Svätý Jur, vinárske mestečko ležiace na úpätí Malých Karpát, približne 14 km od Bratislavy, je mestom s bohatou históriou a množstvom pamiatok. V starom jadre mesta možno nájsť tri kostoly, kaštieľ a kúriu, zvyšky opevnenia, radnicu či synagógu.
Dejiny Svätého Jura majú mnoho spoločné s ďalšími dvomi mestami v okrese, s Modrou a najmä Pezinkom, s ktorým mal Jur až do 16. storočia spoločných zemepánov - magnátsky rod Hunt-Poznanovcov, neskôr známy ako pezinskí a svätojurskí grófi. V Pezinku bol ich sídlom predchodca dnešného zámku, v Juri hrad Biely Kameň.
Jur sa stal kráľovským mestom rovnako ako Pezinok v polovici 17. storočia za panovania Ferdinanda III. Mesto sa však nerozvinulo až tak ako Pezinok a Modra, aj preto je jeho historické jadro dodnes o niečo menšie než v prvých dvoch prípadoch. Silný ohlas mala v Juri reformácia, Habsburgovcom sa však mestečko podarilo vrátiť ku katolíckej viere.
Veľkú časť historických pamiatok nájdete na Prostrednej ulici, ktorá je odbočkou z hlavnej Krajinskej cesty smerom do Malých Karpát. Medzi meštianskymi a prízemnými vinohradníckymi domčekmi stojí radnica, ktorá je pôvodne Zichyovskou kúriou prestavanou v 19. storočí.
V 40. rokoch 19. storočia sa do Jura dostala konská železnica z Bratislavy. Pôvodná výpravná budova stále stojí vedľa novšej stanice. Napriek tomu, že Jur bol na Slovensku jedným z prvých miest pripojených na železnicu, príliš veľký rozvoj mu to neprinieslo.
Prvá zmienka o svätojurských vinohradoch je z roku 1270. Pestovanie viniča však možno predpokladať už v časoch rímskeho panstva na Dunaji. V členitom teréne malých Karpát je poloha svätojurských vinohradov rozmanitá. Veľa z nich sa nachádza na nerozdrobenom kameni premiešanom s pieskom.
V blízkosti Svätého Jura sa nachádza aj Šúr, jedinečná prírodná rezervácia so slatinnojelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi. Južnú časť tvorí chránený Panónsky háj s dubovo-brestovým porastom a teplomilnými druhmi rastlín. Je vyhľadávaným miestom pre botanikov a zoológov. Prastarý Šúr bol osídlený ľudom mladšej doby kamennej na rozhraní 4. a 3. tisícročia pred našim letopočtom. V blízkosti Šúra smerom k mestu sa nachádzajú pramene s alkalickou sírnatou vodou.
Kostol svätého Juraja
Kostol svätého Juraja je jednou z najvýznamnejších historických pamiatok mesta Svätý Jur. Kostol slúži miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi ako farský chrám. Po obnove prebiehajúcej od 90. rokov minulého storočia je v dobrom stave. Mesto Svätý Jur leží cca 15 km severovýchodne od Bratislavy. Kostol je viditeľný už zďaleka vďaka vyvýšenej polohe. Stojí v časti Neštich na severozápadnom okraji zástavby v oplotenom, ale prístupnom areáli spolu so zvonicou.
História a Stavebný Vývoj
Prvý kostol postavili na súčasnom mieste niekedy v prvej polovici 13. storočia. Niekedy okolo roku 1280 došlo k veľkému rozšíreniu kostola. Výrazné prestavby boli realizované aj v nasledujúcom storočí. V období okolo polovice 14. storočia pristavali do západnej časti lode murovanú emporu. V poslednej štvrtine 14. storočia došlo k opätovnému rozšíreniu kostola prístavbou severnej bočnej lode, prepojenej s hlavnou arkádami. Zaklenuli ju troma poliami rebrovej klenby. V rámci celkovej prestavby dostala murovanú rebrovú klenbu aj hlavná loď.
