Sviatok svätého Martina: Legenda, tradície a pranostiky

Sviatok svätého Martina si na Slovensku pripomíname každý rok 11. novembra. Sviatok svätého Martina, známy aj ako Martin na bielom koni, sa každoročne oslavuje 11. novembra a je spojený s mnohými tradíciami a pranostikami, najmä v strednej Európe. Tento deň sa však slávi aj v iných častiach sveta a jeho význam má korene v histórii a živote svätého Martina z Tours. Ako všetky tieto tradície súvisia s legendou o svätom Martinovi?

11. november si pripomíname aj s osobnosťami ako Leonardo DiCaprio, Demi Moore a Ján Koleník, ktoré sa v tento deň narodili a v Poľsku ide o štátny sviatok. Nie však pre spojitosť so Svätým Martinom ale pre obnovenie samostatnosti krajiny (rok 1918). Ak však hovoríme o Svätom Martinovi, jeho spätosť so Slovenskom je výraznejšia, než sa zdá. Je totiž patrónom hneď niekoľkých miest. Senica má sv. Martina priamo na svojom erbe. V ňom je naznačený meč, ktorým priamo na erbe reže svoj plášť. Prečo plášť a k čomu bola podľa legendy druhá časť tohto odrezaného plášťa?

Chcete s istotou hovoriť po slovensky nielen o tomto sviatku, ale aj o iných každodenných témach? Pridajte sa do online klubu slovenčiny Jazykové fitko.

Kto bol svätý Martin?

V 4. storočí sa v rodine rímskeho vojaka narodil Martin. Narodil sa začiatkom 4. storočia v oblasti Sabaria (dnes Maďarsko). Jeho otec bol vojakom rímskych légií, a tak sa po 15. narodeninách pridal k armáde. Keď vyrástol, jeho otec chcel, aby sa stal tiež vojakom. Martin plnil svoje povinnosti zodpovedne, ale nerád bojoval.

Svätý Martin z Tours bol biskupom v meste Tours v dnešnom Francúzsku a jedným z najpopulárnejších svätcov kresťanskej cirkvi. Narodil sa v roku 316 alebo 336 v rímskej provincii Panónia (dnešné Maďarsko, ale v čase dávno pred príchodom starých Maďarov).

Legenda hovorí, že jedného dňa sa v zime vracal na svojom koni do kasární. Cestou uvidel žobráka, ktorý prosil o pomoc. Martinovi ho bolo ľúto, ale nemal mu čo dať. Vojak a zázračný čin: Martin začal svoj život ako rímsky vojak. Podľa legendy, keď sa raz stretol s chudobným žobrákom, nemal pri sebe žiadne peniaze. Vojak Martin rozdelil svoj plášť na polovicu a jednu časť dal žobrákovi, aby sa zahrial. Svätý Martin sa stal ochrancom mnohých profesií: vojakov, jazdcov, husí, vinárov a koní.


Svätý Martin sa delí o plášť so žobrákom.

V noci sa Martinovi zjavil v sne Ježiš Kristus oblečený v plášti, ktorý daroval žobrákovi. Vtedy si uvedomil, že chce pomáhať ľuďom, a preto odišiel z armády. Pre svoju dobrosrdečnosť a nápomocnosť si ho ľudia vážili a chceli ho zvoliť za biskupa. Podľa legendy sa Martin schoval v chlieve medzi husi, pretože túto úlohu zo skromnosti nechcel prijať.

Cesta k biskupstvu: Hoci si Martin vybral život v pokore a jednoduchosti ako mních, jeho zbožnosť a pomoc blížnym ho viedli k tomu, aby bol v roku 371 vybraný za biskupa v Tours.

Prečo sv. Martin na bielom koni? Prečo svätomartinská hus?

Existuje niekoľko legiend, prečo je tomu asi tak... Každopádne hus patrila na určitých územiach k hlavným pokrmom a rozdeľovanie jej mäsa malo určené poradie. Zaujímavosťou je, že koža z husích nôh sa dávala do lodičiek pod nohy, aby sa nepotili, alebo medzi prsty, aby sa nerobili kurie oká. Prečo svätomartinské pečivo? Na sv. Martina gazdinky pripravovali plnené rožky s lekvárom alebo makom. Slobodné dievčence nimi obdarovali svojich milých. Prečo svätomartinské vína? Ide o mladé vína svieže a ovocné vína, ktorá zreli iba niekoľko týždňov, ale za túto dobu stačili získať svoj osobitý charakter.

