Meno Juraj sa podľa gregoriánskeho kalendára oslavuje 24. apríla. Ale kto bol vlastne Juraj? Prečo toto meno pripadlo práve na tento deň? A aké povery, obyčaje, či pranostiky sa k tomuto dňu viažu? Meno Juraj sa nám spája predovšetkým so svätým Jurajom. Aby sme však bližšie pochopili kto to bol, radi by sme v krátkosti uviedli aspoň základné informácie.
Svätý Juraj patrí medzi starokresťanských mučeníkov, ktorých uctievanie sa rýchlo rozšírilo vo východnej i západnej Cirkvi. Máloktorý svätý sa v celom kresťanskom svete ctí tak dávno ako sv. Juraj. Presných historických správ o jeho živote však nemáme veľa. Narodil sa zrejme v druhej polovici 3. storočia v Kapadócii na území dnešného východného Turecka.
Z dostupných zdrojov vieme, že bol svätcom, ktorého v roku 303 umučili v Kapadócii za Diokleciánovho prenasledovania kresťanov. Legenda o jeho umučení a smrti sa v našich končinách šírila od 12. stor. Jeho kult sa spájal s križiackymi výpravami. Častokrát býva zobrazený, ako mladý jazdec na bielom koni bojujúci s drakom, v ruke držiaci kopiju so štítom a vytaseným mečom. Najčastejšie ho môžeme vidieť vyobrazeného v šľachtickom alebo liturgickom odeve. Jeho meno má grécky pôvod, čo v preklade znamená roľník.
Juraj, nazývaný svätý a slávny veľkomučeník, triumfátor a divotvorca, vojak v Rímskej ríši, tiež mučeník a patrón mnohých štátov, miest a hnutí.
Juraj a drak
Máloktorý zo svätcov je tak obklopený legendami ako svätý mučeník Juraj z Kapadócie. Jeho obraz, ako sedí na koni a bojuje s drakom, patrí k najznámejším vyobrazeniam svätých v celom kresťanskom svete. Pritom neexistujú žiadne spoľahlivé údaje o jeho živote, no napriek tomu poznáme množstvo rôznych legiend. Svätý Juraj je preto niekedy považovaný za postavu mytologickú.
Svätý Juraj bol pravdepodobne z Kapadócie (dnešné východné Turecko). Niektorí uvádzajú ako krajinu jeho pôvodu Gruzínsko, ktoré nesie aj jeho meno Georgia. Staré životopisy hovoria, že jeho matka bola Kapadóčanka, kým otec bol Peržan. Juraj bol už od detstva vychovaný po kresťansky. Neskôr sa stal vojakom a podstúpil mučenícku smrť v meste Lidda(Lod) v Palestíne. Stalo sa to v jednom z prenasledovaní kresťanov koncom 3. storočia. Juraj bol pochovaný v Lidde. Jeho hrob sa čoskoro po jeho smrti stal cieľom pútnikov a miestom zázračných udalostí.
Koncom 3. storočia bol rímskym cisárom Dioklecián, ktorý dvadsať rokov nechal kresťanov na pokoji. Mnohí z nich dosiahli vysoké hodnosti v rímskej armáde. Medzi nich patril aj Juraj. Cisár však, podnietený aj svojimi poradcami, začal po dvadsiatich rokoch strašné prenasledovanie kresťanov. Juraj smelo bránil vieru priamo pred cisárom. Cisár sa veľmi rozhneval, dal ho vrhnúť do väzenia, nechal ho mučiť a nakoniec sťať. Stalo sa to roku 303 v Diospole v Palestíne. Úcta k tomuto mučeníkovi sa veľmi rýchlo šírila.
Uctievanie sv. Juraja sa rozšírilo na kresťanskom Východe už v štvrtom a piatom storočí, a to nielen v Palestíne, Sýrii, Gruzínsku a Arménsku, ale aj v Egypte a Etiópii.
Podľa Zlatej legendy sa pri meste Silene v Líbyi (Afrika) usídlil drak, ktorý ohrozoval miestnych obyvateľov. Na uzmierenie mu obetovali ovce a neskôr aj ľudské obete. Keď padol lós na dcéru panovníka, predstúpila pred draka v svadobných šatách. Juraj, ktorý sa dopočul o drakovi, sa rozhodol bojovať s ním. Prežehnal sa znamením kríža a pustil sa do boja s drakom, ktorému kopijou spôsobil hlbokú ranu. Princeznin svadobný podväzok potom použil ako obojok a doviedol draka do mesta.
