História svätého ruženca a jeho význam

Mesiac máj, v ktorom sa príroda oblieka do krásneho šatu, venujeme presvätej Panne. Rovnako aj mesiac, kedy sa celá príroda oblieka do pestrofarebných šiat a pomaly sa zbavuje svojej nádhery, zasväcujeme svätej Matke Božej. Október ako mesiac Panny Márie sa odvodzuje od sviatku Ružencovej Panny Márie, ktorý sa slávi 7. októbra.

Pôvod a symbolika ruženca

V antických časoch bolo zaužívaným zvykom upliesť z krásnych a voňavých ruží veniec, ktorý sa potom odovzdal významným osobnostiam, čím sa vzdala danej osobe veľká česť. Veľmi známe sú napr. vavrínové vence, ktoré dostávali mnohé významné osobnosti, cisári alebo víťazi olympijských súťaží v starovekom Grécku. Ruženec je teda veľkou cťou, ktorou si uctievame Matku Božiu, pretože ona na tento svet priniesla víťaza nad hriechom, diablom a smrťou. Náš duchovný veniec nie je uvitý len z takých obyčajných ruží, ale zo slov, ktoré vyslovil sám anjel Boží, keď Panne zvestoval tú najväčšiu udalosť dejín: vtelenie Boha (Zdravas, milosti plná, Pán s tebou - Lk 1, 28). Pokračujeme slovami, ktoré Alžbeta vyslovila, keď ju naplnil Duch Svätý pri stretnutí s Bohorodičkou (Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života - Lk 1, 42). A tak sa obraciame na Máriu slovami neba (anjel) i zeme (Alžbeta). V prvých storočiach sa pridalo meno Ježiš a takto sa to veriaci modlili. Cirkev k týmto slovám pridala osobitnú prosbu, ktorú sa modlili už na efezskom koncile v roku 431: svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen. Súčasné znenie anjelského pozdravenia upravil sv. Bernard z Clairvaux v 11. storočí.

Vznik modlitby posvätného ruženca

Ťažko povedať, ako asi vznikla modlitba posväteného ruženca. Sv. Benedikt vo svojej Regule nariaďuje mníchom každý týždeň všetkých 150 žalmov. Sv. František dovolil svojim bratom namiesto žalmov v jednotlivých hodinkách recitovať určitý počet Otčenášov a Zdravasov. Rôzni pustovníci sa namiesto žalmov denne modlievali 150 Otčenášov (sv. Albert Krešpinský, sv. Peter, pustovník, …). Tak sa stávalo, že horliví mnísi a veriaci, ktorí sa chceli modliť ale nevedeli čítať, recitovali namiesto žalmov Zdravas Mária. Rôzne rehole sa hlásia ako pôvodcovia tejto modlitby (benediktíni, kartuziáni, dominikáni, …).

Legenda o sv. Dominikovi a pôvode ruženca

Často sa pôvod tejto modlitby prisudzuje sv. Dominikovi, zakladateľovi Rehole kazateľov - dominikánov. Hovorí o tom legenda, podľa ktorej sv. Dominik horlivo kázal, no neprinášalo to veľké ovocie. Utiekal sa k svätej Panne a tá mu dala túto odpoveď: „Nečuduj sa, že doteraz tvoja práca priniesla skromné ovocie. Sial si do neúrodnej pôdy, ktorá doteraz nebola zrosená Božou milosťou. Keď Boh chcel obnoviť tvárnosť zeme, zoslal na ňu úrodný dážď anjelského pozdravenia. Káž teda môj ruženec zložený zo 150 zdravasov a 15 otčenášov a budeš sa radovať z hojnej žatvy“. Iná legenda hovorí o videní, v ktorom sv. Dominik uvidel Presvätú Máriu v nebeskej sláve a pred ňou tri osoby, jednu v bielom, druhú v červenom a tretiu v zlatom rúchu. Každú z osôb nasledovalo 50 iných panien. Panna Mária mu vysvetlila, že sú to radostné, bolestné a slávnostné tajomstvá, ktoré obsahujú 50 zdravasov. Povedala mu tiež, že toto je ten najľúbeznejší veniec, na ktorom sú zelené listy - radostný ruženec, bodľavé tŕnie - bolestný ruženec i voňavé kvety - slávnostný ruženec.

