Svätý Juraj, známy aj ako svätý Jur, je jednou z najuctievanejších postáv kresťanskej tradície. Jeho príbeh je spojený s odvahou, vierou a bojom proti zlu. V tomto článku sa pozrieme na históriu a legendy, ktoré obklopujú tohto svätca, a na jeho význam v slovenskej kultúre.
Socha svätého Juraja od Donatella
Život svätého Juraja
Svätý Juraj sa narodil približne v 3. storočí v Kapadócii (dnešné Turecko). Bol synom bohatých rodičov. Otec mu skoro zomrel a matka sa presťahovala do Palestíny, kde mala veľké majetky. Už ako dvadsaťročný dosiahol veľkej vojenskej hodnosti. Dalo by sa povedať, že bol miláčikom vtedajšieho panovníka Diokleciána.
V tom čase bol cisárom Dioklecián, krutý prenasledovateľ kresťanov. Juraj sa však stále nebojácne hlásil k svojej viere. Menovaný cisár zvolal v Nikomidií istého dňa poradcov, aby určili ďalší osud kresťanov. Bola to iba formálna porada, pretože cisár bol rozhodnutý na prenasledovanie kresťanov. Konečné riešenie porady bolo odložené na tretí deň.
Svätý Juraj za tie tri dni stále prosil Boha, aby odvrátil zlý úmysel cisára ohľadne kresťanov. Boh však riešil ináč, než si prial svätý Juraj. Chcel aj jeho odmeniť slávou mučeníka. Na tretí, osudný deň, predstúpil pred cisára mladý, smelý, patrične ustrojený dôstojník Juraj a riekol mu:„Najjasnejší cisár, prečo riešenie vážnych štátnych otázok odkladáš na neurčito a zaoberáš sa, ako páchať zločin? Prečo chceš kántriť nevinných ľudí, kresťanov, ktorí verne slúžia tvojej krajine a donucuješ ich, aby sa klaňali modlám, diablom, kým Boha, ktorý stvoril nebo a zem, ani sám neuznávaš, ani im nedovolíš Ho uctiť!“
Cisár sa z toho nepoučil. Jeho manželka Alexandra uverila a volala s ostatnými na slávu Božiu, ale cisár dal všetkých povraždiť. Magnencius zachránil cisárovnú pred jeho hnevom, lebo ju ihneď dal odviesť do cisárskeho paláca. Svätého Juraja hodili na tri dni do vápna. Na štvrtý deň znovu živý a zdravý bol prevedený pred cisára.
Po týchto slovách ho začali mučiť. Celú noc v okovách zotrvať ležať vo väznici horeznačky a ťažkým kameňom na hrudi. Na druhý deň ho mučili na kolese, na ktorom stratil veľa krvi, takže umieral. Cisár po niekoľkých uštipačných poznámkach odišiel do svojho chrámu, aby obetoval bohom za vraždu kresťana Juraja. Boh však nenechal Svojho služobníka na potupu pohanom. Anjel koleso zastavil a mučeníka uzdravil slovami:„Neboj sa, Georgij, Boh tvoj je s tebou“.
Svätého Juraja znovu uvrhli do väzby. Na druhý deň znovu ho nútili obetovať pohanským bohom. Ukážte mi ich! - zvolal mučeník. Cisárovi bolo milé toto Jurajovo zvolanie, lebo sa domnieval, že už ho poslúchne. Svätý Juraj prišiel do jeho božnice a púhym menom Isus zbúral všetky jeho modly - jeho bohov. V tom sa tu zjavila aj cisárovná Alexandra a prosila mučeníka o modlitbu za ňu. Cisár oboch odsúdil na smrť sťatím hlavy.
Cisár ho dal uväzniť a nakoniec ho stihla mučenícka smrť. Stalo sa to 23. apríla r. 303. Už čoskoro po jeho smrti si Juraja začali uctievať mnohí veriaci. Pútnici často navštevovali jeho hrob a v Carihrade bol postavený prvý chrám, zasvätený sv. Jurajovi.
Legenda o drakovi
Asi najznámejším je svätý Juraj, rímsky vojak, ktorý porazil draka. Podľa legendy sa pri meste Silene v Líbyi usadil drak, ktorý ohrozoval miestnych obyvateľov a nútil ich nosiť mu obety. Denne očakával dve ovce a keď sa mu to málilo, tak aj ľudské obete. Keď prišiel rad na kráľovskú dcéru, tá pred draka prestúpila v svadobných šatách.
