Obec Vrbovce leží v severozápadnej časti okresu Myjava na slovensko-moravskom pomedzí a je typickou kopaničiarskou obcou, ktorú ovplyvňuje jej poloha na rozhraní dvoch krajín.
Charakteristickou črtou krajinotvorby Vrboviec a ich okolia je kopaničiarske osídlenie, ktoré začalo okolo 16. storočia. Vrbovce sú rozsiahlou obcou pozostávajúcou zo 60 okolitých kopaníc a centra, ktoré je prirodzeným stredobodom života obyvateľov.
Prvá písomná zmienka o Vrbovciach pochádza z roku 1394, kedy kráľ Žigmund daroval dedinu ,,Vrbowich'' Stiborovi zo Stiboríc. Obec pôvodne patrila panstvu hradu Branč a jej názov je odvodený od početných vŕb rastúcich pri vodných tokoch v chotári obce. Osídleniu tunajšieho ťažko dostupného kraja pomohla porážka prechádzajúcich husitských vojsk, po ktorej sa niektorí husiti usadili v obci, ale i valašská kolonizácia spolu s obyvateľstvom utekajúcim z juhu pred Turkami.
Významnými sa Vrbovce stali v období národného obrodenia Slovákov v čase štúrovcov, kedy sa stali jedným z centier národného života. Dôležitými menami sa stali bratia Bórikovci so svojou sestrou Johankou Hrebendovou, priekopníčkou v ošetrovaní, ktorá sa zaslúžila o kultúrne pozdvihnutie miestneho ľudu.
Vrbovce na jednej strane vynikajú krásnou prírodou a na druhej strane zachovanými pamiatkami a tradičnou ľudovou architektúrou v podobe usadlostí spätých s prírodou.
V okolí v spleti turistických chodníkov a cestičiek vedúcich cez Žalostinskú vrchovinu a Brančské bradlá až do CHKO Biele Karpaty nájsť množstvo prírodných krás a scenérií. Turistami vyhľadávané sú napríklad Tri kamene - historické vytýčenie hraníc českých zemí a Uhier alebo rozhľadňa na vrchu Žalostiná.
Turistickými a cyklistickými trasami sa dostanete i do blízkych pohraničných obcí Javorník, Kuželov, Malá Vrbka a Hrubá Vrbka. Zaujímavosťou je i veterná turbína na Ostrom Vrchu či dodnes zachované vodné mlyny. Jeden z nich bol v roku 1985 zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Ide o tzv. Horný mlyn postavený v r. 1737.
Architektonicky zaujímavá je budova železničnej stanice v miestnej časti Šance (do roku 1997 súčasť obce Javorník) s pamätnou doskou Marušky Kudeříkovej, ktorá tu v rokoch 1938 až 1942 žila a za svoju činnosť v protifašistickom odboji počas II. sv. vojny bola v roku 1943 popravená gestapom.
Vrbovce sú príťažlivé uchovávaním svojich tradícií, piesní a krojov.
Medzi významné pamiatky patria:
- Tolerančný evanjelický kostol z roku 1784. V rokoch 1834-1839 bol rozšírený, vyzdobený a v rokoch 1839-1841 bola pristavaná veža.
- Hrob Johanky Hrebendovej.
- Vrbovčianska izba. V roku 2001 bola v obci zriadená pamätné ľudová Vrbovčianska izba.
- Pamätník na revolučné roky 1848-1849.
- Pamätník padlým. Pamätník je venovaný 120 domácim obetiam padlým v 1.svetovej vojne a 9 domácim obetiam a jednej zahraničnej obeti padlým v 2.svetovej vojne. Postavený bol 28.10.1929.
- Vodný mlyn. Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1985. Vodný, tzv. Horný mlyn, Mlyn Beblavých, bol postavený v roku 1737 z kameňa a plnej pálenej tehly. Opravovaný bol v 20.storočí. Je to dvojpodlažná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a trojdielnou, trojpriestorovou dispozíciou.
- Rozhľadňa Žalostiná v neďalekej obci Chvojnica.
Dominantou obce je rímsko-katolícky renesančný kostol sv. Alžbety. Postavili ho v roku 1590 a upravili v rokoch 1756 až 1760. Kostol bol pôvodne evanjelický, vybudovali ho potomkovia českých husitských vysťahovalcov. V roku 1672, v čase prenasledovania evanjelikov, sa stal majetkom rímsko-katolíckej cirkvi. Evanjelici si nový kostol v obci vybudovali v roku 1784 a v rokoch 1839 až 1841 k nemu pristavili vežu.
Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety vdovy z r. 1590 je typickou renesančnou stavbou, na architektúre ktorej sa neskôr veľa nemenilo. Starobylo vyzerá najmä mohutná kostolná veža.
V roku 1 590 tu bol vystavaný evanjelický kostol v renesančnom slohu, neskôr bol evanjelikom násilne odobratý katolíckou cirkvou. V súčasnosti je kostol sv. Alžbety národnou kultúrnou pamiatkou.
V roku 1 784 vystaval evanjelický cirkevný zbor nový tzv. „tolerančný“ kostol.
História a stavebný vývoj:
- Renesančný kostol postavený v roku 1590.
- Upravovaný bol v období okolo rokov 1756 - 1760.
- Jednoloďová stavba s transeptom, polygonálne zakončeným presbytériom a predstavanou masívnou vežou.
- Interiér je zaklenutý nízkou valenou klenbou s lunetami a krížovými hrebienkovými klenbami.
- Na západnej strane je murovaný organový chór, arkádovite otvorený do lode.
- Priestor pod chórom je zaklenutý valenou klenbou s lunetami.
- Fasády sú hladké, spevnené operákmi.
- Veža so zvukovými polkruhovo zakončenými oknami má stanovú strechu.
Kazateľnica je z polovice 19. storočia, drevená s polygonálnymi stĺpikmi členenými parapetom. Baroková kamenná krstiteľnica z polovice 18. storočia má jednoduchú valcovitú nohu a okrúhlu lupeňovitú kupu.
Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 v interiéri kostola ďalej uvádza Ukrižovanie, ľudovú plastiku z prvej polovice 19. storočia, kópiu Sixtínskej madony z roku 1833 od N. Brezányho z Vrboviec a neskorobarokovú organovú nekompletnú skriňu z konca 18. storočia.
Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.
Vo Vrbovciach sa okrem pôvodnej architektúry kopaničiarskych sídiel dodnes zachovali viaceré tradície a obyčaje, ktoré boli súčasťou života vidieckeho obyvateľstva. Medzi ne patrí výroba dreveného náradia a slameníc. Aj v súčasnosti si najmä staršie ženy obliekajú kroj nielen cez sviatočné, ale aj cez pracovné dni.
Obec má 1 408 obyvateľov a vybudovanú dobrú sociálnu infraštruktúru v podobe základnej a materskej školy, zdravotného strediska, lekárne, domu smútku, futbalového ihriska, pošty, obchodov a cirkevných budov. Zachovalo sa tu množstvo vidieckych domov postavených tradičnými spôsobmi, ktoré dotvárajú príjemný kolorit krajiny.
Pre ťažký spôsob obhospodarovania pôdy, kedy si museli ľudia najprv pôdu zúrodniť vyklčovaním lesov a vykopaním pňov (podľa toho názov kopanice), boli oslobodení od platenia poplatkov, čo malo za následok príliv obyvateľstva, ktorého vrchol dosahoval v 2. polovici 19. storočia. Vtedy mali Vrbovce takmer 6 000 obyvateľov.
Na začiatku 19. Storočia dostala obec právo usporadúvať trhy a bola povýšená na mestečko. Obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom a pastierstvom, medzi najčastejšie remeslo patrilo pytlikárstvo, ktoré tu bolo rozvinuté najmä preto, že sa tu nachádzalo veľa mlynov.
Ťažké obdobie zažívali ľudia po prvej svetovej vojne, v ktorej zahynulo veľa občanov a spôsobila pre biedu odliv ľudí najmä do Ameriky.
Zaujímavosti z minulosti - Ján Rombauer
Tabuľka významných udalostí a faktov o Vrbovciach
| Rok | Udalosť/Fakt |
|---|---|
| 1394 | Prvá písomná zmienka o Vrbovciach |
| 16. storočie | Začiatok kopaničiarskeho osídlenia |
| 1590 | Vystavaný evanjelický kostol (dnes kostol sv. Alžbety) |
| 1672 | Kostol odobratý evanjelikom a pridelený katolíckej cirkvi |
| 1784 | Evanjelici postavili nový tolerančný kostol |
| 19. storočie | Vrbovce povýšené na mestečko s právom usporadúvať trhy |
| 1985 | Horný mlyn zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok |
| 2001 | Zriadená Vrbovčianska izba |
