Mesto Žiar nad Hronom, kedysi známe ako Svätý Kríž nad Hronom, leží v Žiarskej kotline na pravom brehu rieky Hron, 160 km od hlavného mesta Bratislavy. Z kotliny sa lúčovito rozbiehajú cesty štyrmi smermi: Nitra - Bratislava, Zvolen, Martin, Prievidza. Okrem bežnej cestnej komunikácie a elektrickej železnice je tu dnes v rozbehu výstavba diaľnice.
Prvá písomná zmienka o obci Nová Dedina je z roku 1075. V roku 1960 sa zlúčila obec Tekovská Nová Ves a Opatová, ku ktorým sa v roku 1974 pripojilo Gondovo. Súčasťou obce sú aj osady Svätý Kríž a Kamenec.
Prevažne odlesnený chotár na stredne vysokej terase Hrona, ktorou prechádza do náplavového kužeľa Lutilského potoka a na menšiu zalesnenú časť svahov Štiavnických a Kremnických vrchov, tvoria v kotlinovej časti treťohorné zlepence a pyroklastiká andezitov s pokrovom štvrťohorných terasových štrkov a sprašových hlín. Pozdĺž Hrona sú na treťohorných uloženinách štvrťohorné náplavy, andezity a bazaltoidné andezity. V Štiavnických vrchoch pristupujú ryolity. Pahorkatinový chrbát vznikol rozčlenením štvrťohorných náplavových kužeľov vzájomne oddelených úvalovými depresiami, ktoré smerom k Hronu prechádzajú vo výrazné výmoľové formy. Zosuvmi modelovaná chrbtovina sa skláňa k Hronu. Južným okrajom katastrálneho územia preteká Hron, ktorý meandruje na širokej nive. Má nivné a nasýtené hnedé lesné pôdy. Zalesnená je severná a juhovýchodná časť chotára. Vyskytuje sa tu vres obyčajný.
V starej časti mesta (Sv. Kríž nad Hronom) je pravidelne stavaný park, pravdepodobne spred 200 rokov s pravouhlou sieťou chodníkov a 2 výraznými hlavnými cestami, pretínajúcimi sa v podobe kríža.
Obec s mýtom sa prvý raz písomne uvádza v zakladacej listine opátstva v Hronskom Beňadiku ako villa Keresztur in terra Susolgi z roku 1075. Od roku 1246 sa vyvíjala ako zemepanské mestečko (villa Sancte Crusis de Susal). Od 16. storočia bola obec strediskom arcibiskupského panstva, ku ktorému patrili obce: Svätý Kríž, Veľká a Malá Lovča, Prestavlky, Trubín, Kopernica, Malá Lehota, Kosorín, Slaská, Nevoľné, Bartošova Lehôtka, Jastrabá, Pitelová, Stará Kremnička a Lutila. Celé toto panstvo pripadlo v roku 1776 banskobystrickému biskupstvu.
V zime v rokoch 1657 - 1658 v mestečku prezimovali vojská Pálffyho. V roku 1664 tu generál Souches premohol Turkov, v roku 1678 došlo k bitke Thökölyho a neskôr aj Rákócziho vojsk s cisárskymi. V roku 1706 cisársky generál Stahremberg obsadil obec, v tomto roku vyhorela a zničený bol gotický kostol. Koncom 17. storočia sa tu niekoľkokrát konali zhromaždenia Tekovskej župy.
Mesto bolo po stáročia až do roku 1920 známe ako Svätý Kríž, potom do roku 1955 ako Svätý Kríž nad Hronom, od roku 1955 nesie meno Žiar nad Hronom. Vrchol jeho histórie predstavuje 19. storočie, kedy za pôsobenia biskupa Štefana Moyzesa sa stalo jedným z duchovných a kultúrnych centier Slovenska. V rokoch 1923 - 28 bolo mesto prvý raz sídlom okresu.
Po 2. svetovej vojne sa z poľnohospodárskeho mestečka a pôvodných 1500 obyvateľov postupne stalo priemyselné mesto s cca 20000 obyvateľmi. Zmena nastala po vybudovaní závodu na výrobu hliníka v roku 1953 (Závod SNP). V roku 1960 sa opäť stáva sídlom okresu, ktorý vznikol zlúčením okresov Banská Štiavnica, Kremnica a Nová Baňa. Tento stav trval do roku 1996, kedy sa z územia okresu odčlenili okresy Banská Štiavnica a Žarnovica. Od roku 2003 je sídlom Obvodného úradu v Žiari nad Hronom. Mesto naďalej zostalo hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom širokého regiónu.
