Svätý Florián patrí k obľúbeným a zľudoveným svätcom 18. storočia. Bol uctievaný ako pomocník v každodennom živote a ako patrón proti živelným pohromám. V Uhorsku sa jeho kult šíril hlavne počas protireformácie a dostal sa aj do Detvy. Detvania na znak úcty k obidvom svätcom postavali kamenné sochy.
Socha sv. Floriána v Linzi
Život a legenda svätého Floriána
Svätý Florián bol dôstojníkom rímskej armády, zastával vysokú administratívnu funkciu v Noricum, v dnešnej časti Rakúska. Mučenícku smrť podstúpil za čias cisára Diokleciána začiatkom 4. storočia. Jeho legendárne „Skutky“ hovoria, že sa v Lorch vzdal vojakom z Aquilína, keď chytali kresťanov. Vojaci ho dvakrát zbičovali, napoly ho zdrali z kože, posadili do ohňa a nakoniec ho hodili do rieky Enns s kameňom okolo krku.
Jeho telo našla a pochovala nábožná žena. Po čase jeho pozostatky preniesli do augustiniánskeho opátstva sv. Floriána blízko Linzu, neskôr do Ríma. Pápež Lucius III. v roku 1138 daroval niekoľko relikvií tohto svätca poľskému kráľovi Kazimírovi a biskupovi Krakova. Od toho času je svätý Florián považovaný za patróna Poľska, ale aj Linzu, Horného Rakúska a požiarnikov. Kedysi patril k tzv. štrnástim pomocníkom v núdzi.
Svätý Florián ako patrón hasičov
Tradícia jeho mučeníctva neďaleko miesta, kde sa rieka Enns vlieva do Dunaja, je veľmi stará a hodnoverná. Veľa zázrakov, pri ktorých došlo k uzdraveniu, sa pripisuje práve jeho príhovorom. Svätý Florián je patrónom hasičov, hrnčiarov, debnárov, peciarov, kominárov, kováčov, mydlárov, vinohradníkov, pivovarníkov. Je ochrancom proti nebezpečenstvu ohňa a vody, proti suchu, neúrode a búrke.
Znázorňuje sa väčšinou ako rímsky vojak, s kópiou a vedrom v ruke, s malým domčekom (hradom) pri nohách, ktorý hasí vodou. Podľa rímskeho martyrológia si svätého Floriána pripomíname 4. mája.
Svätý Florián v Detve
Na severnom konci pôvodnej rozlohy centrálnej časti mestečka je zachovaná prícestná socha sv. Floriána, ktorú detviansky ľud familiárne nazýva „Florianko“, čo deti ľahko skomolia a ešte i dnes niektorí povedia: „pri Froliankovi je odbočka na cintorín“. Je to neskorobaroková kamenná, polychrómovaná socha z druhej polovice 18. storočia, naposledy renovovaná v roku 2019.
Socha sv. Floriána v Detve
Keďže Detva bola postihovaná častými požiarmi, niet divu, že miestny ľud chcel mať v mestečku práve sochu sv. Floriána ako ochrancu pred ohňom. Ničivé požiare vypukli v rokoch 1695, 1711, 1729, 1756, 1776 a 1799. Pokračovali i v nasledujúcom storočí v r. 1821, 1824 a 1828. Najničivejší požiar, ktorý pohltil 108 domov, bol v roku 1833.
Patrocínium svätého Floriána sa počas baroka viazalo v prevažnej miere na malé objekty, ktoré boli umiestnené vo voľnej prírode alebo pri cestách a mali ľudový ráz. Ani najmenšie sakrálne pamiatky však nie sú bezvýznamné, pretože v určitom zmysle komunikujú svoju dobu a pre postavenie každej z nich vždy jestvoval nejaký dôvod.
Svätý Florián a hasiči
Svätý Florián sa odnepamäti spája s hasičmi. O ich duchovné sprevádzanie sa na Slovensku starajú dvaja rímskokatolícki kňazi, rozdelení podľa krajov.
V katolíckych novinách sa spomína farnosť svätého Floriána v Košútoch. Obec s viac ako 1 600 obyvateľmi je známa kvalitnou pôdou a poľnohospodárskou históriou. Neobišli ju turecké nájazdy, epidémie ani prírodné katastrofy. Možno práve preto si v polovici 19. storočia pri stavaní kostola vybrali za svojho patróna sv. Floriána.