Vývoj a štandardizácia ruženca

Súčasnú podobu sv. ruženca však zostavil bl. Alan de la Roche OP v 15. storočí. Brat Jakub Sprenger založil v Kolíne Ružencové bratstvo, potvrdené Apoštolským Stolcom roku 1476. Pápež Pius V., dominikán, bulou Consueverunt Romani Pontifices z roku 1569 schválil definitívnu podobu sv. ruženca.Sultán Selim II. tiahol s veľkým loďstvom roku 1571 do Európy so snahou podriadiť kresťanský kríž islamskému polmesiacu. Pápež Pius V. nariadil modlitby a procesie k Matke Božej s prosbou o pomoc a o víťazstvo kresťanstva. Aj sám pápež sa modlil ruženec za víťazstvo kresťanských vojsk. A skutočne, Kráľovná nebies mocne zasiahla a moslimské vojská boli v bitke pri Lepante 7. októbra 1571 skutočne porazené. Pius V. tento zázrak pripísal modlitbe sv. ruženca a na 7. október ustanovil sviatok Panny Márie Víťaznej. Ján XXIII. v roku 1960 zmenil názov na spomienku Panny Márie Ružencovej, a tak to trvá dodnes. Bolo však povolené sláviť slávnosť sv. ruženca v 1. októbrovú nedeľu.

Ruženec ako nástroj v ťažkých časoch

Keď v 19. storočí Cirkev a štáty potrebovali pomoc v nebezpečných časoch pápež Lev XIII. nariadil, aby sa v každom kostole konala spoločná modlitba sv. ruženca.

Ruženec a svätý Jozef

Pápež František má v mimoriadnej úcte svätého Jozefa. Od roku 2015 si tohto veľkého svätca uctievame aj v ružencových tajomstvách. Úprava ružencových tajomstiev plnším spôsobom vystihuje biblické udalosti, keď je svätý Jozef súčasťou starostlivosti o nazaretskú rodinu.

Prečo sa modliť za hodinu našej smrti

V Zdravase prosíme Pannu Máriu o orodovanie teraz i v hodinu našej smrti. Prečo sa máme modliť za našu smrť? Každý deň nášho života sa máme odovzdávať do Božej prozreteľnosti. Prosiť o šťastnú hodinu našej smrti je dôležité nielen pre samotnú hodinu, ale preto, aby sme boli na prechod do večnosti dobre pripravení.

Význam modlitby ruženca v živote veriaceho

Modlitba ruženca má mariánsky charakter, je však kristocentrická a kristologická. Pripomína nám udalosti Ježišovho života v kontexte s Máriou, ktorej materstvo je súčasťou vzťahu s Kristom.„Pri ruženci vnímam, aké potrebné je orodovanie našej nebeskej Matky u Syna,“ povedal nám v rozhovore o posvätnom ruženci prof. ThDr. ANTON ADAM, PhD. Profesor Anton Adam má modlitbu ruženca vo svojom dennom programe. Usilujem sa o to, aby mala modlitba svätého ruženca v mojom živote naplnenie. Krása tejto kristologickej modlitby je práve v prepojení Máriinho života s Kristom.

Ruženec ako "liek" od pápeža Františka

Pri modlitbe Anjel Pána 17. novembra 2013 pápež František odporúčal veriacim skvelý liek, ktorý držal v ruke v krabičke. Mizerikordín vtedy dostali všetci pútnici na Námestí sv. Petra zadarmo. Bol v ňom ruženec aj návod na modlitbu korunky Božieho milosrdenstva. Bola prekvapujúca, poukazuje však na vynaliezavosť lásky, ktorá miluje a túži po tom, aby každý človek našiel Božiu lásku vo svojom živote. Pápež František, ale aj jeho predchodcovia siahali v ťažkých chvíľach pre ľudstvo po ruženci pred očami celého sveta. Fatimské posolstvá sú jasným pozvaním k modlitbe ruženca v zložitých situáciách tak pre jednotlivca, ako aj pre spoločnosť. Už pápež Lev XIII. v roku 1883 odporučil ruženec ako účinný duchovný nástroj, ktorým môžeme ovplyvniť dosah zla, ktoré postihuje spoločnosť. František, Ján Pavol II. i Benedikt XVI. sa modlili ruženec aj počas návštev mariánskych pútnických miest.

Mariánske pútnické miesta a Kristova prítomnosť

Je zaužívaný názor, že mariánske pútnické miesta sú primárne zamerané na Máriu. Opak je však pravda - na týchto miestach sa máme sústrediť na Kristovu prítomnosť v našom živote tak, ako bola Panna Mária účastná na jeho živote.