Martin na bielom koni a pranostiky

Prečo prichádza na Slovensko Martin na bielom koni? Je to známa slovenská pranostika. Znamená, že tento sviatok sa spája s prvým snehom a príchodom zimy. Jedným z najznámejších symbolov spojených so svätým Martinom je obraz Martina na bielom koni. V slovenskej a stredoeurópskej ľudovej tradícii sa k svätému Martinovi viaže niekoľko pranostík, ktoré sa najčastejšie týkajú počasia a predpovedí zimy. Išlo totiž o obdobie a deň, kedy sa prejavovali vrtochy počasia, ale taktiež ľudia pozorovali sneženie. Ich výpočtami následne po generácie vytvárali pravdepodobnosť počasia, ktorá stála za prisúdením prírodných a meteorologických javov na konkrétne dni. Tak vznikli pranostiky.

  • „Martin prichádza na bielom koni“: Táto pranostika naznačuje, že okolo sviatku svätého Martina (11. november) často prichádza prvý sneh.
  • „Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí“ sa viaže na ďalšie výkyvy počasia.

Pranostika o Martinovi na bielom koni vychádzala z úpenlivého pozorovania ľudí v minulosti. Ich životy sa točili okolo zmien ročných období. V tomto novembrovom čase sledovali prvé jesenné sneženie, ktoré bolo predzvesťou prichádzajúcej zimy. Pranostika o bielom koni sa týka priemerného dátumu prvého sneženia v nízkych polohách (v nadmorských výškach približne 200 - 300 m n. m.). So stúpajúcou nadmorskou výškou sa priemerný dátum prvého dňa so snežením posúva do októbra. Jeho typickou črtou je aj to, že nemá zvyčajne dlhé trvanie - obyčajne sa rýchlo topí, často v ten istý deň, keď spadne.

Už to tak dobre nefunguje

Odborníci zo Slovenskej akadémie vied sa venovali pranostike Martina na bielom koni. Ich skúmanie súviselo aj s klimatickými zmenami. A výsledok? Zistili, že za 33 rokov, ktoré sledovali, snežilo na Liptove presne na Martina, teda 11. novembra, iba štyrikrát.

„Ak má Martin na bielom koni predstavovať prvé sneženie po jeseni, podľa našich údajov prichádzal prvý sneh na Liptov s oneskorením, v priemere až 20. novembra, čiže na Félixa,“ uviedol hydrológ Michal Danko z Výskumnej základne pre horskú hydrológiu Ústavu hydrológie SAV v Liptovskom Mikuláši.

Tradície a zvyky

Okrem snehu a husí má sviatok svätého Martina význam aj pre vinárov. Tento zvyk má na Slovensku dlhú tradíciu. Pripravujú sa festivaly, na ktorých sa prvýkrát ochutnáva víno z posledného zberu. Vinári zvyknú hovoriť, že „na Martina sa krstí víno“.

Na svätého Martina sa v niektorých slovenských regiónoch pečú svätomartinské rožky. Tieto rožky symbolizujú pohostinnosť a hojnosť.

V našej krajine má svätomartinské hodovanie dlhú tradíciu. Spájame si s ňou pečenie husi, koláčov a rožtekov plnených makom, orieškami alebo lekvárom, ktorým sa tiež na mnohých miestach hovorí martinské rožteky.

O pečení husí na tento sviatok sa traduje niekoľko legiend. Jedna z nich hovorí, že sa Martin pri úteku pred biskupským vymenovaním schoval medzi husi (bol totiž veľmi pokorný a skromný a biskupom sa stať nechcel), ale husi ho svojim gagotom prezradili. Existujú ale aj iné výklady príbehu s Martinom a husami. Jeden z nich hovorí, že svätý Martin mal byť pri svojom kázaní tak rušený hlasným gagotom husí, že sa na nich rozhneval. Podľa tejto interpretácie sa na svätého Martina pečú husi „za trest“ za to, že vyrušovali pri jeho kázaní.

Obľúbeným pečivom boli martinské rožteky s bohatou plnkou z maku, orechov alebo lekváru a dôkladne zapletené do tvaru podkovy - symbolu šťastia. Dnes sú okrem rožtekov obľúbené aj klasické a mriežkové koláče, ktoré sa dajú plniť jesenným ovocím a sladkými plnkami.

Ak máte chuť osláviť sviatok svätého Martina doma, môžete si pripraviť množstvo dobrôt podľa našich receptov. Začať môžete mriežkovým koláčom z pšeničnej celozrnnej hladkej Pernerky.