V priebehu 15. storočia pristavali z južnej strany kostola Kaplnku Sv. Trojice, dnes sv. Bartolomeja, pričom pri stavbe západného múru využili aj románsky oporný pilier. V priebehu 16. storočia dostal kostol dodnes zachovaný hlavný oltár a došlo k rozšíreniu empory v hlavnej lodi smerom do severnej bočnej lode, aj kvôli potrebám evanjelikov, ktorí v tom čase užívali kostol. Katolíci ho prevzali späť až v roku 1628.
Stavebné úpravy sa diali aj v priebehu 20. storočia. Pred západný vstup postavili murovanú predsieň, v južnej kaplnke zbúrali gotickú tribúnu. Komplexná obnova objektu prebieha od 90. rokov 20. storočia. Stavba bola až do roku 2010 považovaná za ranogotickú datovanú do obdobia rokov 1280 - 1300.
Z pôvodnej románskej stavby sa zachovala južná stena lode, v ktorej odkryli dve štrbinové okná. Súčasťou pôvodného kostola bola podľa výskumu aj murovaná krypta (podzemná kaplnka) pod presbytériom, vrátane jej zaklenutia. Románska krypta sa nachádza pod celým súčasným presbytériom, čo otvára otázku o tvare pôvodnej svätyne. Pomerne veľké presbytéria polygonálneho tvaru sú totiž známe z viacerých ešte neskororománskych kostolov v okolí Bratislavy (Holice), ako aj z ranogotickej stavby Kostola sv. Jána Krstiteľa v Modre, datovanej najnovšie do polovice 13. storočia.
Dominantným slohom je v kostole gotika. Nájdeme tu pekné klenby v hlavnej i vedľajšej lodi, ako aj v južnej kaplnke. Významným objavom z poslednej obnovy sú dve ranogotické okná v západnej časti južnej steny lode. Presbytérium je od osi lode vychýlené výrazne doprava (na juh). Gotický pôvod má aj zvon s letopočtom 1400, ktorý visí v drevenej zvonici pri kostole, datovanej do 17. storočia.
Interiér kostola sv. Juraja
V interiéri sa nezachovalo veľa z freskovej výzdoby, do prvej štvrtiny 15. storočia je datovaná maľba sv. Hlavný oltár sv. Juraja z bieleho pieskovca patrí medzi vzácne ukážky už renesančného umenia na Slovensku.
Architektonické Detaily a Umelecké Pamiatky v Kostole:
- Hlavný oltár sv. Juraja z bieleho pieskovca z roku 1527 od Štefana Pilgrama
- Freska svätca (14. storočie)
- Gotické pastofórium (15. storočie)
- Gotický mramorový sarkofág grófa Juraja (r. 1467)
- Renesančný náhrobok grófa Gašpara zo Serede (r. 1550)
- Epitaf Jakuba Mordaxa a grófky Agnesy (r. 1572)
- Rokoková kazateľnica (r. 1775)
- Oltár sv. Bartolomeja, patróna Nešticha (r. 1777)
- Mozaikové okná podľa návrhov akademického maliara Janka Alexyho (r. 1943)
Zvonica bola postavená v roku 1968.
Ďalšie Kostoly Sv. Juraja na Slovensku
Na Slovensku sa nachádza viacero kostolov zasvätených sv. Jurajovi, každý s vlastnou jedinečnou históriou a architektúrou:
- Kostol sv. Juraja v Žiline - Trnové: Najzápadnejšie situovaná gotická drevená sakrálna stavba na Slovensku.
- Kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote: Kostol postavili približne niekedy v polovici 13. storočia.
- Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom: Rímsko-katolícky kostol sv. Juraja, jednoloďová predrománska stavba z druhej polovice 9. storočia až začiatku 10. storočia.
- Kostol sv. Juraja v Lopeji (Podbrezová): Rímsko-katolícky gotický kostol sv. Juraja v mestskej časti obce Podbrezová- v Lopeji s mohutnou štvorhrannou vežou-zvonicou, je ohradený múrom zo 17. storočia, v roku 1752 prešiel prestavbou.
- Kostol sv. Juraja v Podolí: Rímskokatolícky kostol s patrocŕniom sv. Juraja stojí na severnom okraji obce Podolie na terénnej vyvýšenine nad Podolským potokom.
Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie (Pustý kostolík)
Na pomedzí Svätého Jura, Rače a Vajnôr stojí malebná kaplnka, ľudovo nazývaná Pustý kostolík. Minimálne do 15. storočia siahajú dejiny "Pustého kostolíka" pri Svätom Jure. Objekt postavili na miernej vyvýšenine juhozápadne od mesta najneskôr v priebehu 15. storočia. Staršia literatúra uvádza ako obdobie vzniku roky 1459, resp. 1469.
Gotická stavba, ktorá má status národnej kultúrnej pamiatky od roku 1963, sa zachovala v pôvodnom rozsahu ako neveľké orientované jednolodie s polygonálnym presbytériom. Posledných desať rokov ho pretína cyklistický chodník. Denne tak okolo kaplnky prejdú rodiny s deťmi, príležitostní i vášniví cyklisti. V jej okolí si v tieni stromov radi odpočinú.
Sakrálna stavba vznikla podľa všetkého ako pútnická kaplnka, keďže už v spomínanej listine z roku 1548 sa spomínajú púte na sviatok sv. Imricha a v čase prosieb. Nie je tak vylúčené, že kaplnka niesla pôvodne patrocínium práve sv. Imricha.
Do stavu opusteného kostola sa objekt dostal kvôli nástupu reformácie, v rámci ktorej vo Sv. Jure dokonca zanikla rímskokatolícka farnosť. Ani po jej obnovení v roku 1628 sa veci nezlepšili, keďže katolíkov bolo v meste len málo a nemali využitie pre malú kaplnku mimo Sv. Jura.
V roku 1685 sa v meste usadili piaristi, ktorí pustý kostolík získali do svojho vlastníctva v roku 1697. Ešte v tom istom roku piaristi obnovili púte ku kaplnke, tentokrát už na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta.
V roku 1715 sa pri kaplnke usadil pustovník, bývalý vojak fráter Henrich Kilhausen. Usadil sa v nej a staral sa o ňu a jej okolie. Zomrel v roku 1719. Po jeho smrti pri kaplnke žili ďalší pustovníci, až kým pustovníctvo nezakázal panovník Jozef II.
Podľa vizitácie z roku 1781 sa v kaplnke nachádzali tri oltáre a pri nej stála schátraná pustovňa s dvoma miestnosťami. V roku 1783 sa ukončili práce na oprave objektu z dôvodu nedostatku peňazí. Ostrihomské arcibiskupstvo kaplnku vyhlásilo za poľnú a zrušilo ju.
K pôvodnému využitiu sa stavba vrátila vďaka daru istej vdovy vo výške 400 zlatých, ktorý umožnil opravu kaplnku v roku 1807. Opravou prešla kaplnka aj v rokoch 1948 a 1993 - 94. V roku 2013 dostala novú fasádu. V rokoch 2015 - 2016 sa realizoval projekt rozsiahlej revitalizácie okolia kaplnky, vrátane kalvárie.
Neďaleko kostolíka stoja na malom kopčeku tri kríže. „Prvé kríže postavil ešte pustovník Henrich Kilhausem, ktorý tu žil začiatkom 18. storočia, avšak na neznámom mieste. „V druhej polovici 18. storočia boli podľa vizitácie na krížoch aj kovové postavy a na zemi pod nimi kamenné sochy Panny Márie a svätého Jána Evanjelistu. Za vlády Jozefa II. bola kaplnka zrušená a stal sa z nej sklad pušného prachu. „Ale ľudia sa počas Pôstneho obdobia chodili modliť ku kalvárii.
Krížovú cestu vybudovali pred siedmimi rokmi. „Autormi sú manželia Matúš a Blanka Cepkovci z našej farnosti. Vždy sa poteším, keď idem okolo a vidím sa tam niekoho modliť. Niekedy sú to rodiny, inokedy jednotlivci,“ víta záujem ľudí farár. „Na to, že Svätý Jur je pomerne veľká farnosť, krížová cesta tu nikdy predtým nebola.
Morový stĺp so súsoším Svätej Trojice pochádza z roku 1831. Súsošie je z pieskovca. V roku 1990 bolo zreštaurované a bola vyhotovená kópia.
Púte ku Kaplnke Nanebovzatia Panny Márie
Púte sa konajú pri príležitosti slávnosti Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta.