Ruženec v živote kardinála Tomka

Kardinál Jozef Tomko povedal, že každý kňaz má povinnosť modliť sa denne breviár, no on si k tomu navykol pridať ruženec. Okrem kňazských predpísaných modlitieb je ruženec v mojom dennom programe. Využívam čas na modlitbu podľa aktuálnych okolností. Každou modlitbou vrátane ruženca umocňujeme náš vzťah s Bohom. Modlitba pretvára srdcia a modlitba ruženca umocňuje môj vzťah k Bohu práve tým, že si uvedomujem úzke spojenie Márie s Božím dielom.

Svätý Benedikt a jeho úcta ku krížu

Svätý Benedikt za svojho života mal veľkú úctu ku svätému krížu; znaku vykupujúcej lásky Ježiša Krista. Často robieval znak kríža. Za svoj v Bohu ponorený život dostal svätý Benedikt zvláštne dary: liečiť nemocných, vyháňať zlých duchov, nazerať do prítomnosti a do budúcnosti (pápež Gregor Veľký potvrdzuje u Benedikta prorocký dar),… Na jeho príhovor a modlitby sa diali mimoriadne udalosti a zázraky.

Benediktínska medaila

Benediktínska medaila je odpustková medaila, na ktorej prednej strane je Kríž svätého otca Benedikta s exorcizmom; na rube je obraz svätca - patriarchu západného mníšstva. Kríž na medaile sv. Benedikta je znamením Kristovho vykupiteľského diela; vo viere v spásnu moc Kristovho kríža Benedikt už počas svojho života vykonal mnoho zázrakov. Znamením kríža sv. Benedikt zaháňa diabla - viď exorcizmus na prednej strane (tzv. „apotropaion“, z gréc., zažehnávanie, rozumejme zlých síl, teda diabla). V ľudovej viere sa medaile pripisoval aj ochranný a liečivý účinok proti zarieknutiu ľudí a dobytka a bola tiež nosená ako ochrana proti živelným pohromám.Sv. Benedikt bol uctievaný aj ako patrón dobrej smrti; v niektorých prevedeniach je obraz sv. Benedikta na rube medaile sprevádzaný textom Eius in obitu nostro praesentia muniamur! - „Jeho (Benediktova) prítomnosť nech nás chráni pri našom umieraní“.Podľa tradície má kríž a medaila svoj pôvod v zázračnom uzdravení alsaského grófa Brunona z Egisheimu, neskoršieho pápeža Leva IX. (1048 - 1054). Ako mladíka ho uhryzla jedovatá ropucha (vtedy sa verilo, že ropuchy sú jedovaté), v sne potom zbadal sv. Benedikta, ako mu kladie na ústa kríž a tak ho uzdravuje.Od 11. do 17. stor. bola úcta ku krížu svätého otca Benedikta neoficiálna, súkromná. Najstaršia pamiatka na prejavy tejto úcty bola v r. 1647 nájdená v kláštore v Metten - obrázok a popis kríža sv. otca Benedikta z r. 1415, podľa ktorého boli neskôr zhotovované benediktínske medaile.Oficiálne schválenie razby medailí získal až břenovský opát Benno II. Löbl (1738-1752), najskôr dekrétom kongregácie pre udelenie odpustkov (Congregatio indulgentiarum) z decembra 1741, a potom (v marci 1742) aj bullou pápeža Benedikta XIV. Podľa tejto bully každá osoba v stave posväcujúcej milosti, ktorá medailu nosí a najmenej jedenkrát týždenne sa pomodlí ruženec alebo sedem kajúcich žalmov, a vykoná tiež nejaké skutky telesného milosrdenstva, získa počas všetkých hlavných sviatkov /tj. Narodenie Pána, Zjavenie Pána, Veľká noc, Nenobovzatie Pána a Božieho Tela/, ďalej na všetky hlavné mariánske sviatky, Všetkých svätých a sv. Benedikta plnomocné odpustky, ak pripojí modlitbu na vyhubenie kacírstva, povznesenie sv. Cirkvi, pokoj a mier medzi kresťanmi a za všetky naliehavé potreby sv. Cirkvi. Okrem toho bulla hovorí o ďalších, neplnomocných odpustkoch.K požehnaniu medaile mali oprávnenie iba benediktíni z českomoravskej kongregácie; r. 1844 získala to isté právo cassinská kongregácia (breve pápeža Gregora XVI. Z 9.2.1844).Breve Pia IX. Z 27.6.1856 a Leva XIII. Z 12.4.1902 udelilo opátom predstaveným benediktínskych kongregácii a opátovi primasovi benediktínskej konfederácie splnomocnenie poverovať požehnaním medaile ktoréhokoľvek kňaza podľa vlastného uváženia a výberu.Podľa ustanovenia Kódexu kanonického práva z r. 1983, ktorý (implicitne) individuálne alebo skupinové privilégia rušia alebo upomínajú, platia momentálne pre požehnania benediktínskej medaile rovnaké pravidlá ako pre všetky devocionálie, tj. požehnanie kňazom a ich následne užívanie vo viere v Božie milosrdenstvo, ale bez poverčivosti, ktorá by pričítala požehnanému predmetu magické pôsobenie.Kríž svätého otca Benedikta býva niekedy chápaný ako rádový znak benediktínov. O znak v pravom slova zmysle však nejde. (Oficiálnym znakom benediktínskej konfederácie je zlatý patriarchálny kríž so slovom PAX pod ramenami kríža v zlatom trojvrší, v modrom štíte.)Vnímanie CSPB ako „rádového znaku“ je dané počtom, s akým sa kríž sv. otca Benedikta objavuje - nielen na apotropaických medailách, ale tiež často na kláštorných stavbách, na obrazoch, freskách a pod. Niekedy sa jeho charakteristický tvar premieta do architektúry samotnej, napr.