V rozprávaní síce ide o legendárny motív, avšak jadro zvesti je dôsledne biblické, ktoré znie: je možné v sile Vzkrieseného Krista a v sile viery v neho, zvíťaziť nad zlom a jeho produkujúcou kultúru smrti. Je možné zastaviť konanie diabla, ktorý nemá meno ale číslo a preto robí z ľudí čísla. Preto sa zobrazuje so symbolom kopije a premoženého draka.
Svätý Juraj zabíja draka
Svätý Juraj na Slovensku
Na tomto mieste cítime, aké bohaté a pestré sú dejiny nášho drahého Slovenska. Jeho dejinami sa vinie osobitným spôsobom „posvätno“, s hodnotami, ktoré sú obohacujúce aj pre dnešného človeka. Nie je to iba pridaný podiel, ale podstatná, regulujúca sila duchovnosti a kultúrnosti a obyvateľov našej vlasti.
Na mnohých miestach sa vyobrazuje na koni, ako prebodáva draka. Nie je známe, či je tento príbeh skutočný, no môže niesť aj duchovný význam. Svätý Juraj bol vojakom za čias vlády Diokleciána, ktorý začal prenasledovať kresťanov po dvadsiatich rokoch pokoja. Prenasledovanie kresťanov znamenalo zborenie chrámov, spálenie svätých kníh, zbavenie občianskych práv kresťanov, či uväznenie kňazov a biskupov. Juraj bránil svoju vieru aj pred samotným cisárom, ktorého Jurajova opovážlivosť nahnevala, a tak dal Juraja umučiť a neskôr sťať.
Juraj je aj patrónom nášho hlavného mesta a Katolícka cirkev oslavuje mučeníka Juraja, ktorý je patrónom rytierov, jazdných vojakov, mečiarov a kováčov, sedlárov, tovarišov aj skautov.
Nie nadarmo sa hovorilo, že „na Juraja jar sa rodí“. V minulosti sa rok delil len na dve polovice - a Juraj bol práve ten zlom, ktorý oddeľuje zimu a leto.
Zvyky a tradície
Vedeli ste, že aj deň svätého Juraja patrí k magickým stridžím dňom? K tomu automaticky patrí množstvo zaujímavých zvykov a tradícií, ľudových povedačiek a rôznych povier, ktoré sú spájané s bosorkami, zlými silami a naopak snahou chrániť seba aj svoj majetok pred nimi. Stridžie dni však vždy okorenila aj štipka romantiky.
Okrem romantiky patrila táto noc aj poriadnym bláznovstvám. Naši predkovia verili, že v noci na Juraja bosorky zbierajú v jarku pri cintoríne liečivé bylinky. Juraj sa spája aj s hadmi, ktorým ľudia v minulosti pripisovali veľký význam.
Meno, pochádzajúce z gréckeho „Georgos“, čiže roľník alebo farmár. Juraja oslavujeme 24. apríla.
Rotunda svätého Juraja
Naozaj nemožno prehliadnuť nezanedbateľný počet návštevníkov,nilen skautov, ktorí celoročne navštevujú a obdivujú tunajšiu starobylú Rotundu sv. Juraja ako najstaršiu sakrálnu stojacu stavbu na Slovensku aj v strednej Európe, postavenú ešte pred vznikom Veľkej Moravy.
The Warrior Saint - Príbeh svätého Juraja a draka
Legendy a povesti
Okrem príbehu o drakovi existuje mnoho ďalších legiend a povestí, ktoré sa viažu k svätému Jurajovi. Tieto príbehy sa často spájajú s miestnymi tradíciami a zvykmi.
Legenda o Svätom Jurovi
Kedysi dávno sa na dolnom konci usídlil hrôzostrašný šarkan. Každý rok mu obyvatelia okolitého chotára museli obetovať po jednom mládencovi alebo šumnej panne. Meno obete muselo byť vykresané do kameňa a mien na kameni pribúdalo. Stalo sa raz, že tou krajinou prechádzal rytier Juraj na bielom tátošovi. Zbadal hlúčik smutných uplakaných ľudí a spýtal sa ich: "Čo sa deje, ľudkovi? Jakživ som taký slzavý kraj nevidel." Zo skupiny ľudí k nemu prikročil vládca tej krajiny a všetko mu vyrozprával. Aj to, že práve dnes vylosovali jeho dcéru Iľču. Rytier sa chopí kopije a už sa pýta len na cestu k šarkanovi. Striebrom blyští sa jeho pancier, purpurom jeho dlhý vlajúci plášť.