Juraj sa zobrazuje ako rytier na koni, ktorý doráža draka. Toto zobrazenie sa zakladá na legende, podľa ktorej mal Juraj zabiť draka. Drak znepokojoval Jurajovo rodné mesto Selena. Požieral ľudí a robil zle. Keď raz mal kráľ obetovať svoju krásnu a dobrú dcéru drakovi, aby dal pokoj mestu, vtedy - keď už išla k oblude - zrazu pricválal rytier a draka porazil a zabil. Tým rytierom bol sv. Juraj. Samozrejme, že ide o legendu, ktorá sa nezakladá na pravde. Ale symbolicky má svoj zmysel. Drak predstavuje diabla, ktorý naozaj jestvuje a robí zle, duchovne požiera ľudí. Sv. Juraj bol ten, ktorý proti nemu odvážne bojoval a v boji s ním aj položil svoj život.
Na umeleckých dielach je Juraj najčastejšie zobrazený ako jazdec na koni, bojujúci s drakom.
Prítomnosť rozprávkového draka je cielená symbolika, ktorou bol príbeh o Jurajovi „skrášlený“ samotnou cirkvou; drak ako symbol pohanského zla, ktorý je prebodnutý kopijou, znamená obrátenie krajiny na kresťanstvo.
Svätý Juraj - militárny svätec - bol na území Slovenska svätený ako symbol mocného ochrancu v ranostredovekých kaplnkách, kláštoroch, hradiskách, dvorcoch a hradoch.
V súvislosti so svätým Jurajom vzniklo v minulosti na území dnešného Slovenska jedenásť obcí nesúcich jeho meno. Celkovo je však na Slovensku zachovaných štyridsať patrocínií zasvätených tomuto svätcovi. Spolu tak tvoria tridsiaty najpočetnejší patronát na Slovensku. Patrocíniá sú nerovnomerne rozšírené po celom území Slovenska - ako na západe, tak i na východe, nevynímajúc sever a juh. Väčšinu počtu tvoria patrocíniá založené v novoveku, v 18. a v 19. storočí. Medzi najstaršie obce s patrocíniom svätého Juraja, ktoré dodnes existujú, patrí Nitrianska Blatnica (kedysi len Jur) z 11. stor., Skalica z 12. stor., Svätý Jur pri Bratislave z r. 1209, Jur nad Hronom z prvej pol. 13. stor. a Spišská Sobota z r.
Dôležitú úlohu zohral svätý Juraj pri vývine obecných pečatí a erbov. Každá obec, v ktorej sa časom vyvinula nejaká administratívna činnosť, sa usilovala o odlíšenie vo forme symbolu. Znaky, pečate a erby vyjadrovali v podstate isté špecifiká, ktorými sa daná obec vyznačovala. Vo väčšine prípadov sa symbol odvodzoval od patrocínia miestneho kostola a patrón bol tak so svojimi atribútmi umiestňovaný do obrazovej časti erbu alebo pečatidla.
Na Slovensku má vo svojom erbe Svätého Juraja viacero obcí. Napr. Svätý Jur, Bobrovec, Babiná ...
Pranostiky viažuce sa k 24. aprílu:
- „Hrmenie pred Jurajom je predzvesťou nepriaznivého roka.“
- „Koľko ráz pred Ďurom zahrmí, toľko ráz po Ďure bude mráz.“
- „Koľko týždňov pred Ďurom vŕba sa zelená, toľko týždňov pred Annou žne.“
- „Čo do Ďura vypučí, to po Ďure vysuší.“
- „Dzur - kravy dur!“
- „Na Ďura každá kvapka hodná je dukáta.“
- „Saď zemiaky na Ďura, bude plná pivnica i komora.“
- „Človek v poli na Jura úrodu si rozbúra.“
- „Svätý Juríčko, otvor políčko!“
Tento deň bol vnímaný a aj mnohí ho v súčasnosti pokladajú za predel medzi zimou a letom. V tomto období, pokiaľ to počasie dovoľovalo, bolo zvykom po prvý raz vyháňať dobytok na pašu, pasienky. Aby si ho roľníci, ochránili pred zlými silami, ktoré by mu mohli uškodiť, vykonávali preto ochranno - magické úkony na zvýšenie dojivosti a zlepšenia kvality mlieka.