História modlitby ruženca

Legenda hovorí, že Panna Mária sa zjavila Dominikovi vo sne. Dala mu reťaz s guľôčkami, na ktorej sa mala recitovať modlitba ruženca a povedala mu, že modlitba a meditácia nad životom jej syna porazí bludy a utrpenie.Aj keď táto legenda je veľmi milým príbehom, vznik ruženca je o čosi zložitejší. V prvých storočiach existencie Cirkvi mnísi recitovali žalmy. Bolo to jedným z pravidiel ich života. Keďže modlitba žalmov bola možná len tým, ktorí vedeli čítať, bolo treba nájsť spôsob modlitby pre negramotných bratov. Na tento účel sa použila modlitba Pána - Otče náš - bratia recitovali 150 krát túto modlitbu, čo korešpondovalo s počtom žalmov.Pri odpočítavaní modlitby sa používali malé kamienky. Neskôr boli nahradené guľôčkami. Začiatkom druhého tisícročia s nárastom zbožnosti voči Panne Márii vzniká modlitba Zdravas´ Mária, ktorá sa stáva veľmi rozšírená a populárna. Postupne bola pripojená k tejto modlitbovej tradícii.V rokoch 1410 - 1439 Dominik Pruský, kolínsky kartuzián, predkladá veriacim Mariánsky žaltár (žaltár - pôvodne kniha žalmov), kde sa nachádzalo 50 Zdravas Márií prepojených na úryvky z evanjelia. Nápad tohto kartuziána sa uchytil. V rôznych regiónoch vnzikali adaptácie takéhoto Mariánskeho žaltára a počet urývkov z evanjelia dosahoval až 300.Dominikán Alain de la Roche (1428-1478) vydal jednotné vydanie tohto Mariánskeho žaltára, ktorý sa počas jeho života začal nazývať “Ruženec Preblahoslavenej Panny Márie”. Zjednotiť túto formu modlitby sa mu podarilo vďaka jeho kázaniu a Mariánskym bratstvám, ktoré zakladal. Ruženec zjednodušil v roku 1521 dominikán Alberto de Castello, ktorý vybral 15 úryvkov z evanjelia na meditáciu. Konečná tradičná forma ruženca vznikla počas pontifikátu pápeža Pia V. (1566-1572), ktorý ho štandardizoval a uviedol pre celú Cirkev.Neskôr boli vykonané už len dve úpravy v tejto modlitbe - v roku 1917 na základe mariánskych zjavení vo Fatime bola na záver desiatku pridaná modlitba “Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy…” a za pontifikátu Jána Pavla II. boli pridané desiatky ruženca svetla.Keď sa pozrieme spätne zistíme, že sv. Dominik túto modlitbu pravdepodobne vôbec nepoznal. Jej šírenie sa síce spája s rehoľou dominkánov, ktorú sv. Dominik založil, ale šíri sa až od čias Alaina de la Roche, ktorý žil v 15. storočí. Konečnú podobu ruženec dostáva v druhej polovici 16. storočia.(podľa The Catholic Encyclopedia)

Prečo ruženec?