Nová Dedina - od roku 1332 leží obec na terajšom mieste a menovala sa Nova Villa, neskôr Garamújfalu, v roku 1918- Hronská Nová Ves a od roku 1928 Tekovská Nová Ves. Je to stará zemianska obec a prví zemania tu boli Jesenskovci, Pavlíkovci, Súľoskovci, Farkašovci , Liptajovci. V roku 1930 ich majetok prešiel dedičstvom na rodinu Csibrovú.
Opatová - počas maďarskej éry sa menovala Garam Apáti, neskôr Hronská Opatová, od roku 1928 Opatová. Pôvodní obyvatelia boli Uhnákovci, Mäsiarovci, Vargovci, Boldišovci.
Gondovo - z histórie je známe, že často menila majiteľov, ale aj názov.
Horné Opatovce (dnes zaniknutá obec, jej katastrálne územie je pričlenené k mestu Žiar nad Hronom) ako základná mýtna osada patrila od roku 1075 opátstvu v Hronskom Beňadiku. V záznamoch kláštora sa spomína v roku 1253 ako terra Apáthy de Grana. V 14. storočí sa dočasne používa názov Veľké Opatovce. Od roku 1538 patrili ostrihomskej kapitule. Obyvatelia (pôvodne lovci) sa zaoberali poľnohospodárstvom. V 60. rokoch 20. storočia bola obec z ekologických dôvodov (škodliviny zo Závodu SNP) postupne zlikvidovaná. Jej obyvatelia žijú na viacerých miestach SR i ČR. Založili si Občianske združenie Horné Opatovce, ktorého cieľom je zachovanie poslednej stavby v bývalej obci - kostola sv. Vavrinca. V okolí obce sa našli významné archeologické nálezy.
K mestu Žiar nad Hronom je pričlenené i katastrálne územie obce Šášovské Podhradie, ktorej vznik súvisí s hradom Šášov. Písomne sa v súvislosti s hradom prvý raz spomína v roku 1253 (Susol), ako majetok bratov de Vancho. Hrad strážil prechod do banských miest a bol centrom hradného panstva. Majitelia hradu sa často striedali a jeho kapitáni boli v okolí smutne známi ako "lúpežní rytieri". Mestečko si od svojich počiatkov uchovávalo poľnohospodársko-remeselný ráz. Od roku 1678 je doložený cech krajčírov, roku 1690 obuvníkov, roku 1728 čižmárov, roku 1733 kováčov. V roku 1690 získalo jarmočné právo (dodnes sú z jarmokov známe žiarske "pečenkárky a hurkárky").
V roku 1776 pripadlo svätokrížske panstvo banskobystrickému biskupstvu a mestečko sa stalo najskôr letným, neskôr stálym sídlom biskupa (do roku 1941). V roku 1828 malo 955 obyvateľov. V meste sídlil Notársky úrad, pošta, filiálka Zlatomoraveckej agrárnej banky, prosperoval kamenársky priemysel (výroba mlynských kameňov) a v prevádzke bol čadičový kameňolom. Za 1. ČSR za zvýšilo vysťahovalectvo.
Po 2. svetovej vojne sa začala industrializácia mesta, prudký rozvoj nastal najmä po vybudovaní kombinátu na výrobu a neskôr i spracovanie hliníka, v ktorom našla prácu väčšina obyvateľov mesta.
V rokoch 1851 - 1869 vo Sv. Kríži nad Hronom v kaštieli sídlil biskup Dr. Štefan Moyzes - mimoriadne významná osobnosť slovenských dejín. V kaštieli sa schádzal výkvet slovenských kultúrnych dejateľov. Tu vznikla i myšlienka založiť Maticu slovenskú. Prvé divadelné predstavenie je zaznamenané z roku 1868.
Štefan Moyzes, biskup a významná osobnosť Svätého Kríža nad Hronom
Z minulosti je známa bohatá biskupská knižnica (v roku 1885 mala 4950 zväzkov - zničená bola v roku 1950 pri likvidácii saleziánov, ktorí v kaštieli sídlili 4 roky). Od 60. rokov 20. storočia kultúrne činnosti zabezpečoval najmä Závodný klub ROH pri ZSNP (so sálou pre 670 návštevníkov, klubovňami, knižnicou a kinom), ďalej Mestské kultúrne stredisko, Okresné osvetové stredisko, neskôr hvezdáreň.