Jurské ohne pálené na Juraja boli obyčajom spájajúcim sa s ľúbostnou mágiou. Zabávali sa pri nich mládenci, ktorí preskakovali vatry a dievčence, ktoré spievali piesne a vili vence, z ktorých si veštili svoj vydaj. Deti sa hrávali takzvané jarné hry, ako boli: mosty, brány, kráľovnička alebo rôzne reťazové hry napríklad: „Hoja ďunďa, hoja…“, či ,,Helička“…
Katolícka cirkev oslavuje mučeníka Juraja, ktorý je patrónom rytierov, jazdných vojakov, mečiarov a kováčov, sedlárov, tovarišov aj skautov. Juraj je aj patrónom nášho hlavného mesta.
Na svätého Jána žala mladá žena trávu neďaleko hradu Biely Kameň. Mala so sebou malého synćeka. Dieťa sa hralo v tráve, kým matka pracovala. Veľmi sa ponáhľala, lebo už bol večer a stmievalo sa. Zrazu sa obzrela, ale syna nevidela. Rozbehla sa hľadať ho. Našla ho na hrade. Chlapča si myslelo, že sa s ním chce hrať a vbehlo veľkým otvorom do zrúcaniska hradu. Skočila za ním do otvoru, ktorý nikdy predtým nespozorovala, chytila ho a ... Vtom zastala ako skamenená. Okolo nich boli kopy zlata a drahých kameňov. Položila chlapčeka na zem, nakládla si zlata do zástery a vybehla von. Zlato vysypala na kôpku trávy, ktorú nažala a vracala sa po ďalšie. Takto, vidiac nesmierne bohatstvo, zabudla chudobná žena i na svoje dieťa. Utekala späť, ale aké bolo jej prekvapenie a úžas, keď po otvore nebolo ani stopy. Zúfalstvo ju pochytilo a celú noc márne hľadala svojho synáčika. Zlato, ktoré vyniesla z hradu, zmenilo sa na kamene. Utrápená obrátila sa na svätojurského farára. Celý dlhý rok užialená matka vyčkávala. Deň svätého Jána celý strávila na hrade, aby neprepásla vhodnú chvíľlu. Keď sa pivnice otvorili, vbehla dnu a naozaj tam sedel jej synáčik a hral sa s farebnými kamienkami. Schytila ho, vyniesla von a rýchlo odniesla domov. Bola šťastná, že opäť má to najcennejšie - svoje dieťa.
17. septembra 1663. Hoci sa na opevnení mesta usilovne pracovalo, hradby stále neboli dokončené a turecké nebezpečenstvo bolo príliš blízko. Pohroma prišla nadránom, bleskovo. Obyvatelia sa neubránili. Po strechách skákal červený kohút, lúpilo sa, zabíjalo, bralo do zajatia. Kto nevládal, snažil sa skryť, kto vládal, utekal. Tam utekala i mladučká dievčina zo Segnerovie rodiny. Dych sa krátil, srdce v hrdle, dupot konských kopýt už kdesi za chrbtátom. Kde hľadať pomoc, kde záchranu? Zrak jej padol na nie priveľmi hlbokú studienku pod vinohradom. Skok do vody, prikrčila sa a čakala na zázrak. Vtom, kde sa vzal, tu sa vzal, veľký pavúk križiak sa pustil do roboty. V okamihu utkal sieť a uvelebil sa v jej strede. Turci, vidiac sieť neporušenú, prebehli naokolo. Keď sa Svätojurania spamätali z najhoršieho, keď porátali mŕtvych, zajatých a všetky straty, rozprávali si aj o tomto zázračnom zachránení. Studničku pomenovali Turecká. Andeas Segner, brat zachráneného dievčaťa, nechal z bieleho pieskovca vytesať hlavu Turka a platňu osadiť na studničku. Studnička zanikla, povesť zostala a dedila sa z pokolenia na pokolenie.