„Hoci pochádzame z viacerých farností, keď ideme k Panne Márii, je to akoby sme išli domov k mame,“ hovorí o tradičnej, no nie veľmi známej púti ku Kaplnke Nanebovzatia Panny Márie svätojurský farár Pavol Póša. „Keď idú niektorí prvýkrát okolo a kostolík je otvorený, zastavia sa, len aby sa pozreli, čo je vnútri,“ delí sa o postrehy farár zo Svätého Jura Pavol Póša. „Už aj to stačí, že človek zosadne z bicykla a nazrie dnu.“ Vníma, že do kaplnky zájdu viacerí. Veriaci, neveriaci aj hľadajúci.
„V tomto regióne ani iné pútnické miesto nie je. Väčší a ďakovnejší rozmer nabrala púť začiatkom 18. storočia. „V rokoch 1711 - 1712 vypukol v malokarpatskom regióne mor. A tak až na malé výnimky putujú dodnes. Každoročne okolo 15. augusta. Od kovidového obdobia sa stala púť aktuálnejšou. „Predtým bola pre mňa púť a toto miesto históriou. No keď pred dvoma rokmi prišla pandémia a modlili sme sa odtiaľto pred Eucharistiou spolu s vajnorským a račianskym farárom ruženec, nabralo to pre mňa aktuálny význam. Akoby človek žil históriu v tej chvíli,“ vníma svätojurský farár.
„Schádzame sa na námestí pri morovom stĺpe, celú cestu sa modlíme ruženec, spievame mariánske piesne. Silnejší chlapi nesú vyše storočnú sochu Panny Márie z kaplnky. Keď sa na ňu lepšie pozriete, všimnete si niečo nezvyčajné. Umelec jej vyrobil ruženec so siedmimi desiatkami. S úsmevom sa pýtame, či sa aj oni v sprievode modlia desiatkov sedem. „Cesta trvá asi hodinu, zastavujeme sa pri Kaplnke svätého Jána Nepomuckého. Na púti k sviatku Nanebovzatia Panny Márie sa schádza asi tisícka ľudí.
„Zároveň je to aj obdobie prvého burčiaka, takže niektorí majú o dôvod viac prísť ku kostolíku,“ usmieva sa farár. Aj bez neho má však púť svoje čaro. „Denne okolo kostolíka prejde asi 25 000 áut, každú chvíľu prechádza vlak, takže človek musí byť veľmi sústredený, aby mu zo svätej omše niečo neušlo. Z jednej strany hluk, z druhej niečo posvätné. Aby bol však víkend o čosi bohatší, v sobotu večer sa modlia krížovú cestu a po nej slávia svätú omšu. Čo ale donedávna nebývalo zvykom.
„Mal som kedysi rôzne pohnútky, ako ju vylepšiť - usporiadať koncert, modlitbovú noc, duchovnú obnovu pre mladých a podobne. No potom som si uvedomil, že to, čo tu je, asi ľudia v tej chvíli najviac potrebujú. Nie je to púť s bohatým dvojdňovým programom, je to jednoduchšie poňaté, ale práve v tom vnímam krásu.
Neďaleko kostolíka stoja na malom kopčeku tri kríže. „Prvé kríže postavil ešte pustovník Henrich Kilhausem, ktorý tu žil začiatkom 18. storočia, avšak na neznámom mieste. „V druhej polovici 18. storočia boli podľa vizitácie na krížoch aj kovové postavy a na zemi pod nimi kamenné sochy Panny Márie a svätého Jána Evanjelistu. Za vlády Jozefa II. bola kaplnka zrušená a stal sa z nej sklad pušného prachu. „Ale ľudia sa počas Pôstneho obdobia chodili modliť ku kalvárii.
Práve areál prešiel posledné roky výraznejšími zmenami. Okrem revitalizácie pribudla nová krížová cesta. Lepšie miesto ani vybrať nemohli. Krížovú cestu vybudovali pred siedmimi rokmi. „Autormi sú manželia Matúš a Blanka Cepkovci z našej farnosti. Vždy sa poteším, keď idem okolo a vidím sa tam niekoho modliť. Niekedy sú to rodiny, inokedy jednotlivci,“ víta záujem ľudí farár. „Na to, že Svätý Jur je pomerne veľká farnosť, krížová cesta tu nikdy predtým nebola.