V súčasnosti vyvíja aktivity Mestské kultúrne centrum so svojimi expozíciami: archeologickou (má archeologickú, národopisnú a výstavnú časť) a stálou expozíciou výtvarných diel Jula Považana. Tradične sú známe celoslovenské súťaže v spoločenských tancoch. Ďalej tu sídli Pohronské osvetové stredisko a Hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella, ktorá vzhľadom na svoje odborné aktivity a organizovanie podujatí sa radí k významným zariadeniam tohto druhu na Slovensku.
V meste sa narodil Š. Petruš (1783) - etnograf, dramatik, pôsobili tu: J. L. Bella - hudobný skladateľ, Michal Chrástek - literárny historik, bibliograf, Štefan Moyzes - biskup, prvý predseda MS, Marián Blaha - biskup, veľký Európan, Anton Štefánek - sociológ, rektor UK, Štefánia Pártošová - poetka, Zita Strnadová - Paráková - slovenská klaviristka a iní. Celkovej kultúre slúži i nový Kostol Sedembolestnej P. Márie, konsekrovaný v roku 2001.
Prvá zmienka o škole je z roku 1578. Na výchovu najmä mužskej mládeže malo významný vplyv v rokoch 1946 - 50 pôsobenie saleziánov v kaštieli. Dokonca tu sídlil Teologický inštitút saleziánov na prípravu kňazov. Stredná odborná škola pre pracujúcich vznikla v roku 1954 (hutníctvo neželezných kovov), Stredná všeobecnovzdelávacia škola sa otvorila v roku 1958, neskôr Gymnázium (dnes aj 8 - ročné).
Historickou dominantou mesta je renesančno-barokový kaštieľ z roku 1631 postavený na stredovekom základe, klasicisticky prestavaný v 18. a rozšírený v 19. storočí. Klasicistický kostol z roku 1813 bol vybudovaný na mieste gotického chrámu, v jeho krypte je pochovaných 6 biskupov (aj Š. Moyzes a M. Blaha). Pod Šibeničným vrchom sa nachádza kaplnka P. Márie. V parku a na námestí sú situované sochy Š. Moyzesa, na kostole pamätné tabule Š. Moyzesa a M. Chrásteka, na kaštieli Š. Moyzesa, saleziánov, partizánskej brigády, v samotnom kaštieli je zriadená pamätná izba Š. Moyzesa.
K nehnuteľným národným kultúrnym pamiatkam mesta patria i Šášovský hrad a kostol sv. Mikuláša.
Najväčším podnikom v meste a regióne je naďalej Závod Slovenského národného povstania (výroba a spracovanie hliníka). K nemu pribudli od roku 1989 Slovalco, a. s., (s ekologickou výrobou hliníka), Rautenbach Slovakia a iné. V horizonte budúcnosti automobilového priemyslu Slovenska majú podstatný význam.
Rozvoj opäť súvisí so ZSNP, Slovalcom, dobrou polohou mesta na križovatke ciest, pripravovanou výstavbou diaľničnej komunikácie, priemyslového parku i novej oddychovej zóny. V meste je nemocnica s poliklinikou, Domov dôchodcov, Dom seniorov, Domov sociálnych služieb - Doména, mnohé peňažné ústavy, cestovné kancelárie, športové areály - zimný štadión, futbalové ihriská, krytá plaváreň, plážové kúpalisko.
Mesto je sídlom úradov pre celý región. Družobné styky udržuje s nemeckým mestom Wernigerode. Mesto Žiar nad Hronom je členom Združenia miest a obcí Slovenska a stojí na čele združenia Mikroregión Žiarske Podhorie.
Mesto je vyhľadávané aj kvôli blízkosti vodnej turistiky a okoliu - hrad Šašov, náučný chodník na Šibeničný vrch, banské mestá a množstvo minerálnych prameňov. Blízke mŕtve rameno Hrona je známe rybolovom.