Dňom voľby prešporského richtára bol od stredoveku deň zasvätený legendárnemu svätému rytierovi Jurajovi. Juraj nepatril k patrónom mesta. Patrónkou uhorskej krajiny, a teda aj mesta bola Panna Mária. Na najvyššieho patróna Krista-Spasiteľa, latinsky Salvatora, sa akosi zabúdalo. Pápež Ján XXIII. dal preskúmať „oprávnenia“ mnohých svätcov. Pritom vysvitlo, že rytier menom Juraj (Georgios) vlastne nikdy nežil, že s ním spájaná legenda je literárnym výmyslom. Vymyslená bola aj princezná Margaréta, ktorú údajne Juraj zachránil pred mnohohlavým drakom. A tak už dnes ani Juraj, ani Margaréta v zozname svätcov nefigurujú. Deň s menom Juraj však v kalendári zostal. Dnes sa s ním spája akcia, pri ktorej si Bratislavčania môžu prezrieť zariadenia samosprávy a bez predchádzajúceho ohlásenia hovoriť s primátorom. Na dvore Primaciálneho paláca pripomína legendu o hrdinskom čine (dnes už nie svätého) Juraja súsošie fontány. Rytier Juraj sediac na koni kopijou bojuje s trojhlavým drakom. Súsošie v dezolátnom stave daroval mestu roku 1929 tunajší obchodník pán Rudolf Wahl. Predtým sa nachádzalo na jeho pozemku v priestore medzi Vajanského nábrežím, Kúpeľnou ulicou, Grösslingovou ulicou a budovou Univerzity Komenského. V súkromnom majetku sa zachovala fotografia súsošia z obdobia po roku 1920. Bolo už vtedy veľmi poškodené, ani jedna z dračích hláv nejestvovala. Tie dnešné sú vydarenou rekonštrukciou sochára Aloisa Rigeleho. Predpokladalo sa, že súsošie bolo pôvodne súčasťou niektorej z fontán v parku letného arcibiskupského paláca (teraz úrad vlády). V zachovaných veľmi detailných popisoch tamojších fontán však nie je zmienka o svätom Jurajovi, ani napriek tomu, že zakladateľom parku v 17. storočí bol arcibiskup Juraj (Georg) Lippay a mohol vzdať zriadením fontány hold svojmu osobnému patrónovi.
Erb našej obce Teplička obsahuje sv. Juraja, rytiera na koni ako s kópiou bojuje s drakom. V tomto článku sa dozviete ako sa sv. Už v XI. storočí ho zaujávali Maďari. Prvý vystupuje pod menom Gala. Galov syn Marek mal šesť synov: Batysa, Mikuláša, Petra, Marka, Michala a Jána. Pri dohode bratov o rozdelení dedičstva , Teplička pripadla Jánovi, bratovi Batysovmu, ktorého menovali Kassianom, po mene sv. Keď si osadníci Tepličky postavili príbytky, Ján Kassian dal hneď budovať aj kostol s drevenou povalou, na česť sv. Juraja i byt pre kňaza. Že Ján Kassian postavil kostol a obec pod ochranou sv. Juraja, má svoje odôvodnenie v živote jeho nebeského patróna. Veď sv. Ján Kassiansky bol v V. storočí opátom v kláštore sv. Z písomnej produkcie obce sme zistili, že obec si dala zhotoviť pečať v r. Na základe tejto skutočnosti a odborného posudku PhDr. Ivana Chalupeckého, dal Obecný úrad žiadosť o vypracovanie návrhu erbu a vlajky obce, ktoré vypracoval p. Vladimír Labuda a schválila Heraldická komisia MV SR dňa 27. mája 1997 pod č.
Svätý Juraj býva najčastejšie zobrazený ako mladý muž v rytierskom brnení, s koňom alebo bez neho, ako kopijou zabíja draka, ktorý leží (plazí sa, chrlí dym a oheň z papule, zvíja sa) na zemi. Kopia býva zabodnutá do hlavy alebo krku alebo najčastejšie priamo do tlamy draka.
Atribúty sv. Juraja: zobrazovaný býva v rytierskom brnení na koni alebo pešo ako bojuje s drakom, vyzbrojený kopijou alebo mečom.
