto svedectva obidvaja bratia, Jakub i Ján, pochádzali z Veľkňazskej rodiny. Petalon bol čelenkou veľkňazov. Právo nosiť petalon mali len veľkňazi. Nech nás nemýli to, že ich Pán Ježiš povolal ako rybárov. U Židov platilo pravidlo, že každý, kto nebol zrovna v aktuálnom úrade veľkňaza, musel sa živiť remeslom. Vidíme to napríklad u sv.

Možno i z týchto faktov lepšie pochopíme zvláštnu prosbu ich matky, aby zaujali význačnejšie miesta v Božom kráľovstve. V určitom zmysle táto prosba mala svoje opodstatnenie. Oni spolu s apoštolom Petrom, ktorý predstavuje novozákonné kňazstvo, tvoria zvláštnu, najdôvernejšiu skupinu okolo Pána Ježiša. Bolo známe, že židovský veľkňaz bol povinný prebdieť v modlitbách v spoločenstve mladších kňazov noc pred sviatkom zmierenia. Podobne to robí Pán Ježiš na Olivovej hore.

Z toho, čo sme povedali, môžeme pochopiť aj skutočne teologické nadanie, ktoré sa prejavuje v evanjeliu sv. Jána, aj zvláštnu pozíciu, ktorú mal apoštol Jakub u kresťanov židovského pôvodu, ako aj to, prečo musel ako prvý z apoštolov zomrieť mučeníckou smrťou práve sv. Po Nanebovstúpení Pána hlásal apoštol Jakub evanjelium v Samárii. Iné podanie, ktoré sa však zdá skôr stredovekou legendou, hovorí, že hlásal evanjelium v Španielsku. Okolo Veľkej noci roku 44 vojaci Heroda Agripu I. zatkli apoštola a na príkaz kráľa ho sťali mečom.

Staroveká legenda hovorí o tom, že cestou na popravisko šiel sprievod okolo domu, v ktorom sedel muž chorý na dnu a neschopný chôdze; poprosil apoštola o pomoc. Na smrť odsúdený povedal chorému: „V mene môjho Pána Ježiša Krista vstaň zdravý a chváľ svojho Spasiteľa.“ Muž sa zdvihol a mohol znovu chodiť. Jeden z katov padol na kolená a vyznal vieru. Bol potom sťatý spolu s Jakubom. Tradícia hovorí, že kresťania postavili na mieste jeho umučenia kostol. Jeho ostatky mali byť okolo roku 70 prenesené na Sinaj, kde pôvodne stál kláštor sv. Jakuba, dnešný kláštor sv. Kataríny. V 8. st. boli relikvie sv. Jakuba zachránené pred pustošením mohamedánov a prenesené do Španielska. K ich uchovaniu a úcte bol postavený kostol v Galícii, kostol sv. Jakuba, ktorý bol posvätený 25. júla 816.

Možno aj z týchto udalostí sa odvodzuje jeho doslova vojenské zameranie proti Maurom, proti Mohamedánom, ktorí ohrozovali Španielsko. Z tohto chrámu sa stalo asi v 10. st. slávne pútnické miesto Santiago de Compostella, ktoré bolo do 15. st. viac navštevované ako samotný Rím a Jeruzalem. Význam sv. Jakuba pre Španielsko bol kedysi tak veľký, že Španielsko nazývali aj Jakubovou zemou. V roku 1161 vznikol v Leone rytiersky rád „sv.

Vieme, že sv. apoštol Jakub býva označený aj mušľou. Hovorí sa o Jakubovej mušle. Toto sa odvádza od starého zvyku, že pútnici, ktorí navštívili Jakubov hrob, dostali klobúk, ktorý bol ozdobený veľkou mušľou. Od tohto zvyku sa odvodzuje patronát sv. Jakuba nad klobučníkmi, teda nad tými, ktorí vyrábali klobúky.

Sv. Jakub bol patrónom rytierov, robotníkov, lekárnikov a drogistov, klobučníkov a voskárov, tiež bol patrónom tých, ktorí vyrábali železné reťaze, a samozrejme bol patrónom pútnikov. Zvykli ho vzývať i v prosbách za dobré počasie. Aj u nás býval zvyk, že v deň sv. Jakuba prinášali sedliaci prvé zrelé jabĺčka na požehnanie a do dnešného dňa im zvykneme hovoriť jakubky.

