Kde je pochovaný apoštol Pavol?

Hrob svätého Pavla v Ríme, ktorý sa takmer dve tisícky rokov uctieva ako posvätné miesto, zrejme skutočne uchováva apoštolove pozostatky. Ukázala to analýza úlomkov kostí z hrobky.

Podľa pápeža analýza úlomkov kostí ukázala, že v hrobe je skutočne pochovaný človek z prvého alebo druhého storočia. Pre veriacich má toto miesto obrovský význam. Sarkofág, ktorý je pod hlavným oltárom, veriaci vždy považovali za apoštolov hrob.

"Prichádza tam množstvo pútnikov práve pre to, že s veľkou pravdepodobnosťou ide o hrob svätého Pavla. "To, ako sa zdá, potvrdzuje jednohlasnú a nespochybňovanú tradíciu, že ide o telesné pozostatky apoštola Pavla," vyhlásil podľa agentúry ČTK Pápež.

Úlomky zo sarkofágu vyzdvihli pomocou sondy. Analýzu pozostatkov robili pomocou izotopu uhlíka 14 a datovali ich do obdobia prvého alebo druhého storočia. "Kosti sú organického pôvodu. Z organických látok sa dá určiť pomocou uhlíkovej metódy pomerne presný dátum, čiže polovica storočia, z ktorého pochádza.

Spolu s úlomkami kostí zo sarkofágu vyzdvihli tiež zvyšky purpurovej, zlatom pretkávanej ľanovej látky, zvyšky látky modrej farby a zrnká kadidla.

Apoštol Pavol bol v cirkevných dejinách zaujímavou postavou. Bol to veľmi vzdelaný Žid, Sväté písmo aj iné zdroje ho opisujú ako veľmi horlivého. Najskôr mal za úlohu prenasledovať novovznikajúce kresťanské komunity. Neskôr sa stal kresťanom.

Kým svätý Peter sa venoval kresťanom, ktorý prichádzajú zo židovstva, tak Pavol sa venoval pohanom, národom, ktoré neboli židovské. Svoj život ukončil v Ríme, kde postúpil mučenícku smrť," opísal Kováčik.

Vatikánski archeológovia začali na tomto mieste s prácami v roku 2002. Podnetom pre začatie bolo sklamanie pútnikov, ktorí prišli do Ríma v jubilejný rok 2000, nad tým, že nemôžu hrob vidieť alebo sa ho dotknúť. Od roku 2006 môžu návštevníci baziliky hrob vidieť cez otvor pod hlavným oltárom.

Apoštol Pavol bol podľa tradície v roku 67, keď boli prví kresťania vystavení krutému prenasledovaniu, sťatý v Ríme. Tomuto miestu sa hovorí Tri fontány, pretože vraj tam, kde jeho hlava odskočila, vytryskli tri pramene. Podľa ľudovej tradície je jeho lebka uchovávaná v bazilike svätého Jána na Lateránu a ostatné kosti v bazilike svätého Pavla za Hradba.

Pavol sa narodil v meste Tarsos v Malej Ázii ako Šavel (Saul). Dostalo sa mu dobrého vzdelania a bol vychované v židovskej viere. Pri prenasledovaní kresťanov na ceste do Damasku bol údajne náhle oslepený jasným svetlom a počul hlas: „Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ Po tomto zážitku prijal kresťanskú vieru a začal ju šíriť.

Oznámenie výsledkov rozboru kostí z jeho údajného hrobu nasledovali deň po tom, čo vatikánsky denník Osservatore Romano oznámil objav fresky s jeho podobizňou. Na freske je tvár muža so zvrašteným čelom a špicatou čiernou briadkou, ktorá je v jasne žltom kruhu. Pozadie je červené.

Bazilika svätého Pavla za hradbami

Druhá najväčšia rímska bazilika je postavená asi dva kilometre od Porta San Paolo - mestskej brány sv. Pavla. Na rozdiel od ostatných pápežských bazilík sa pred ňou nachádza krásne nádvorie s bielym stĺporadím, palmami a dokonale zastrihnutým živým plotom. Pred bazilikou víta návštevníkov veľká socha sv. Pavla z kararského mramoru. Giuseppe Obici stvárnil v 19. storočí postavu apoštola s mečom a knihou v ruke.

Cisár Konštantín dal potom na návrh pápeža Silvestra postaviť na Pavlovom hrobe baziliku, ktorú inaugurovali 18. novembra 324. Pri vstupe do baziliky zaujmú portréty 266 pápežov po celom obvode baziliky, ako nasledovali jeden za druhým od čias sv. Petra. Portréty v medailónoch sa začínajú od hlavného oltára a ako rám pokračujú okolo celého vnútorného priestoru kostola.

Na transepte, na mieste križovania sa s hlavnou loďou, stojí monumentálny pápežský oltár z roku 1600, vytvorený na objednávku pápeža Klementa VIII. Oltár postavený nad hrobom sv. Z dielne benátskych umelcov, z 13. storočia, pochádza mozaika v apside vytvorená podľa byzantskej predlohy, ktorá akoby zázrakom unikla veľkému požiaru. V jej centre je žehnajúci Kristus obklopený postavami svätých Lukáša, Pavla, Petra a Ondreja.

