Časť hradného paláca na Znievskom hrade sa v nedeľu 7. decembra zrútila. Stalo sa tak napriek prebiehajúcim záchranným prácam.
Ruina, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou a druhým najvyššie položeným hradom na Slovensku (985 m n. m.), sa nachádza nad obcou Kláštor pod Znievom. Pri udalosti sa nikto nezranil.
Obec Kláštor pod Znievom, ktorá hrad spravuje od roku 2019, vníma zosuv ako nešťastnú udalosť, no avizuje, že v záchranných prácach bude pokračovať.
„Aj napriek úsiliu obce, dobrovoľníkov a pamiatkarov, ktorí sa ostatné tri roky venujú záchrane hradnej ruiny, došlo v nedeľu 7. decembra na Znieve k samovoľnému zrúteniu časti nárožia hradného paláca,“ vyjadrila sa samospráva.
Podľa historičky umenia a poslankyne obecného zastupiteľstva Kristíny Zvedelovej sa nezrútila celá stavba, ale len najohrozenejšia časť obvodového múru a to približne jedna tretina.
Záchrana ruiny
Hrad Zniev, druhý najvyššie položený hrad na Slovensku (985 m n. m.), nebol udržiavaný od 16.-17. storočia. V 18. storočí hrad vlastnili jezuiti. Po zániku rádu sa oň nikto nestaral, začal chátrať a postupne sa zrútili strechy, takže ruina, ktorú vidíme dnes, sa za sto rokov dramaticky nezmenila. Niektoré praskliny boli viditeľné desiatky rokov.
Reálne práce na hrade sa začali v roku 2023 vďaka dotáciám z programu Obnov dom pre národné kultúrne pamiatky. Obec Kláštor pod Znievom získala od ministerstva kultúry podporu vo výške 23-tisíc eur, vlani to bolo 20-tisíc eur. Tieto peniaze sa použili na základné opravy a zabezpečenie hradu, aby sa zachovala jeho historická hodnota a torzo mohlo zostať bezpečné pre návštevníkov.
„Keď obec získala hrad, najprv sa robila projektová dokumentácia, statické posudky a archívne výskumy, aby bolo všetko pripravené na samotné konzervačné práce. Posledné tri roky sa najmä konzervovali najohrozenejšie časti hradu,“ vysvetlila Kristína Zvedelová.
Do prác sa aktívne zapájajú dobrovoľníci, ktorí počas víkendov upravujú terén, kosia, odvážajú kameň a stavajú schodíky, pričom na brigádach pracuje 10 - 15 ľudí. Profesionáli vykonávajú náročnejšie murárske a konzervačné práce, približne 4 - 5 ľudia. „Počas posledných dvoch rokov tu prebehlo desať dobrovoľníckych brigád a hrad získal novú vizuálnu identitu,“ uviedla Zvedelová.
Najväčším problémom zostáva poloha hradu. „Doprava materiálu a samotné práce sú obmedzené nadmorskou výškou a teplotou. Dotácie často prichádzajú neskoro, takže v jeseni nie sú teploty vhodné na murovanie. Najväčší problém je doprava a odvoz materiálu. Dobrovoľníci pomáhajú s vodou, stavebným materiálom, pieskom, vápnom, ale pokrýva to len časť prác,“ dodáva.
Koľko času a peňazí by hrad potreboval na úplnú stabilizáciu, je podľa historičky ťažko odhadnúť. „Odsledovali sme, že za sezónu sa dá spracovať asi 12 kubických metrov muriva.
Hrad Zniev bol pôvodne kráľovský a neskôr sídlom Turčianskej župy od 13. storočia. Bol prvým Turčianskym hradom a strategicky dôležitým bodom regiónu. Neskôr jeho funkciu prevzali hrady Sklabiňa a Blatnica v nižších polohách.
Časť hradného paláca je zasypaná a pod terénom sa nachádzajú dve podlažia. Cieľom prác je konzervovať existujúce múry, aby sa nerozpadli.
Zachráňme hrady, záujmové združenie právnických osôb, spustilo petíciu.
tags: #klastor #pod #znievom #smerovacie #cislo