Zobrazovanie sv. Jakuba: Na obrazoch ho môžeme vidieť ako apoštola, väčšinou s knihou. Tiež býva znázorňovaný ako pútnik s palicou, s fľašou, s vreckom a klobúkom. Na niektorých zobrazeniach sú poukazy na jeho mučeníctvo. Zobrazuje sa tiež ako rytier „Matamoros“ čo znamená „ničiteľ Maurov“.

Vyprosujme si dnes zápal apoštola Jakuba za Kristovu vec a silu svedčiť aj v nepriaznivých pomeroch.

Svätý Jakub Mladší

Svätý Jakub Mladší bol synom Alfeja (zvaného aj Kleofas) a matky Márie, ktorá bola príbuznou Panny Márie, preto ho označovali ako Pánovho brata (porov. Mt 13,55; 27,56; Mk 6,3; 15,40) a rodným bratom svätého Júdu Tadeáša. Spomínajú ho všetci synoptici na jednom z posledným miest, čo znamená, že bol medzi apoštolov prijatý medzi poslednými (Mt 10,3; Mk 3,18; Lk 6,15; Sk 1,13). Patril k Nazirejcom, u Židov požíval veľkú vážnosť a pre jeho svätý a prísny život ho už v mladosti volali „Spravodlivý“. Patril medzi stĺpy Cirkvi spolu s Petrom a Jánom.

Jakub Mladší sa po zoslaní Ducha Svätého stal prvým biskupom Jeruzalema. Bolo to významné miesto i ťažké, keďže v tomto meste Ježiša ukrižovali. Dôležitosť tohto úradu potvrdzujú viaceré udalosti, opísané v Skutkoch apoštolov, napr. pri zázračnom vyslobodení z väzenia Peter hovorí veriacim: „Oznámte to Jakubovi a bratom“ (Sk 12,17). Na jeruzalemskom sneme Jakub zasahuje do debaty a jeho slovo má váhu (Sk 15,13-19).

Jakub napísal prvý zo siedmich listov, ktoré sa volajú „katolícke“, čiže všeobecné. List je adresovaný kresťanom v diaspore. Hovorí v ňom o potrebe a účinnosti modlitby, o pôvode a povahe pokušenia, o konaní skutkov lásky („viera bez skutkov je mŕtva“), o ovládaní jazyka, o krotení náruživosti a o požiadavke spravodlivosti vo vzťahu k blížnemu.

Z jeho života je známych viacero podrobností, ktoré podáva cirkevná tradícia. Na základe Hegesipových záznamov o ňom píše historik Eusebius ako o svätom mužovi, ktorý žil prísnym spôsobom života. Na bosých nohách nosil sandále, nestrihal si vlasy ani bradu, nepil víno, nejedával mäso. Často sa modlieval. Bol veľmi horlivý pri ohlasovaní evanjelia Židom. Biskupom bol do roku 62. Vtedy zomrel rímsky miestodržiteľ Festus. Jeho nástupca neprichádzal, a tak veľkňaz Hanan II., syn Annáša to využil, zvolal veľradu, Jakuba obvinili, že porušuje zákon a odsúdili ho na smrť kameňovaním. No báli sa ľudu, ktorý si ho ctil ako „Spravodlivého“.

Vyviedli ho preto na strechu chrámu a nútili ho, aby odtiaľ vyhlásil, že sa zrieka viery v Ježiša Krista. On však hlasito kričal na ľudí a vyznal, že Ježiš je pravý Boh a sedí po pravici Otca. Nato ho zúriví farizeji a zákonníci zhodili dolu. Potom ho ešte kameňovali a nakoniec mu rozbili hlavu sochorom. O niekoľko rokov (r. 70) Rimania zrovnali Jeruzalem so zemou. Telo sv. Jakuba pochovali v blízkosti chrámu. V roku 572 jeho pozostatky preniesli do Carihradu a neskôr do Ríma, kde ich uložili s pozostatkami sv.

Stal sa prvým predstaveným (biskupom) kresťanskej obce v Jeruzaleme (Sk 12,17; 15,ý.13; 21,18; Gal 1,19; 2, 9.12), autorom jedného listu (Jak 1,1), v ktorom zdôrazňuje trpezlivosť v utrpení a vieru, ktorá je bez dobrých skutkov mŕtva. Ku Kristovi priviedol mnoho Židov. Na popud veľkňaza Annáša II. bol zhodený z chrámovej hradby a na zemi ho dobili kameňmi, čo dosvedčuje aj Jozef Flávius (Ant. 20, 9,1).

