Svätý Jozef je po Panne Márii najväčším svätcom v nebi. Vzor pokory, pracovitosti a vernosti v plnení osobného povolania. Úcta a kult k sv. Jozefovi, patrí sedem nedieľ predchádzajúcich jeho sviatok.
Svätý Jozef bol pestúnom Pána Ježiša a pred zákonom bol jeho otcom a manželom Panny Márie. Vieme o ňom veľmi málo, len to, čo je o ňom napísané v Sv. Písme. Pochádzal z kráľovského rodu, bol potomkom kráľa Dávida. Narodil sa v Betleheme, no potom neskôr sa presťahoval do Nazareta, pravdepodobne kvôli práci. Bol chudobným tesárom.
V Nazarete sa zasnúbil s Máriou, tradícia hovorí, že vtedy už bol v pokročilom veku. Keď Mária počala, bolo to tajomstvo, takže ani Jozef o tom nevedel. Tam sa ukázal Jozefov charakter. Spolu totiž nebývali ani nežili, a on videl, že čaká dieťa.
Zrejme ho to trápilo; podľa vtedajších zvyklostí ju mal dať ukameňovať. On sa však rozhodol, že ju radšej potajomky prepustí, aby jej neublížil. Vtedy sa mu zjavil Pánov anjel a povzbudil ho, aby si ju nebál zobrať za manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je od Boha. Jozef poslúchol.
Ďalšia zmienka o ňom je vtedy, keď išiel na základe vládneho nariadenia do Betlehema, keďže bolo veľké sčítanie ľudu v Rímskej ríši, do ktorej vtedy patrila aj Palestína. Tam Mária porodila svoje dieťa - Ježiša, dlho očakávaného Mesiáša. Jozef vždy vystupuje ako hlava rodiny, ako ten, ktorý sa má zodpovedne postarať o svoju rodinu.
Na štyridsiaty deň išli do Jeruzalema, aby obetovali Ježiša v chráme Bohu. Potom sa vrátili do Betlehema. Do Nazareta zrejme nechceli ísť kvôli jeho neslávnej povesti. V evanjeliu sa spomína aj príbeh mudrcov, ktorí prišli do Betlehema pokloniť sa kráľovi. Bolo to asi dva roky po narodení Ježiša.
Keďže kráľ Herodes potom číhal na život malému Ježišovi, Jozef sa zobral s celou rodinou do Egypta. Tradícia hovorí, že tam sa usídlili v niektorej zo židovských osád, asi na severovýchode od Káhiry. Keď nebezpečenstvo pominulo, vrátili sa z Egypta, ale usadili sa v Nazarete, keďže krutovláda Herodesovho nástupcu Archelaa pokračovala.
Ďalej sa sv. Jozef spomína už iba raz, a to keď sa dvanásťročný Ježiš stratil v chráme. Táto krátka správa hovorí o tom, že Svätá rodina viedla usporiadaný život - každý rok chodievali do chrámu, ako kázal židovský zákon. V ďalších rokoch sa Ježiš vyučil popri Jozefovi tesárskemu remeslu.
Viac zmienok v Evanjeliu o sv. Jozefovi nemáme. Nezachytávajú ani jedno jeho slovo. Nevieme ani to, kde a kedy zomrel. O úcte k sv. Jozefovi v prvých storočiach nevieme. Až v 12.-13. storočí si ho niektoré rehole vyvolili za patróna, uctieval ho napr. sv. František Assiský, františkáni, dominikáni, sv. Terézia z Avily. Jeho sviatok, ktorý slávime 19.marca, patrí medzi prikázané (u nás na Slovensku je tento sviatok dišpenzovaný, čiže nie prikázaný). Pápež Pius XII. zaviedol sviatok sv. Jozefa Robotníka 1. mája.
