Svätí, ktorí konali zázraky: Zoznam a príbehy

Úcta k svätým a blahoslaveným je už odnepamäti dôležitou súčasťou katolíckej viery. Títo výnimoční ľudia sú našimi staršími bratmi a sestrami vo viere, pretože skúšky tohto života zvládli napriek ťažkostiam a problémom na výbornú a dnes sa už tešia z nebeskej odmeny, ktorá im právom patrí. Niet pochýb, že každý jeden svätý a blahoslavený je príkladom hodným nasledovania. V sérii textov o životoch katolíckych svätých chceme poukázať na príklady hrdinskej svätosti a cnostného života, ktoré muži a ženy Cirkvi vedeli v ťažkých životných situáciách preukázať a zachovať.

Boh svojich svätých bohato a nesmierne odmeňuje po ich smrti, veď ani oko nevidelo a ani ucho nepočulo, čo tým, ktorí Ho milujú, Nebeský Otec pripravil. Stáva sa však, že niekedy sa niečo z týchto darov a odmien z rozhodnutia Božej Prozreteľnosti ukáže už tu na zemi aj nám, ktorí sa so striedavým úspechom pokúšame k tejto heroickej svätosti svojimi životmi priblížiť. Jednak sú to zázraky, ktoré svätí konali priamo, alebo ich sprostredkovali svojím príhovorom, zázraky a uzdravenia na ich hroboch alebo pri ich relikviách, stigmy, a mnohé iné. V dnešnom článku v skratke priblížime tzv. olej svätých a vôňu svätosti.

Niekedy sa nazýva aj manna svätých - je to olejovitá látka, o ktorej sa hovorí, že vytekala alebo stále vyteká z niektorých relikvií alebo z hrobiek istých svätých; niekedy sa tak označuje olej v lampách, ktoré horia pred ich svätyňami. Tiež sa tak niekedy nazýva aj voda, ktorá vyteká zo studní v blízkosti ich hrobov alebo olej a voda, ktoré nejakým spôsobom prišli do kontaktu s ich relikviami. Tieto oleje používajú alebo používali veriaci s vierou, že vyliečia telesné a duchovné neduhy nie vlastnou vnútornou silou, ale na príhovor svätých, s ktorými majú tieto oleje nejaké spojenie.

V ortodoxnej cirkvi sa myroblyta volá kresťanský svätec, ktorého relikvie alebo hrob produkuje „aromatickú tekutinu s liečivými vlastnosťami alebo svätú vodu veľmi podobnú myrhe“. Niekedy sa tak označuje aj svätec, ktorého telo po smrti vyžaruje vôňu známu ako vôňa svätosti. Samotný výron oleja alebo vône sa označuje ako myroblýzia alebo myroblytizmus. Vo východnej pravoslávnej cirkvi sa tiež verí, že aj niektoré ikony uvoľňujú olej.

V časoch svätého Paulína z Noly panoval zvyk polievať relikvie alebo relikviáre mučeníkov olejom a potom ho zhromažďovať do váz, špongií alebo kúskov látky. Tento olej, oleum martyris, sa potom veriacim rozdával ako prostriedok proti chorobe. Podľa svedectva Paulina z Perigueux sa tento zvyk v Galii rozšíril aj na relikvie svätých, ktorí nezomreli ako mučeníci, najmä na relikvie veľkých svätcov, ako bol napríklad sv. Martin z Tours.

O olejoch svätých raní cirkevní spisovatelia nie vždy uvádzajú, o aký druh svätých olejov presne ide. Preto svätý Augustín v De Civitate Dei spomína, že mŕtveho muža priviedli k životu olejom svätého Štefana.

