Žiara nad hlavou svätých je symbolom ich osvietenia, svätosti a spojenia s božským. Tento článok sa zaoberá významom tohto symbolu, ako aj symbolmi evanjelistov a interpretáciou Božieho zjavenia.
Symboly evanjelistov: Matúš (človek), Marek (lev), Lukáš (býk), Ján (orol)
Symboly evanjelistov
Evanjelisti majú svoje vlastné symboly - človeka, leva, býka a orla. Tieto obrazy podnietili sv. Ireneja (140-202) prirovnať ich k štyrom spisovateľom evanjelia kvôli ich obsahu a ich osobitnému zameraniu na Krista.
Vo svojom pojednaní Adversus Haereses (Proti herézam XI) prehlasuje sv. Irenej, že prvý živý tvor bol ako lev symbolizujúci účinné pôsobenie, vládu a kráľovskú moc. Druhý bol ako býk naznačujúci obetu a sviatostný poriadok. Tretí mal tvár človeka - zjavný popis jeho príchodu v podobe človeka. Štvrtý bol ako lietajúci orol poukazujúci na dar Ducha, ktorý sa okrídlený vznáša nad Cirkvou.
A preto sú evanjeliá v súlade s týmito znakmi, medzi ktorými tróni Kristus Ježiš.
- Svätý Matúš je reprezentovaný božským človekom, pretože evanjelium zdôrazňuje vstup Ježiša do tohto sveta predstavením rodovej línie - “Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho.” (Mt 1,1) a jeho inkarnácia (vtelenie) a narodenie: “S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom: Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.” (Mt 1,18). Sv. Irenej dopĺňa “A tak toto evanjelium je evanjeliom Jeho ľudskosti.
- Svätý Marek je doprevádzaný okrídleným levom a tým odkazuje na proroka Izaiáša, keď začína svoje evanjelium slovami: “Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Prorok Izaiáš napísal: “Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu.” (Mk 1,1-2) Hlas na púšti pripomína človeku revúceho leva a prorocký duch zoslaný na zem je vyobrazený krídlami zvieraťa.
- Svätý Lukáš je zobrazovaný spolu s okrídlený býkom. Tieto zvieratá sa v chráme používali ako obeta. Napríklad, keď bola Archa zmluvy prinesená do Jeruzalema, každých šesť krokov obetovali býčka a vykŕmené teľa. Svätý Lukáš začína svoje evanjelium oznámením o narodení sv. Jána Krstiteľa jeho otcovi, kňazovi Zachariášovi, ktorý vtedy slúžil v chráme (Lk 1). Pripája aj podobenstvo o márnotratnom synovi, keď otec nechá zabiť vykŕmené teľa, nielen na oslavu návratu syna, ale aj ako obraz radosti, ktorú prežívame pri zmierení skrze nášho najsvätejšieho Spasiteľa, ktorý sa ako kňaz ponúka sám v obetovaní, aby nám boli odpustené naše hriechy.
- Svätý Ján je vyobrazený spolu so stúpajúcim orlom. Evanjelium začína vznešeným prológom a “stúpa”, aby preniklo tajomstvo Boha, vzťah medzi Otcom a Synom a vtelením: “Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha.Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.” (Jn 1,1-5). A neskôr dodáva: “A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. ” (Jn 1,14). Evanjelium svätého Jána, na rozdiel od iných evanjelií, vnára čitateľa do najhlbšieho učenia nášho Pána - napríklad skrze dlhé rozpravy, ktoré Ježiš vedie s Nikodémom a samaritánkou, ako aj nádherné učenie o Chlebe Života a dobrom Pastierovi.
Každý z týchto symbolov sa zameriava na konkrétnu tému toho ktorého evanjelia.
Vízia proroka Ezechiela
Ezechiel vo svojom videní opisuje zjavenie Božej slávy:
Stalo sa v tridsiatom roku, štvrtý (mesiac), piaty deň mesiaca, keď som bol medzi zajatcami pri rieke Chobar, otvorili sa nebesia a videl som nebeské videnie. Piaty deň mesiaca - bol to piaty rok od zajatia kráľa Joachima - prehovoril Pán ku kňazovi Ezechielovi, synovi Buziho, v chaldejskej krajine pri, rieke Chobar; tam sa vzniesla nad neho Pánova ruka. - Videl som teda: Hľa, od severu prichádzal búrlivý vietor, veľký oblak a blčiaci oheň, okolo ktorého bola žiara, a z jeho stredu - zo stredu ohňa - čosi ako výzor lesklého kovu. Zo stredu tohto však podoba štyroch bytostí. Toto bol ich výzor: Mali podobu človeka, každá mala štyri tváre a každá štyri krídla. Ich nohy boli rovné, chodidlo ich nôh ako chodidlo nohy teľaťa, a leskli sa ako výzor lešteného kovu. Pod krídlami mali zo štyroch strán ľudské ruky a všetky štyri z nich mali tváre a krídla. Krídla sa im vzájomne dotýkali, pri chôdzi sa neobracali, každá kráčala pred svojou tvárou. … a pred trónom bolo čosi ako sklené more podobné krištáľu. A v strede pred trónom i okolo trónu boli štyri živé bytosti, plné očí spredu i zozadu. Prvá bytosť sa podobala levovi, druhá bytosť sa podobala býkovi, tretia bytosť mala tvár ako človek a štvrtá bytosť sa podobala letiacemu orlovi.
Vízia proroka Ezechiela
Premenenie Pána
Premenenie Pána patrí k najdôležitejším udalostiam v živote Ježiša Krista tu na zemi.
Sv. Marek píše: Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.
Kde sa stala táto udalosť, nevieme. Tradícia hovorí, že to bolo na vrchu Tábor, ktorý sa týči priamo v srdci Galiley uprostred nížinatej krajiny.
Stalo sa to zrejme v druhom roku Pánovho účinkovania (asi roku 29) medzi židovskými sviatkami Veľkej noci (alebo Turícami) a Sviatkami stánkov (por. Jn 5-7).
Vrch Tábor bol zrejme veľmi vhodný na nerušenú meditáciu spojenie s Bohom.
Spolu s Ježišom sa pri jeho premenení zjavili aj dve najväčšie postavy Starého zákona - Mojžiš a Eliáš. Symbolizujú celé Božie zjavenie v Starom zákone, ktoré sa teraz napĺňa a vrcholí v samotnom Ježišovi.
Sám Boh Otec potvrdzuje tieto veci hlasom z neba: „Toto je môj milovaný Syn…“ Vtedy traja apoštoli padajú na zem, plní strachu a bázne pred Bohom.
Žiara či svetlo v chápaní židovského národa je vždy spojená s Božou prítomnosťou, jeho blízkosťou.
Apoštoli vidia Ježiša osláveného v svojej plnej moci. Rozprávanie sa Ježiša s Mojžišom a Eliášom je vyjadrením zavŕšenia Zákona a Prorokov. Ježiš je prostriedkom a zároveň aj cieľom dejín spásy. To si majú uvedomiť apoštoli pri slovách: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho“ (Mk 9,7).
Ježiš chce nás premeniť na svoj obraz nielen tým, že hľadíme naňho v modlitbe. Hora premenenia sa opakuje vo večeradle, i keď iným spôsobom, ale ten istý Ježiš je tu prítomný na oltári v Eucharistii.
On ide do nášho vnútra a v ňom sa uskutočňuje premena.