Svätý Jozef ako ochranca Cirkvi
Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Dnes uzavrieme cyklus katechéz o postave sv. Jozefa. Tieto katechézy dopĺňajú apoštolský list Patris corde, napísaný pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia sv. Jozefa za patróna Katolíckej cirkvi blahoslaveným Piom IX. Čo však tento titul znamená? Čo znamená, že sv. Jozef je „patrónom Cirkvi“? O tomto by som chcel dnes s vami uvažovať.
Aj v tomto prípade nám evanjeliá poskytujú najsprávnejší kľúč na interpretáciu. Na konci každej udalosti, v ktorej je Jozef protagonistom, evanjelium uvádza, že berie so sebou Dieťa a jeho matku a robí to, čo mu Boh prikázal (porov. Mt 1,24; 2,14.21). Vyniká tak skutočnosť, že Jozefovou úlohou je chrániť Ježiša a Máriu. On je ich hlavným ochrancom: «Ježiš a Mária, jeho Matka, sú vskutku najcennejším pokladom našej viery» (Patris corde, 5) a tento poklad chráni sv. Jozef.
V pláne spásy nemožno Syna oddeliť od Matky, od tej, ktorá «napredovala na ceste viery a verne vytrvala vo svojom spojení so Synom až po kríž» (Lumen gentium, 58), ako nám pripomína Druhý vatikánsky koncil.
Ježiš, Mária a Jozef sú v istom zmysle prvotným jadrom Cirkvi. Ježiš je Bohočlovek, Mária, prvá učeníčka, je Matka; a Jozef je ochrancom. A aj my «sa musíme preto stále pýtať, či my sami zo všetkých svojich síl chránime Ježiša a Máriu, ktorí sú tajomne zverení aj našej zodpovednosti, našej starostlivosti, našej ochrane» (Patris corde, 5). A tu je veľmi krásna črta kresťanského povolania: chrániť. Chrániť život, chrániť ľudský rozvoj, chrániť ľudskú myseľ, chrániť ľudské srdce, chrániť ľudskú prácu. Kresťan je - môžeme povedať - ako sv. Jozef: má chrániť. Byť kresťanom neznamená len prijať vieru, vyznávať vieru, ale chrániť život, svoj vlastný život, život iných, život Cirkvi.
Syn Najvyššieho prišiel na svet v stave veľkej slabosti: Ježiš sa narodil takýto, slabý, chabý. Chcel, aby ho niekto bránil, chránil, staral sa o neho. Boh dôveroval Jozefovi, rovnako ako Mária, ktorá v ňom našla ženícha, ktorý ju miloval a rešpektoval a vždy sa staral o ňu a o Dieťa.
V tomto zmysle «je bezpochyby sv. Jozef ochrancom Cirkvi, pretože Cirkev je predĺžením Kristovho tela v dejinách rovnako ako sa v materstve Cirkvi odráža Máriino materstvo. V tom, že Jozef chráni Cirkev, naďalej chráni aj Dieťa a jeho matku, a aj my, keď milujeme Cirkev, milujeme tiež Dieťa a jeho matku» (tamtiež).
Toto Dieťa je Tým, ktorý raz povie: «Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili» (Mt 25,40). Preto každý človek, čo je hladný a smädný, každý cudzinec, každý migrant, každý človek bez šiat, každý chorý, každý väzeň je tým „Dieťaťom“, o ktoré sa Jozef stará. A my sme pozvaní starať sa o týchto ľudí, o našich bratov a sestry, ako to robil Jozef.
Preto ho vzývame ako ochrancu všetkých núdznych, vyhnancov, trpiacich, ba aj umierajúcich - o tom sme hovorili minulú stredu. A aj my sa musíme od Jozefa učiť „chrániť“ tieto hodnoty: milovať Dieťa a jeho matku; milovať sviatosti a Boží ľud; milovať chudobných a našu farnosť. Každá z týchto skutočností je vždy Dieťaťom a jeho matkou (porov. Patris corde, 5). Musíme ich chrániť, pretože tým chránime Ježiša, ako to robil Jozef.