Dnes sme svedkami veľkej módy meditačných techník rôznych filozofických, náboženských a žiaľ i okultných smerov. Snažia sa u nás udomácniť a zaujať miesto v myslení, spôsobe životného štýlu, nazerania na Boha, praktizovaní náboženského života. Ujímajú sa veľmi ľahko, lebo i dnešný človek prirodzene túži po nadprirodzenom. No často sú to smery, ktoré priamo alebo nepriamo útočia na katolícku cirkev. Modlitba Svätého ruženca je vzácna perla meditatívnej modlitby katolíckej cirkvi. Tak je len na nás, či si naberieme z jej hlbokej studnice darov.

Prísľuby Panny Márie pre tých, čo sa budú modliť ruženec

Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca, dala dominikánovi, bl. Alanovi de la Roche, pätnásť prísľubov pre tých, ktorí sa budú zbožne modliť jej ruženec. Povedala mu: „(…) nesmierne veľa kníh by bolo treba napísať, aby v nich boli zaznamenané všetky zázraky môjho posvätného ruženca.“(z knihy Ruženec, S Máriou kontemplovať Krista,Dominikánske mariánske centrum, Košice 2005, str. 13-14)Pápež Benedikt XVI, ešte ako známy teológ a kardinál J. Ratzinger, napísal vo svojej knihe o svojom osobnom vzťahu k modlitbe ruženca, kde poukazuje, ako je táto „ľudová zbožná úcta“ základným prameňom pre dušu, ktorá z neho čerpá vnútorný pokoj a tichosť.Modlitba ruženca je meditačná niť. Jej rytmické opakovanie ukolíše dušu, prenáša na ňu pokoj, kým sústredenie sa na slová, najmä na Máriinu postavu a na obrazy Krista, ktoré sa postupne otvárajú pred našimi očami, zbavujú dušu starostí a umožňujú jej pozdvihnúť pohľad k Bohu.Ruženec nám v skutočnosti vracia tú pôvodnú múdrosť, ktorá dobre vie, že opakovanie je dôležitý komponent modlitby a meditácie. Tento rovnaký rytmus nás ukolíše a upokojí. Nie je dôležité, aby sme sa sústreďovali na každé slovo, ale aby sme nechali pôsobiť pokoj, ktorý jednotvárny rytmus prináša. Nejde tu iba o prázdne slová, pretože prinášajú našim očiam a našej duši veľké obrazy a videnia, predovšetkým postavu Márie a cez ňu aj postavu Krista.Tí, čo sa kedysi ruženec modlievali, obvykle celý deň tvrdo pracovali a po práci neboli schopní konať veľké intelektuálne modlitbové úkony.Prísľuby Panny Márie pre tých, čo sa budú modliť ruženec:

Číslo	Prísľub
1	Všetkým, ktorí sa budú zbožne modliť môj ruženec, sľubujem svoju zvláštnu ochranu a hojnosť milostí.
2	Tí, ktorí v modlitbe ruženca vytrvajú, dostanú zvláštnu milosť.
3	Ruženec bude mocnou ochranou proti peklu, zničí zlo, zbaví svet hriechu a zaženie blud.
4	Ruženec rozhojní čnosť a obsiahne pre duše hojné Božie milosrdenstvo. Odvráti srdcia ľudí od lásky k svetu a jeho márností a pozdvihne ich k túžbe po večných veciach. Tie duše sa posvätia týmto prostriedkom.
5	Tí, čo sa mi odovzdajú cez ruženec, nezahynú.
6	Toho, kto bude zbožne recitovať môj ruženec, uvažujúc nad tajomstvami, nikdy nepremôže nešťastie, nezažije Boží hnev a nezomrie náhlou smrťou. Hriešnik sa obráti, vytrvá v milosti a zaslúži si večný život.
7	Kto sa zasvätí môjmu ružencu, nezomrie bez sviatostí Cirkvi.
8	Tí, čo budú verne recitovať môj ruženec, budú počas svojho života a po smrti účastní Božieho svetla a plnosti jeho milostí, vlastných svätým.
9	Ihneď vyvediem z očistca duše zasvätené môjmu ružencu.
10	Deti môjho ruženca sa budú tešiť veľkej sláve v nebi.
11	Čo budeš žiadať prostredníctvom ruženca, dosiahneš.
12	Tým, ktorí budú šíriť môj ruženec, sľubujem pomoc vo všetkých ich potrebách.
13	Dosiahla som od svojho Syna, že všetci členovia Ružencového bratstva budú mať svojich orodovníkov v živote a v smrti, celý nebeský dvor.
14	Tí, ktorí sa zbožne modlia môj ruženec, sú moje milované deti, bratia a sestry Ježiša Krista.
15	Zasvätenie sa môjmu ružencu je zvláštne znamenie predurčenia.

tags: #svaty #benedikt #ruzenec