V súčasnosti je najznámejším olejom svätých olej svätej Walburgy (Walburgis oleum). Vyteká z kamennej dosky a susediacej kovovej platne, na ktorej spočívajú relikvie sv. Walburgy v kostole v Eichstadte v Bavorsku. Tekutina sa zachytáva do strieborného pohára, ktorý na tento účel umiestnili pod dosku, a sestry svätého Benedikta, ktorým kostol patrí, ho rozdeľujú medzi veriacich v malých fľaštičkách. Chemická analýza ukázala, že tekutina obsahuje len vodu. Hoci pôvod tekutiny je pravdepodobne prirodzený, skutočnosť, že sa dostala do kontaktu s relikviami svätca, ospravedlňuje prax jej používania ako lieku proti chorobám tela a duše. O oleji svätej Walburgy sa zmieňuje už v deviatom storočí jej životopisec Wolfhard z Herriedenu.

Tisíce malých baniek s nápisom: EULOGIA TOU LGIOU MENA (Spomienka sv. Menasa) nedávno (1905-8) vykopal C. M. Kaufmann v Baumme (Karm Abum) v púšti Mareotis, v severnej časti Líbyjskej púšte. Súčasná Baumma je pohrebiskom líbyjského mučeníka Menasa, a bola počas piateho a možno aj šiesteho storočia jedným z najznámejších pútnických miest v kresťanskom svete. Fľaštičky svätého Menasa boli archeológom oddávna dobre známe a našli sa nielen v Afrike, ale aj v Španielsku, Taliansku, Dalmácii, Francúzsku a Rusku, kam ich priniesli pútnici zo svätyne Menas. Až do Kaufmannovho objavu sa verilo, že obsahovali olej z lámp, ktoré horeli pri hrobe Menasa. Z rôznych nápisov na nádobách, ktoré vykopal Kaufmann, je isté, že aspoň niektoré, ak nie všetky, obsahovali vodu zo svätej studne pri svätyni svätého Menasa a boli dávané na pamiatku pútnikom. Takzvaný olej svätého Menasa bol teda v skutočnosti vodou z jeho svätej studne, ktorá sa používala ako liek proti telesným a duchovným neduhom.

Olej svätého Mikuláša z Myry je tekutina, ktorá vychádza z jeho relikvií v Bari v Taliansku, kam boli privezené v roku 1087. Hovorí sa, že tiekla aj z jeho relikvií, keď boli ešte v Myre. Svätý Gregor z Tours v De Gloria martyrum dosvedčuje, že z hrobu Jána Evanjelistu sa uvoľňovala látka, ktorá vyzerala ako múka. Ten istý Gregor píše (tamtiež), že z hrobu apoštola sv. Ondreja v Patrae vystupovala manna vo forme múky a vonného oleja.

V Mugnano del Cardinale vložila miestna žena 26. augusta 1805 ruky do olejovej lampy, ktorá horela pred posvätným telom svätej Filomény a pomazala oči svojho slepého dieťaťa. Dieťaťu sa vraj okamžite vrátil zrak. Každý rok miestny biskup požehná olej v Sanktuáriu sv. Filomény a rozdá ho veriacim kresťanom. Olej svätej Filomény má štatút sväteniny a ctiteľov ním zvyčajne pomazáva na čele kňaz.

Zoznam svätých, z ktorých relikvií alebo hrobiek údajne v určitých časoch tiekol olej je pomerne dlhý:

• sv. Antipas, biskup z Pergamu, umučený za cisára Domitiana
• sv. Babolenus, opát zo St-Maur-des-Fosses pri Paríži, zomrel v 7. storočí
• sv. Candida mladšia z Neapola, zomrela 586
• sv. Demetrius Solúnsky, umučený v roku 306 alebo 290
• sv. Eligius, biskup z Noyonu, zomrel v roku 660 alebo krátko potom
• sv. Euthymius Veľký, opát v Palestíne, zomrel v roku 473
• sv. Fantinus, spovedník v Tauriane v Kalábrii, zomrel za Konštantína Veľkého
• sv. Félix z Noly, kňaz, zomrel okolo roku 260
• sv. Franca, cisterciánska abatyša, zomrela v roku 1218
• sv. Glyceria, umučená za vlády Antonina Pia
• bl. Gundecar, biskup z Eichstadtu, zomrel v 1075
• sv. Humilitas, prvá abatyša z Vallombrosian, zomrela v roku 1310
• sv. Ján Almužník, alexandrijský patriarcha, zomrel roku v 620 alebo 616
• sv. Ján z Beverley, biskup z Yorku, zomrel v roku 721
• sv. Lukáš mladší, priezviskom Thaumaturgos, pustovník v Grécku, zomrel asi 945 al. 946
• sv. Paphnutius, biskup a mučeník v Grécku, zomrel pravdepodobne v 4. storočí
• sv. Pavol, biskup z Verdunu, zomrel v roku 648
• sv. Perpetuus, biskup z Tongres-Utrecht, rok 630
• sv. Peter González, dominikán, zomrel v roku 1246
• sv. Peter Thaumaturgus, biskup z Argos, zomrel asi v roku 890
• sv. Rolendis, panna, v Gerpinnes v Belgicku, zomrela v 7. alebo 8. storočí
• sv. Reverianus, biskup z Autunu a spoločníci, umučení okolo roku 273
• sv. Sabinus, biskup z Canosy, zomrel okolo roku 566
• sv. Tillo Paulus, benediktínsky mních v Solignac v Galii, zomrel v roku 703
• sv. Venerius, pustovník na ostrove Palamaria v Janovskom zálive, zomrel v 7. storočí
• sv. William, arcibiskup z Yorku, zomrel v roku 1154
• sv. Sigolena, abatyša z Troclar, zomrela okolo roku 700 a niekoľko ďalších.

V prípade, keď mŕtve telo svätca vydáva intenzívnu vôňu - vôňu svätosti, hovoríme o osmogenéze - je to teologický dar, ktorý nemá doposiaľ prirodzené vysvetlenie. Najstaršia správa o osmogenéze je v Umučení svätého Polykarpa. Keď rímske úrady v roku 155 po Kr. zapálili hranicu, aby ho upálili, hovorí sa, že vzduch nenaplnila vôňa spáleného mäsa, ale krásna vôňa ako kadidlo.

Vôňa svätosti, ktorú katolícka tradícia uznáva ako spojenú so svätými, má korene vo Sv. písme. Svätý Pavol apoštol vo svojich listoch Filipanom a Efezanom píše, že vôňa je obetou Bohu.

Keďže v stredoveku zvyčajne nebol dostatok starostlivo napísaných záznamov o živote svätých, dôkazy pochádzali často z osobných spomienok tých, ktorí žili v okolí ľudového svätca. Vôňa svätosti mala určitú teologickú váhu pri presviedčaní miestnej cirkevnej vrchnosti, aby ľudových svätcov formálne kanonizovala.

V roku 1758 napísal pápež Benedikt XIV. svoju rozpravu De servorum Dei beatificatione et beatificatorum canonizatione o procese blahorečenia a kanonizácie svätých. V ňom prvýkrát formálne uznal hodnotu vône svätosti v procese blahorečenia.

Svätá Terézia z Avily a svätá Maria Maravillas od Ježiša (obe španielske bosé karmelitánky) podľa správ vydávali hneď po ich smrti nebeské vône, pričom Teréziina vôňa naplnila jej kláštor v momente, keď zomrela. Svätá Terézia z Lisieux údajne pri svojej smrti vydávala silnú vôňu ruží, ktorú bolo cítiť ešte niekoľko mesiacov.

Tí, ktorí majú stigmy, tiež vydávali vôňu svätosti zo svojich rán. Existujú správy, že stigmy svätého Františka vydávali sladkú vôňu. Svätý Páter Pio bol za života známy svojou spektrálnou vôňou ruží a fajkového tabaku.

Keď madam Elisabeth prišla na gilotíne o hlavu, nad námestím Place de la Révolution sa šírila vôňa ruží. Podobne aj krv vytekajúca zo stigiem Pátra Pia údajne voňala po kvetoch. Hovorilo sa aj, že z neporušených pozostatkov Márie Droste zu Vischering v roku 1899 vychádzala príjemná vôňa.