Dnes je bežné, je to každodenná vec, kritizovať Cirkev, poukazovať na jej nedôslednosti - je ich veľa -, zdôrazňovať jej hriechy, ktoré sú v skutočnosti našimi nedôslednosťami, našimi hriechmi, pretože Cirkev bola vždy ľud hriešnikov, ktorí sa stretajú s Božím milosrdenstvom. Spýtajme sa sami seba, či vo svojom srdci milujeme Cirkev takú, aká je. Boží ľud na ceste s mnohými obmedzeniami, ale s veľkou túžbou slúžiť Bohu a milovať ho. Vskutku, len láska nás robí schopnými povedať plne, nezaujato pravdu, povedať, čo je zlé, ale aj rozpoznať všetku dobrotu a svätosť, ktoré sú prítomné v Cirkvi, počnúc práve Ježišom a Máriou. Milovať Cirkev, chrániť Cirkev a kráčať s ňou.
Ale Cirkev, to nie je tá malá skupinka, ktorá je blízka kňazovi a všetkým rozkazuje, nie. Cirkev je každý, všetci. Na pochode. Starať sa jeden o druhého, chrániť sa navzájom - je to krásna otázka: A ja, keď mám s niekým problém, snažím sa o neho postarať, alebo ho hneď odsúdim, ohovorím, zničím? Musíme chrániť, vždy ochraňovať!
Drahí bratia a sestry, povzbudzujem vás prosiť sv. Jozefa o príhovor v najťažších chvíľach vášho života a vašich spoločenstiev. Keď sa naše chyby stanú pohoršením, prosme sv. Jozefa o odvahu hovoriť pravdu, prosiť o odpustenie a pokorne začať odznova. Tam, kde prenasledovanie bráni ohlasovaniu evanjelia, prosme sv. Jozefa o silu a trpezlivosť znášať príkoria a utrpenie pre evanjelium. Tam, kde je nedostatok materiálnych a ľudských zdrojov a kde sa zakusuje chudoba, najmä keď sme povolaní slúžiť tým najposlednejším, bezbranným, sirotám, chorým, skartovaným spoločnosťou, prosme sv. Jozefa, aby bol pre nás prozreteľnosťou. Koľko svätých sa k nemu obrátilo! Koľko ľudí v dejinách Cirkvi v ňom našlo patróna, ochrancu, otca!
Napodobňujme ich príklad, a preto sa dnes všetci spoločne modlime; pomodlime sa k sv. Jozefovi modlitbu, ktorú som dal na záver apoštolského listu Patris corde, a zverme mu naše úmysly a osobitne Cirkev, ktorá trpí a je v skúške. A teraz - máte v rukách v rôznych jazykoch, myslím, že v štyroch, túto modlitbu, a verím, že bude aj na obrazovke -, takto spoločne, každý vo svojom jazyku, môžeme prosiť sv. Jozefa:
Buď pozdravený, ochranca Vykupiteľa a ženích Panny Márie. Tebe Boh zveril svojho Syna; v teba Mária vložila svoju dôveru; s tebou sa Kristus stal mužom. Ó, blažený Jozef, ukáž, že si aj naším otcom a veď nás po ceste života. Vypros nám milosť, milosrdenstvo a odvahu a ochráň nás pred každým zlom.
Svätý Jozef je svätec typický pokojným správaním a skrytým životom. Môže nás však veľa naučiť o tom, ako rásť v svätosti. Práca v živote muža zaberá veľkú časť života. Často sa snažíme pracovať spôsobom, ktorým uctievame Boha. Svätý Jozef nás môže naučiť, ako pracovať zodpovedne, ak sa ho na to opýtame. Jedným zo spôsobov, ako to urobiť, je začať svoj pracovný deň modlitbou k svätému Jozefovi. Príhovoru svätého Jozefa sa môžete tešiť, ak máte ťažkosti pri hľadaní práce. Bol poverený životne zabezpečiť Božieho Syna, a tak plne chápe tlak ľudí, ktorým čelia, keď zabezpečujú svoje rodiny.