Táto pápežská bazilika postavená v neoklasicistickom slohu bola postavená v 4. storočí. Umiestnená je na mieste pravdepodobného hrobu apoštola Pavla a svojho času bola väčšou ako Bazilika sv. Petra. Vo svojej pôvodnej podobe sa dochovala až do roku 1823, kedy bola zničená požiarom. Predpokladá sa, že predchodcom baziliky bol malý kostolík založený rímskym cisárom Konštantínom I. nad miestom, kde bol asi dva kilometre od mestských hradieb pochovaný apoštol Pavol.

Stavbu baziliky zahájil v roku 386 Theodosius I. Podľa nápisu na triumfálnom oblúku bola vysvätená roku 390 pápežom Siriciom a dokončená v roku 395 za cisára Honoria. V tomto období bazilika dosiahla rozmerov väčších aké má svätopeterská bazilika.

Najčernejším dňom baziliky sa stal 15. júl 1823, kedy následkom obrovského požiaru bola takmer celá zničená. Pápež Lev XII. sa (1823-1829) rozhodol, že namiesto vybudovania kostola v modernejšom slohu obnoví baziliku v pôvodnej podobe. Na jej znovuvybudovanie prispelo viacero krajín, napr. egyptský vicekráľ venoval alabastrové stĺpy , ruský cár Mikuláš I. drahocenné malacity a lazurity.

6. decembra 2006 vatikánski archeológovia oznámili, že pod oltárom našli sarkofág obsahujúci telesné pozostatky apoštola. Tlačová konferencia 11. decembra 2006 poskytla ďalšie detaily o vykopávkach, ktoré trvali od roku 2002 a boli zahájené potom, keď počas jubilejného roku 2000 prejavovali pútnici prúdiaci do baziliky sklamanie, že nie je možné apoštolov hrob navštíviť alebo sa ho dotknúť.

Rozhodnutie o tom, či bude preskúmaný vnútrajšok sarkofágu, či obsahuje ľudské ostatky, ešte nepadlo.

Bezprostredne na západ od sarkofágu bola odkrytá zatočená rada tehál naznačujúca obrys apsidy konštantinovskej baziliky. Ukazuje, že pôvodná bazilika mala vstup na východe, ako bazilika sv. Petra vo Vatikáne.

Interiér Baziliky sv. Pavla za hradbami

Svätyne s ostatkami apoštolov

Taliansko a zvlášť Rím s Vatikánom uchovávajú vzácne ostatky zakladateľov kresťanskej cirkvi. V rámci púte do Talianska v roku 2022 sme si naplánovali málo známu svätyňu v Salerne južne od Neapola. Tu sa v centre mesta v zaujímavej Katedrále Panny Márie Anjelskej, sv. Matuša a sv. Gregora Veľkého nachádzajú ostatky apoštola a evanjelistu sv.

Relikvie sv. Matúša sa dostali v 5. storočí do Velie v Lucanii (južné Taliansko). Tu ich po 4. storočiach objavil mních Atanáz. V roku 954 boli prenesené do Salerna, kde pre ne prestavali starý kostol na Katedrálu v rokoch 1080 až 1085. Kostol bol vysvätený v roku 1084 pápežom Gregorom VII., ktorý tu bol v exile.

Hrobka sv. Matúša v podzemí katedrály je vyzdobená vzácnymi talianskymi mramormi.

Neďaleko Neapola je i mesto Amalfi s ostatkami sv. Ondreja a mestečko Conca dei Marini s ostatkami sv.

Apeninský polostrov je územie, ktoré je najbohatšie na prvých členov vznikajúceho kresťanstva, ktorí sú stĺpmi cirkvi. Nachádzajú sa tu ostatky ľudí, ktorí osobne poznali Ježiša, počúvali ho, dotýkali sa Ho, zažili Jeho Božstvo i človečenstvo. Výnimkou je sv. Ján, ktorého ostatky nie sú známe a sv. Jakub, ktorý je pochovaný v Santiagu de Compostela v Španielsku.

Mesto Rím včítane Vatikánu sústreďuje najviac svätých relikvií. Mali sme privilégium prežiť svätú omšu slovenských pútnikov vo Vatikáne pri hrobe sv. Petra vo Vatikáne a pri hrobe sv.

Cestou domou sme prenocovali v Padove, ktorá sa nachádza neďaleko Benátok. Tu je najväčším duchovným lákadlom Katedrála sv. Antona Paduánskeho. Tisícky pútnikov sa pristavujú pri jeho hrobe a prosia ho za rôzne nevyriešiteľné potreby alebo mu ďakujú za už vypočuté prosby. V tieni františkána sv. Antona sa v Padove nachádzajú v Kostole sv. Justíny ostatky sv. Lukáša, autora krásneho Evanjelia podľa Lukáša a nadväzujúcich Skutkov apoštolov.

Prehľad svätých relikvií

tags: #kde #je #pochovany #apostol #pavol