Snáď chce nám, ktorí ešte žijeme naznačiť, koho život sa oplatí napodobňovať, ak chceme dosiahnuť nebeskú odmenu. Snáď je to symbol a „promo“ toho, čo si pripravil pre tých, ktorí ho milujú. Snáď je to neustále potvrdzovanie toho, kde a ktorá je jeho pravá Cirkev. Dôvodov je veľa.

Vybraní svätí a ich životopisy

Svätý František Xaverský

Svätý František Xavérsky (alebo Xaverský) (* 7. apríla 1506, Javier, Španielsko - † 3. decembra 1552, Sancian, Čína) bol rímskokatolícky misionár, pôvodom baskický Španiel. Odišiel na misie do Ázie, aby začal evanjelizovať východnú Indiu. Zomrel na ceste do Číny.

Telo bolo uložené v kolégiu sv. Pavla v meste Goa (kde dorazilo v roku 1554). Zachovala sa jeho mnohozväzková korešpondencia. Za patróna zámorských misií ho vyhlásil Pius XV.

Pápež Pavol V. ho blahorečil v roku 1619. Gregor XV. ho 12. marca 1622 spolu s Ignácom vyhlásil za svätého. Pripomína sa 3. decembra.

Na Slovensku máme nejednotu dĺžňa. Xavérsky vs. Xaverský, čo dokumentujú aj názvy Katedrála sv. Františka Xaverského a Kňazský seminár sv. Františka Xaverského. Internát pre seminaristov má titul: Xaver.

Svätý Jean Baptiste Maria Vianney

Svätý Jean Baptiste Maria Vianney (8. mája 1786, Dardilly, Francúzsko - 4. augusta 1859, Ars, Francúzsko), známy aj ako Ján Mária Vianney, bol francúzsky katolícky kňaz, ktorý je uctievaný ako patrón farárov. Často je označovaný ako farár z Arsu podľa miesta, kde pôsobil.

Už ako mladý sa chcel stať kňazom. Vyrastal v dobe, kedy katolíci boli prenasledovaní, a rodina musela tajiť svoju katolícku vieru. Štúdium latinčiny bolo pre neho prekážkou pre štúdiá. Po ukončení štúdií bol poslaný k P. Balleyovi na faru do Ecculy ako kaplán. Žil veľmi skromne, jeho fara bola jednoducho a chudobne zariadená. Spovedal totiž 15 hodín denne, niekedy až 16 hodín denne. V roku 1925 bol vyhlásený za svätého.

Svätý Ján Nepomucký

Svätý Ján Nepomucký sa narodil okolo roku 1345 v Pomuku a zomrel mučeníckou smrťou 20. marca 1393 v Prahe. Bol generálnym vikárom pražského arcibiskupa Jána z Jenštejna vo veciach duchovných. Zomrel počas mučenia dňa 20. marca 1393 a bol zhodený z Pražského (dnešného Karlovho) mosta do Vltavy.

Jeho sviatok si Cirkev pripomína 16. mája. Je patrónom Čiech (spolu so sv. Václavom a sv. Vojtechom). Je patrónom proti povodniam a suchu, ochranca vodných športov a spovedníkov. Sochy sv. Jána Nepomuckého sú umiestňované na rázcestiach a na mostoch.

Svätý Ján Neumann

Svätý Ján Neumann (28. marca 1811, Prachatice - 5. januára 1860, Philadelphia, USA) pochádzal z Bavorska a bol punčochár. Filozofiu a prírodné vedy študoval v Prahe. 1.júna pristál v New Yorku. V roku 1847 sa stal predstaveným domu a v roku 1847 celej rádovej provincie. Arcibiskup ho 28. marca 1852 vysvätil na biskupa.