Ak niečo potrebujete, požiadajte o pomoc sv. Jozefa a vaše potreby budú splnené. Svätý Jozef odpovedá na mnohé modlitby, či už ide o hľadanie zamestnania, alebo o založenie rodiny. Vo svojej autobiografii nám dáva sv. Terézia z Ávily nám istý pohľad na to, prečo je príhovor sv. Boh Otec si vybral Svätého Jozefa zo všetkých ľudí za otca Pána Ježiša. To skutočne hovorí o jeho charaktere, pretože bol poverený vedením, bezpečnosťou a ochranou Božieho Syna a Božieho stvorenia, Panny Márie. Svätý Jozef naučil Ježiša jeho ľudskosti, ako byť človekom. Niet pochýb, že ho naučil, ako byť verným Židom, rovnako ako mu ukázal čaro práce tesára. A tak sa stáva sv. Jozef pre otcov vzorom, ako byť duchovnými vodcami našich rodín. Tak ako sv.
Zakaždým, keď ho Boh prosil, aby urobil niečo, snažil sa sv. Jozef vždy povedať áno. Či už ide o Máriu ako manželku, alebo o Betlehem v čase sčítania ľudu alebo o útek s rodinou do Egypta. Jozef vždy a okamžite nasledoval Božiu vôľu. V Biblii nenájdeme ani jedno slovo od sv. Jozefa, pretože bol mužom veľkého ticha. Vďaka tomuto tichu dokázal počuť Boží hlas a rozpoznať vôľu Boha Otca pre Svätú rodinu. Toto sú len niektoré z mnohých dôvodov, prečo by mal každý katolík rozvinúť oddanosť svätému Jozefovi.
Svätý Jozef - Ozdoba domáceho života. Táto invokácia sa na prvý pohľad môže zdať oproti ostatným akási príliš obyčajná, možno dokonca aj trochu vtipná, avšak myslím, že keď ju správne uchopíme, môže byť pre nás aj v dnešnej dobe povzbudením. Na to, aby sme mohli byť ozdobou domáceho života, musíme byť doma, a to doslovne… fyzicky. V dnešnej pracovnej kultúre je to veľká výzva a obeta. Venovať čo najviac času svojej rodine, manželke, deťom a podobne. Myslím, že v tomto si môžeme najmä my, muži a potenciálni otcovia, brať od sv. Jozefa príklad.
Richard Vašečka to v knihe Jozef 2.1 zhŕňa nasledovne: „Ak sa rozhodneš byť ako muž, ako manžel a otec, naplno súčasťou života vašej rodiny, staneš sa aj ty ozdobou vášho domáceho života. Budeš požehnaním pre svojich domácich a vaša rodina bude požehnaním pre ďalšie rodiny a ďalších ľudí.“ (str.
Svätý Jozef - Patrón zomierajúcich. Keď som mal asi 9 rokov, boli u nás na návšteve rodinní známi. Modlili sme sa ruženec a jeden z nich pred jeho modlitbou vyslovil viaceré prosebné úmysly, a túto krátku sériu úmyslov zakončil slovami: „…a hlavne, aby sme sa všetci raz stretli v nebi.“ Táto prosba sa ma vtedy veľmi dotkla a už dlhšiu dobu sa na tento úmysel pravidelne modlím. Predstava, že sa raz stretnem v nebeskej vlasti s celou svojou rodinou, priateľmi, kamarátmi a napokon všetkými ľuďmi, ma napĺňa veľkou nádejou a chuťou obetovať svoje snaženia aj na tento úmysel.
Cyril Vasiľ v knihe Jozef 2.1 hovorí: „Keďže zomrieť je nevyhnutné - najdôležitejšie je dobre zomrieť.“ (str. 161) Kto iný nám môže účinnejšie pomôcť vyprosiť túto veľkú milosť, ak nie sv.