Nebola to však bitka, lež hromobitie. Človek a zver, tma a svetlo, jasný rytier s čiernym šarkanom. Oslobodený ľud by rytiera na rukách nosil. Na pamiatku nazvali oslobodenú osadu po ňom Svätým Jurom a jeho podoba skvie sa vo svätojurskom erbe.
Legenda o ukrytom poklade na hrade Biely Kameň
Na svätého Jána žala mladá žena trávu neďaleko hradu Biely Kameň. Mala so sebou malého synćeka. Dieťa sa hralo v tráve, kým matka pracovala. Veľmi sa ponáhľala, lebo už bol večer a stmievalo sa. Zrazu sa obzrela, ale syna nevidela. Rozbehla sa hľadať ho. Našla ho na hrade. Chlapča si myslelo, že sa s ním chce hrať a vbehlo veľkým otvorom do zrúcaniska hradu. Skočila za ním do otvoru, ktorý nikdy predtým nespozorovala, chytila ho a ... Vtom zastala ako skamenená. Okolo nich boli kopy zlata a drahých kameňov.
Položila chlapčeka na zem, nakládla si zlata do zástery a vybehla von. Zlato vysypala na kôpku trávy, ktorú nažala a vracala sa po ďalšie. Takto, vidiac nesmierne bohatstvo, zabudla chudobná žena i na svoje dieťa. Utekala späť, ale aké bolo jej prekvapenie a úžas, keď po otvore nebolo ani stopy. Zúfalstvo ju pochytilo a celú noc márne hľadala svojho synáčika. Zlato, ktoré vyniesla z hradu, zmenilo sa na kamene. Utrápená obrátila sa na svätojurského farára. Celý dlhý rok užialená matka vyčkávala. Deň svätého Jána celý strávila na hrade, aby neprepásla vhodnú chvíľlu. Keď sa pivnice otvorili, vbehla dnu a naozaj tam sedel jej synáčik a hral sa s farebnými kamienkami. Schytila ho, vyniesla von a rýchlo odniesla domov. Bola šťastná, že opäť má to najcennejšie - svoje dieťa.
Legenda o Tureckej studničke
17. septembra 1663. Hoci sa na opevnení mesta usilovne pracovalo, hradby stále neboli dokončené a turecké nebezpečenstvo bolo príliš blízko. Pohroma prišla nadránom, bleskovo. Obyvatelia sa neubránili. Po strechách skákal červený kohút, lúpilo sa, zabíjalo, bralo do zajatia. Kto nevládal, snažil sa skryť, kto vládal, utekal. Tam utekala i mladučká dievčina zo Segnerovie rodiny. Dych sa krátil, srdce v hrdle, dupot konských kopýt už kdesi za chrbátom. Kde hľadať pomoc, kde záchranu? Zrak jej padol na nie priveľmi hlbokú studienku pod vinohradom. Skok do vody, prikrčila sa a čakala na zázrak. Vtom, kde sa vzal, tu sa vzal, veľký pavúk križiak sa pustil do roboty. V okamihu utkal sieť a uvelebil sa v jej strede. Turci, vidiac sieť neporušenú, prebehli naokolo.
Keď sa Svätojurania spamätali z najhoršieho, keď porátali mŕtvych, zajatých a všetky straty, rozprávali si aj o tomto zázračnom zachránení. Studničku pomenovali Turecká. Andeas Segner, brat zachráneného dievčaťa, nechal z bieleho pieskovca vytesať hlavu Turka a platňu osadiť na studničku. Studnička zanikla, povesť zostala a dedila sa z pokolenia na pokolenie.
Svätý Juraj, patrón rytierov a vojakov, zostáva symbolom odvahy a viery. Jeho príbeh a legendy pretrvávajú stáročia a inšpirujú ľudí na celom svete. Jeho sviatok je príležitosťou na pripomenutie si hodnôt, ktoré reprezentoval, a na oslavu jari a nového života.