Pápež Pavol VI. ho v roku 1977 vyhlásil za svätého. Pôsobil prevažne v USA. V Českej republike, Nemecku a Rakúsku je mu venovaných niekoľko inštitúcií. University vo Filadelfii nesie jeho meno. Americkí redemptoristi vyhlásili "Rok J. Neumanna".

Svätý Augustín

Svätý Augustín, vl. menom Aurelius Augustinus Hipponensis (* 13. november 354, Tagaste, Alžírsko - † 28. august 430, Hippo Regius, Alžírsko) bol kresťanský filozof a teológ, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov latinskej patristiky.

Jeho matka bola neskoršej svätice Moniky. Na jeho ďalší život mala veľký vplyv matka. V roku 386 dospel k Augustínovmu obráteniu. Veriacich bol vysvätený na kňaza a neskôr na biskupa. Zomrel 28. augusta 430 v Hippo Regius.

Svätý Bernard z Clairvaux

Svätý Bernard z Clairvaux (* 1090, Fontaine-lès-Dijon, Francúzsko - † 20. august 1153, Clairvaux, Francúzsko) bol francúzsky teológ, mystik a cirkevný reformátor, ktorý zanechal obdobne silnú pečať na 12. storočí ako pápež Gregor VII. na 11. storočí.

V roku 1112 vstúpil do cisterciánskeho kláštora v Cîteaux. Pokora je začiatkom všetkého poznania pravdy. Pokora otvorí svetu pravdy.

Svätý Dominik

Svätý Dominik (* 1170, Caleruega, Španielsko - † 6. august 1221, Bologna, Taliansko) bol zakladateľ dominikánskeho rádu. Jeho poslaním sa stalo šíriť lásku kázaním pravdy. Cieľom bolo priviesť katárov naspäť do lona katolíckej cirkvi.

Pápež Inocent III. poslal Dominika ako kazateľa do južného Francúzska. Jeho rehoľu neskôr schválil pápež Honorius III. pod názvom Rehoľa kazateľov.

Svätý František z Assisi

Svätý František z Assisi (* 1181/1182, Assisi, Taliansko - † 3. október 1226, Porziuncola pri Assisi) bol zakladateľ františkánskeho rádu. Bol synom bohatého obchodníka s látkami Pietra Bernardoneho. Počas vojny sa zapojil v meštianskych oddieloch.

24. februára 1208 na sviatok sv. Mateja, apoštola pri svätej omši v kostolíku sv. Damiano, prehovoril k nemu Kristus z kríža. Pápež Gregor IX. ho v roku 1228 vyhlásil za svätého.

Svätý Hieronym

Svätý Hieronym (30. september 347, Stridon, Dalmácia - 30. september 420, Betlehem) bol rímsky kňaz, teológ, historik a prekladateľ. Je jedným z najväčších učencov katolíckej cirkvi. Je patrónom biblistov, archivárov, knižníc a študentov.

Založil tri ženské a jeden mužský kláštor. Je autorom Vulgáty (oficiálny preklad Biblie do latinčiny).

Svätý Ignác Antiochijský

Svätý Ignác Antiochijský (* ?, Sýria - † 17. október 107, Rím, Taliansko) bol tretí antiochijský biskup a apoštolský otec. Bol hodený levom. Podľa tradície zomrel 17. októbra 107. V 4. a 5. storočí sa začala sláviť jeho spomienka 17. októbra, v deň jeho smrti.

Svätý Ignác z Loyoly

Svätý Ignác z Loyoly (* 31. máj/1. jún 1491, Azpeita, Španielsko - † 31. júl 1556, Rím, Taliansko) bol španielsky rímskokatolícky kňaz, teológ a zakladateľ jezuitského rádu. Neskôr si zmenil meno na Ignác (Ignatius) na počesť sv. Ignáca Antiochijského.

Jeho predkovia a bratia boli rytieri a vojaci. Bol v službách pokladníka Juana Velázqueza.

Prehľad svätcov a ich sviatkov

tags: #svaty #ktori #robili #zazraky