Posledná z vecí, na ktorú by som chcel upriamiť pozornosť, je pokora sv. Jozefa. Ak by svätý Jozef nebol taký pokorný, ťažko by mohol byť oceňovaný všetkými tými titulmi, ktorými ho oslavujeme pri modlitbe litánií. Sv. Ján Mária Vianney raz povedal: „Pokora je ako ruženec. Keď sa roztrhne ruženec, zrnká sa rozkotúľajú. Keď sa pominie pokora, všetky cnosti sa stratia.“ Svätý Jozef podľa mňa mohol byť vo veľkom pokušení pýchy - veď predsa bol pestúnom samého Boha. Bol Božím vyvolencom.
Na záver nám všetkým prajem, aby sme pri modlitbe nezabúdali prosiť sv. Jozefa o pomoc. Modlitba k sv. dôverou dieťaťa prichádzame k tebe a vzdávame ti úctu. denne ti získavať nových ctiteľov. smrti. zvláštnu milosť o ktorú ťa tak veľmi prosíme. osobnú prosbu.) Bože môj, ty si nám dal sv. ochrancu. zvelebenie jeho mena vyslyšíš naše prosby.
Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Máriu veľmi namáhavá. Úlohou sv. príchode utiahli. nimi, ich dávno predbehli a zaujali všetky miesta. nereptá. Ani Mária nebúri pokoj jeho duše nárekom, ani sťažnosťami. posledných. zvieratami. Nesúďme nikdy podľa zovňajšku. chudobní. unaveného človeka. nás o dobro a o súcit.
Modlitba: Preblahoslavená Panna Mária a sv. Jozef, vyproste mi od Boha milosť, aby som i ťažkosti prijal(a) podľa vášho svätého vzoru ako od Boha pochádzajúce, ktoré budú slúžiť a prispievať k môjmu posilneniu. Kiež som vždy presvedčený( á ), že Boh na tých, ktorých miluje, zosiela i kríže, ale vždy im pomáha na dlhej životnej ceste niesť a uniesť ich váhu a po smrti odmení ich pokoru.
Svätý Jozef najvernejší, najmúdrejší, najmocnejší… V litániách k sv. Jozefovi nájdeme množstvo invokácií, ktoré hovoria o výnimočných cnostiach tohto mocného orodovníka.
Svätý Jozef sa už mnohým osvedčil ako mocný pomocník vo všetkých oblastiach života.
8. decembra 1870, vo veľmi ťažkej dobe, vyhlásil pápež Pius IX. svätého Jozefa za patróna Cirkvi.
Každý z nás má jednu veľkú istotu, že sa dožijeme až do svojej smrti.
Kto je svätý Jozef? | SPOZNAJ SVÄTÝCH
Tabuľka: Atribúty svätého Jozefa
| Atribút | Význam |
|---|---|
| Ľalia | Symbol čistoty a láskavosti |
| Kniha | Symbol múdrosti a nábožnosti |
| Hnedý odev | Symbol skromnosti a chudoby |
| Zelený odev | Symbol nádeje, mladosti a očakávania |
| Pútnická palica | Symbol putovania a ochrany |
Úcta k sv. Jozefovi je stále živá a ďalej sa rozvíja. Svätý Jozef je patrónom viacerých povolaní. Ako svojho ochrancu ho uctievajú rôzni remeselníci a robotníci, ale najmä tesári, stolári a rezbári, potom manželia, otcovia, vychovávatelia. Tiež pútnici, cestovatelia, imigranti, prieskumníci a mnoho iných. Veriaci sa k nemu obracajú aj v rozličných situáciách a potrebách, ako sú napríklad rôzne pochybnosti, váhania, príprava na smrť.
Sviatky sv. Jozefa:
- 19. marec
- 1. máj - spomienka sv. Jozefa Robotníka

Vitráž sv. Jozefa, Kostol sv. Heleny v Trnave.