Jeho matka Mária bola pri Ježišovom ukrižovaní; jeho otec nie je známy. Zjavenie Krista (1Kor 15,7) ho pohlo k viere (Sk 1,14). Po Petrovom úteku sa stal hlavou Jeruzalemskej cirkvi. V sprievode svojej manželky vykonal pravdepodobne misijné cesty v rámci Palestíny (1Kor 9,5). Hoci sám prísne dodržiaval židovské zákony, presadzoval zásadné oslobodenie od zákona pre kresťanov z pohanstva. Pre jeho zbožnosť a askézu mu dali ďalší podľa Klemeta Alexandrijského, Jozefa Flávia a Euzébia prívlastok „spravodlivý“.

Relikviu jeho hlavy si uctievajú v dóme v talianskej Ancone. Svätý Jakub je popri sv. Petrovi, Pavlovi a Jánovi najslávnejším apoštolom. Pochádzal z Betsaidy (Bethesdy). Bol synom galilejského rybára Zebedeja, jeho bratom bol apoštol Ján.

Od sv. Jakuba sa teda môžeme naučiť mnohým veciam: pripravenosti prijať volanie Pána, aj keď od nás žiada, aby sme zanechali „loďku“ našich ľudských istôt, nadšenie v jeho nasledovaní po cestách, ktoré nám on ukáže bez ohľadu na naše klamlivé očakávania, ochotu svedčiť o ňom s odvahou a ak je to potrebné až po najvyššiu obetu života. Tak sa Jakub Starší stáva pre nás významným vzorom obetavého priľnutia ku Kristovi.

Svätý Jakub je popri sv. Petrovi, Pavlovi a Jánovi najslávnejším apoštolom. Pochádzal z Betsaidy (Bethesdy). Bol synom galilejského rybára Zebedeja, jeho bratom bol apoštol Ján.

Sviatok sv. Jakuba

Sviatok týchto apoštolov bol spojený s posviackou rímskej Baziliky dvanástich apoštolov, ktorá sa slávila 1. mája okolo roku 570. V tejto bazilike boli uložené časti relikvií oboch apoštolov. Keď pápež Pius XII. ustanovil na 1. mája sviatok svätého Jozefa, robotníka, sviatok týchto apoštolov bol prenesený na 11. mája. V obnovenom kalendári sa ich sviatok slávi 3. mája, v prvý voľný deň po 1. máji.

Svätý Filip Apoštol

Svätý Filip bol rybárom a patril medzi učeníkov Jána Krstiteľa. Spolu s apoštolom Ondrejom boli jedinými apoštolmi, ktorí majú grécke meno. V zoznamoch apoštolov sa uvádza na piatom mieste. Bol jedným z prvých, ktorí šli za Ježišom (Jn 1, 43-44). Ihneď získal Natanaela, neskoršieho apoštola Bartolomeja, a priviedol ho k Ježišovi (Jn 1, 45-46), bol pri nasýtení zástupov z piatich chlebov (Jn 6, 5.7.). Na neho sa obrátili grécki pútnici, keď chceli vidieť Majstra (Jn 12,21). Žiadal Krista, aby apoštolom ukázal nebeského Otca (Jn 14,8). Po Kristovom zmŕtvychvstaní ohlasoval evanjelium najprv vo svojej vlasti, potom pôsobil v Skýtii a Frýgii v Malej Ázii (Turecko), kde obrátil a pokrstil mnoho pohanov. O jeho smrti legendy hovoria, že bol zajatý modlárskymi kňazmi, bičovaný, ukrižovaný a ukameňovaný za cisára Domiciána.

Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí“. Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: »Ukáž nám Otca?!« Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne.

Svätý Filip je patrón lekárnikov, farbiarov a obchodníkov s farbami, klobučníkov, cukrárov, paštekárov, obchodníkov, valchárov.

Odkaz svätého Jakuba

Svätý Jakub zanechal hlboký odkaz pre kresťanov. Jeho život je svedectvom viery, obetavosti a horlivosti pre šírenie evanjelia. Jeho mučenícka smrť je inšpiráciou pre nás, aby sme sa nebáli svedčiť o Kristovi aj v ťažkých časoch.

Dnes si pripomíname životy apoštolov Jakuba a Filipa. Nech nás ich príklad povzbudí k nasledovaniu Krista a k horlivému šíreniu evanjelia.

tags: #svaty #apostl #jakub