Cieľom je upozorniť na nášho odvekého nepriateľa, poukázať na dôležitosť byť v strehu, mať odvahu ako svätý Juraj a bojovať proti zlu.
Svätý Juraj je patrónom - ochrancom mnohých krajín a miest. Deň Svätého Juraja sa vo svete oslavuje 23. alebo 24. apríla. Pre Poľnohospodárov (v gréckom originály mena Juraj - Georgios znamená roľník) je tento deň, kedy sa podľa pranostík mení počasie na stabilnejšie teplé a môže sa začať s výsadbou a prácou na poli.
V Bratislave nie je často zastúpený no pripomína nám ho cenné umelecké dielo - renesančné súsošie sv. Juraja na koni ako bojuje s drakom z letného arcibiskupského paláca, ktoré je dnes na nádvorí primaciálneho paláca. Neogotická socha sv, Juraja je na hlavnom oltári Dómu sv. Martina, v dóme mu bol v minulosti zasvätený bočný oltár. Jeho neogotickú sochu nájdeme aj na bočnom oltári P. Zmenšená jednoduchá kópia Veroneseho obrazu Umučenie sv. Juraja z kostola S.Giorgio vo Verone z drujhej polovice 18. storočia sa nachádza v Galérii mesta Bratislava v Mirbachovom Paláci. V Pálfiho paláci je zas vystavená drobnejšia bronzová plastika sv. Juraja na koni od A.D. V historickej expozícií Mestského múzea v Starej radnici v expozícií starého sakrálneho umenia je sv.
Renesančná fontána na nádvorí Primaciálneho paláca znázorňuje boj Svätého Juraja s drakom. Pochádza zo 17. storočia a predstavuje patróna arcibiskupa Juraja Lippaya. Svätý Juraj na koni kopijou zápasí s trojhlavým drakom. Hlavy draka sú chrliče. Pieskovcová fontána je osadená v osemhrannej nádrži. Pôvodne stála v záhrade Letného arcibiskupského paláca, v ktorej sa nachádzali aj iné umelecké diela. Na nádvorie ju premiestnili v r. 1930.
Úcta k svätému Jurajovi je všeobecne rozšírená v mnohých krajinách. Veľké množstvo kostolov je zasvätených tomuto svätcovi, ktorý je patrónom i mnohých miest (napr. Moskva, Brusel, Istanbul, Janov, Benátky) a krajín (Anglicko, Gruzínsko, Kanada, Nemecko, Katalánsko, Rusko, Srbsko, Čierna Hora, Litva, Malta, Libanon, Etiopia).
Je vzývaný a uctievaný ako ochranca pri kožných chorobách, horúčke, pri šírení moru a iných infekčných nákaz, i ako patrón mnohých remesiel a profesií: vojakov, kováčov, sedlárov, baníkov, debnárov, sedliakov, roľníkov, artistov, pocestných, chovancov v ústavoch, zajatcov, je tiež ochrancom koní a dobytka, v bojoch všetkého druhu, proti vojnovým nebezpečeniam, proti pokušeniam a za dobré počasie.
V stredoveku bol svätý Juraj zvlášť patrónom rytierov, v súčasnosti ho ako svojho patróna utievajú skauti.
Veľmi rozšírená tradícia tvrdí, že sv. Juraj pred svojou smrťou vrúcne prosil Boha, aby vypočul modlitby tých, ktorí by ho prosili pre pamiatku jeho mučeníctva. Podobné podanie jestvuje aj o sv. Krištofovi a sv. Barbore. Všetci traja sú medzi štrnástimi svätými, ktorých nazývajú svätými pomocníkmi a ktorým Boh dal osobitnú moc pomáhať ľuďom v ich potrebách.
Aj keď to všetko o ňom nie je zaručené, jedno je však isté: ani najukrutnejším mučením sa nedal odvrátiť od svojej viery a lásky k Ježišovi. Statočný vyznávač síce podľahol v tomto boji, ale iba zdanlivo: stratil život časný, ale zato získal a našiel život večný. Boh odmenil svojho verného bojovníka nebeskou slávou a po všetky veky ho uctieva, velebí a vzýva celé kresťanstvo ako svätého mučeníka 24.