Svätý Marek Evanjelista: Život, Symboly a Význam

Svätý Marek (lat. Marcus), ktorého sviatok si pripomíname 25. apríla, je tradične považovaný za autora druhého evanjelia v Novom zákone. Preklad jeho relikvií do Benátok sa oslavuje 31. januára.

Biografické údaje

* Narodenie: 1. storočie* Úmrtie: 1. storočie* Atribúty: Lev, kniha evanjelia* Patronát: Stavbári, sklenári, košikári, notári, pisári; ochranca pred búrkou, krupobitím, patrón dobrého počasia a dobrej úrody, Benátok* Sviatok: 25. apríla

Pôvod a mladosť

* Marek sa vo svojom evanjeliu ako jediný zmieňuje o celkom bezvýznamnej udalosti.* Napriek tomu, že jeho meno Marcus (t.j. narodený v marci, príp. zasvätený rímskemu bohovi Marsovi) evokuje latinský pôvod, všeobecne sa traduje, že bol helenisticky vzdelaným kresťanom židovského pôvodu.* Z obdobia jeho mladosti nepoznáme veľa; viac informácií máme z obdobia jeho účinkovania v zrelom veku, najmä po smrti Ježiša Krista.* V súvislosti s verejným Ježišovým účinkovaním sa s postavou Marka stretávame, i keď iba okrajovo, pri zatknutí Ježiša Krista v Getsemanskej záhrade.

Marek bol podľa tradície synom Márie (podľa iných zdrojov sa volala Hannah), u ktorej sa schádzali Ježišovi učeníci (o.i. v jej dome sa konala Posledná večera Ježiša Krista s jeho apoštolmi a uchýlil sa tu svätý Peter po svojom úteku z jeruzalemského väzenia).

Marek sa vo svojom evanjeliu ako jediný zmieňuje o celkom bezvýznamnej udalosti.

Keď skupina vojakov odvádzala Ježiša, zo zvedavosti sa vyšiel pozrieť a šiel za sprievodom nejaký „mladík, ktorý mal telo zavinuté iba kusom plátna“. Vojaci ho chytili, on sa im však vyšmykol a utiekol.

Marek bol podľa tradície synom Márie, u ktorej sa schádzali Ježišovi učeníci.

Po Ježišovom ukrižovaní sa vydal na apoštolské cesty.

Prvou bola cesta do Aquilei, počas ktorej začal písať svoje evanjelium a súčasne tu bol vysvätený za biskupa.

Spolupráca s apoštolmi

Marek nepatril medzi Dvanástich apoštolov, no stal sa blízkym spolupracovníkom apoštolov Petra a Pavla, ako aj svojho bratranca Barnabáša. Po Turícach Marek hlásal evanjelium spolu s Barnabášom a Pavlom.

Starokresťanskí spisovatelia označujú Marka nielen za Petrovho žiaka a pomocníka, ale aj za jeho „tlmočníka“, ktorý napísal svoje evanjelium podľa Petrovho kázania.

Vzápätí sa stal druhom svätého Petra, ktorého spolu s Barnabášom sprevádzal na misijnej ceste do Antiochie a na Cyprus.

Marek a jeho evanjelium

Najväčšia sláva patrí Markovi za to, že napísal evanjelium. Podľa starokresťanskej tradície Marek pôsobil ako Petrov „tlmočník“ a svoje evanjelium napísal v Ríme na základe Petrovho kázania, pravdepodobne pred rokom 60 alebo 70 n. l., pre kresťanov obrátených z pohanstva.

Eusébius v Cirkevných dejinách píše, že: „Marek sa stal Petrovým učeníkom a vtedy presne napísal veci, ktoré Peter povedal o Ježišovi, pretože on sám ich ani nepočul, ani nenasledoval Pána, ale iba Peter, od ktorého mal všetky poučenia.”

Podľa tradície čerpal predovšetkým z rozprávania sv. apoštola Petra.

Aj z cieľa druhého evanjelia a z toho, komu bolo určené, vysvitá tá istá pravda.

A tak Petrove kázne, ako aj Markovo evanjelium boli špeciálne určené kresťanom v Ríme.

Jeho evanjelium, považované mnohými za najstaršie, sa vyznačuje živosťou, dôrazom na Ježišove činy a zázraky a vynecháva mnohé židovské kontexty, aby bolo zrozumiteľnejšie pre rímskych čitateľov.

Je isté, že Marek nepísal pre Židov, pretože sa iba dvakrát odvoláva na Starý zákon.

Predpokladá, že jeho čitatelia nepoznajú Palestínu, a preto poskytuje najpotrebnejšie zemepisné a miestopisné informácie.

Misijná činnosť a smrť

Vyvrcholením Markovej pozemskej púte bola misia v egyptskej Alexandrii. Podľa tradície tu založil kresťanskú obec a stal sa prvým alexandrijským biskupom.

Počas jednej z omší vtrhli drábi do chrámu a Marka zatkli.

Spútali ho a uvrhli do väzenia.

Počas nasledujúcej noci sa mu údajne zjavil sám Ježiš.

Ďalší deň ho povrazmi spútaného vláčili ulicami mesta až vypustil dušu.

Dôstojne ho pochovali v jemu zasvätenom kostole v Alexandrii.

Prenesenie ostatkov do Benátok a úcta

Jeho telo kresťania pochovali a jeho ostatky boli v 9. storočí prenesené do Benátok, ktoré si ho ctia ako svojho hlavného patróna a kde mu je zasvätená slávna bazilika. Pri vpáde mohamedánov do Egypta v roku 828 preniesli dvaja benátski kupci jeho pozostatky do Benátok. V Benátkach je úcta k nemu veľmi živá. V rokoch 1063-1094 tam postavili známu baziliku, ktorá je zasvätená práve sv. Markovi.
Bazilika svätého Marka v Benátkach

Symbolika a patrónstvo

Symbolom svätého Marka je okrídlený lev. Lev sa stal aj znakom Benátok. Tento symbol sa odvodzuje od začiatku jeho evanjelia, ktoré opisuje Jána Krstiteľa ako „hlas volajúceho na púšti“. Lev, kráľ púšte, tak symbolizuje silu a kráľovskú dôstojnosť Kristovho posolstva ohlasovaného na púšti.
Svätý Marek je patrónom Benátok, Egypta, notárov, pisárov, sklenárov, košikárov a vzýva sa ako ochranca pred búrkou, krupobitím a za dobrú úrodu.

Život a dielo svätého Marka Evanjelistu

Kategória Informácie
Sviatok 25. apríla
Význam mena Narodený v marci alebo zasvätený rímskemu bohu Marsovi (lat.)
Atribúty Evanjelium, lev
Patronát Stavbári, murári, sklenári, košikári, notári, pisári; ochranca pred búrkou, krupobitím, patrón dobrého počasia a dobrej úrody

tags: #svaty #marek #apostol #symboly