Šášovský hrad, dôležitá súčasť histórie regiónu
Druhou osobnosťou, ktorú si predstavíme v kronike najvýznamnejších obyvateľov Sv. Kríža, je František Berchtold. Narodil sa a detstvo strávil v Trnave, kde absolvoval miestne gymnázium. Vo svojom teologickom vzdelaní pokračoval vo Viedni a Ríme. Prelomovým v živote Františka Berchtolda a tým aj kaštieľa v Žiari nad Hronom bol rok 1776, keď bol v Bratislave v Dóme Sv. Martina pomazaný za prvého banskobystrického biskupa. Tento cirkevný úrad bol zanedlho hneď aj v ohrození, ale práve vďaka Františkovi pretrval a existuje až dodnes. Rakúsky cisár Jozef II. Biskup Berchtold však monarchu presvedčil, aby to nerobil a keď sa mu podarilo banskobystrické biskupstvo zachrániť, okamžite sa pustil do práce a veľkých finančných investícií po celom jeho priestore. Umožnilo mu to bohatstvo jeho aristokratickej rodiny. Náš kaštieľ dal opraviť za, na vtedajšie časy, obrovskú sumu 43 000 florénov. Dal vybudovať terasu pri kaštieli, ktorá dodnes stojí a aj park pod ňou. Peňažnými darmi sanoval najchudobnejšie farnosti vo svojej diecéze. V Banskej Bystrici za svoje vlastné zdroje dal postaviť biskupské sídlo, do ktorého sa biskupi presťahovali počas II.
Po biskupovi Berchtoldovi existujú pamiatky v našom kaštieli aj teraz. Dal opraviť arkádové stĺpy na vnútornom nádvorí, ktoré práve teraz prechádza opätovnou prestavbou a zasklením. Veľké biele dvere, ktoré návštevníci kaštieľa môžu vidieť pri komentovanej prehliadke vedúce z biskupskej sály do rokokového salónika, sú z čias jeho života v Sv. Kríži. František Berchtold je pochovaný v krypte Kostola Povýšenia Sv. Kríža.
Pri kristianizácii území s pohanskou tradíciou sa znak svätého kríža, ako najstaršieho kresťanského symbolu, používal ako opozičný symbol na miestach pretrvávajúcich pohanských symbolov. So znakom jednoduchého kríža je 33, so znakom rovnoramenného kríža 8, dvojkríža 15 a trojramenného kríža 2. Niekoľko sa vyskytuje aj s upravovanými koncami ramien kríža a jeden kosouhlý.
Zmienka o Žiari nad Hronom sa nachádza v listine panovníka Belu IV. z roku 1237, v ktorej sa mestečko spomína pod názvom Cristur. V nej panovník potvrdzuje nárok hronskobeňadickému opátovi na časť mýta, vyberajúceho sa v mýtnici, v mieste pod názvom Cristur. Je to zároveň doklad názvu miesta ako aj funkcie, ktorú v tomto období osada mala.
Vývoj sídla, pravdepodobne osady, pokračoval v súvislosti kvôli narastaniu jej významu. To sa potvrdilo 4. februára 1246, vtedy ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča osade Svätý Kríž, nazývanej Sancta Crux, udelil výsady zemepanského mestečka pod nemeckým právom. V priebehu nasledujúcich storočí tu sídlili ostrihomskí úradníci, ktorí spravovali hospodársky celé okolie, vrátane lesov v okolí Kremnice.
V období nepokojov v 15. storočí ovládal územie v okolí mestečka český šľachtic Ján Jiskra z Brandýsa, za podpory kastelánov z okolitých hradov Šášova a Revišťa. Potreboval posilniť svoju pozíciu na tomto významnom komunikačnom bode, a tak ovládať politicky aj hospodársky toto územie. Z tohto dôvodu vybudoval opevnenie, pravdepodobne na mieste dnešného kaštieľa, a tak získal kontrolu nad križovatkou ciest, spájajúcich Prievidzu, Zvolen, Kremnicu, Banskú Štiavnicu, a zároveň kontroloval hlavnú cestu vedúcu Pohroním na Nitru a Banskú Bystricu. V mierovej zmluve medzi Jánom Jiskrom a Jánom Huňadym z roku 1452 je jednou z podmienok zbúranie tejto pevnosti vo Svätom Kríži. K tomu však nikdy nedošlo a pevnosť, ktorá stála na mieste budovy dnešného kaštieľa, zostala stáť naďalej. V nej sídlil vysoký úradník spravujúci majetok a územie ostrihomských arcibiskupov - špán.