Pokiaľ sa chystáte pustiť do svätomartinských osláv, rozhodne by ste nemali zabudnúť ani na svätomartinské víno. Práve na tento sviatok sa totiž prvýkrát otvára mladé víno z posledného zberu.

Sviatok svätého Martina je skvelou príležitosťou, ako osláviť jesenný čas s dobrotami, ktoré sa viažu k histórii aj legendám. Či už si upečiete hus, martinské rožteky, alebo si jednoducho doprajete svätomartinské víno, určite stojí za to si tento deň užiť. A ak vás tradičné koláče či rožteky nadchnú, nezabudnite, že si ich môžete upiecť kedykoľvek počas roka.

Martinov čin odráža tému štedrosti a ľudskosti, ktorá sa na svätého Martina pripomína dodnes.

V niektorých európskych regiónoch sa 11. novembra konajú sprievody s lampiónmi a svätomartinské trhy.

![image](data:text/html;base64,PCFET0NUWVBFIGh0bWw+CjxodG1sPgogIDxoZWFkPjxzdHlsZT4uYXN5bmMtaGlkZSB7IG9wYWNpdHk6IDAgIWltcG9ydGFudH0gPC9zdHlsZT48c2NyaXB0PihmdW5jdGlvbihhLHMseSxuLGMsaCxpLGQsZSl7cy5jbGFzc05hbWUrPScgJyt5O2guc3RhcnQ9MSpuZXcgRGF0ZTtoLmVuZD1pPWZ1bmN0aW9uKCl7cy5jbGFzc05hbWU9cy5jbGFzc05hbWUucmVwbGFjZShSZWdFeHAoJyA/Jyt5KSwnJyl9OyhhW25dPWFbbl18fFtdKS5oaWRlPWg7c2V0VGltZW91dChmdW5jdGlvbigpe2koKTtoLmVuZD1udWxsfSxjKTtoLnRpbWVvdXQ9Yzt9KSh3aW5kb3csZG9jdW1lbnQuZG9jdW1lbnRFbGVtZW50LCdhc3luYy1oaWRlJywnZGF0YUxheWVyJywyMDAwLHsnT1BULVRRUU0yVjUnOnRydWV9KTs8L3NjcmlwdD4KICAgIDxtZXRhIGNoYXJzZXQ9InV0Zi04Ij4KICAgIDxtZXRhIGh0dHAtZXF1aXY9IlgtVUEtQ29tcGF0aWJsZSIgY29udGVudD0iSUU9ZWRnZSI+CiAgICA8bWV0YSBuYW1lPSJ2aWV3cG9ydCIgY29udGVudD0id2lkdGg9ZGV2aWNlLXdpZHRoLGluaXRpYWwtc2NhbGU9MS4wIj4KICAgIDxsaW5rIHJlbD0iaWNvbiIgaHJlZj0iaHR0cHM6Ly9jZG4uc2Vkby5jb20vZmF2aWNvbi5pY28iPgogICAgPGxpbmsgcmVsPSJzaG9ydGN1dCBpY29uIiBocmVmPSJodHRwczovL2Nkbi5zZWRvLmNvbS9mYXZpY29uLmljbyI+CiAgICA8dGl0bGU+RG9tYWluIERldGFpbHMgUGFnZTwvdGl0bGU+CiAgICA8bWV0YSBuYW1lPSJ0aGVtZS1jb2xvciIgY29udGVudD0iIzAwNjBhOSI+CiAgICA8c2NyaXB0IHR5cGU9Im1vZHVsZSIgY3Jvc3NvcmlnaW4gc3JjPSJodHRwczovL2Nkbi5zZWRvLmNvbS9jN3IvZG9tYWluLWRldGFpbHMvYXNzZXRzL2luZGV4LXVjeUhXb1ZBLmpzIj48L3NjcmlwdD4KICAgIDxsaW5rIHJlbD0ic3R5bGVzaGVldCIgY3Jvc3NvcmlnaW4gaHJlZj0iaHR0cHM6Ly9jZG4uc2Vkby5jb20vYzdyL2RvbWFpbi1kZXRhaWxzL2Fzc2V0cy9pbmRleC5jc3MiPgogIDwvaGVhZD4KCiAgPGJvZHkgZGF0YS1ndG0taWQ9IkdUTS1XUE1NSkdNIiBkYXRhLWdhLWlkPSJVQS0zMzc0MDE2Mi0xIiBjbGFzcz0ibWFya2V0cGxhY2UtZG9tYWluLWRldGFpbHMiPgogICAgPCEtLSB0aGVzZSBhcmUgdmFyaWFibGVzIHdoaWNoIGFyZSByZXBsYWNlZCBieSBpbmdyZXNzIC0tPgogICAgPGRpdiBpZD0iYXBwIj48L2Rpdj4KICAgIDxub3NjcmlwdD4KICAgICAgPHN0cm9uZz5XZSdyZSBzb3JyeSBidXQgdGhpcyBhcHAgZG9lc24ndCB3b3JrIHByb3Blcmx5IHdpdGhvdXQgSmF2YVNjcmlwdCBlbmFibGVkLiBQbGVhc2UgZW5hYmxlIGl0IHRvIGNvbnRpbnVlLjwvc3Ryb25nPgogICAgPC9ub3NjcmlwdD4KICA8c2NyaXB0PihmdW5jdGlvbigpe2Z1bmN0aW9uIGMoKXt2YXIgYj1hLmNvbnRlbnREb2N1bWVudHx8YS5jb250ZW50V2luZG93LmRvY3VtZW50O2lmKGIpe3ZhciBkPWIuY3JlYXRlRWxlbWVudCgnc2NyaXB0Jyk7ZC5pbm5lckhUTUw9IndpbmRvdy5fX0NGJGN2JHBhcmFtcz17cjonOWIyNThjY2IzODY2ZWYwMicsdDonTVRjMk5qUTJPRFk1Tmk0d01EQXdNREE9J307dmFyIGE9ZG9jdW1lbnQuY3JlYXRlRWxlbWVudCgnc2NyaXB0Jyk7YS5ub25jZT0nJzthLnNyYz0nL2Nkbi1jZ2kvY2hhbGxlbmdlLXBsYXRmb3JtL3NjcmlwdHMvanNkL21haW4uanMnO2RvY3VtZW50LmdldEVsZW1lbnRzQnlUYWdOYW1lKCdoZWFkJylbMF0uYXBwZW5kQ2hpbGQoYSk7IjtiLmdldEVsZW1lbnRzQnlUYWdOYW1lKCdoZWFkJylbMF0uYXBwZW5kQ2hpbGQoZCl9fWlmKGRvY3VtZW50LmJvZHkpe3ZhciBhPWRvY3VtZW50LmNyZWF0ZUVsZW1lbnQoJ2lmcmFtZScpO2EuaGVpZ2h0PTE7YS53aWR0aD0xO2Euc3R5bGUucG9zaXRpb249J2Fic29sdXRlJzthLnN0eWxlLnRvcD0wO2Euc3R5bGUubGVmdD0wO2Euc3R5bGUuYm9yZGVyPSdub25lJzthLnN0eWxlLnZpc2liaWxpdHk9J2hpZGRlbic7ZG9jdW1lbnQuYm9keS5hcHBlbmRDaGlsZChhKTtpZignbG9hZGluZychPT1kb2N1bWVudC5yZWFkeVN0YXRlKWMoKTtlbHNlIGlmKHdpbmRvdy5hZGRFdmVudExpc3RlbmVyKWRvY3VtZW50LmFkZEV2ZW50TGlzdGVuZXIoJ0RPTUNvbnRlbnRMb2FkZWQnLGMpO2Vsc2V7dmFyIGU9ZG9jdW1lbnQub25yZWFkeXN0YXRlY2hhbmdlfHxmdW5jdGlvbigpe307ZG9jdW1lbnQub25yZWFkeXN0YXRlY2hhbmdlPWZ1bmN0aW9uKGIpe2UoYik7J2xvYWRpbmcnIT09ZG9jdW1lbnQucmVhZHlTdGF0ZSYmKGRvY3VtZW50Lm9ucmVhZHlzdGF0ZWNoYW5nZT1lLGMoKSl9fX19KSgpOzwvc2NyaXB0PjwvYm9keT4KCjwvaHRtbD4=)
Martinsumzug (Martinský pochod) v Nemecku.

Oslavy vo svete

Okrem strednej Európy sa sviatok svätého Martina slávi aj v iných častiach sveta.

  • Nemecko: V Nemecku je veľmi populárny Martinsumzug (Martinský pochod), kedy deti nesú lampióny a spievajú tradičné piesne na počesť svätého Martina.
  • Francúzsko: Vo Francúzsku, najmä v oblasti Tours, kde Martin pôsobil ako biskup, sú na jeho počesť organizované rôzne omše a sprievody. Ľudia tiež uctievajú Martina ako patróna vinárov.
  • Maďarsko: V Maďarsku je sviatok svätého Martina spojený s tradíciou hodovania. Podľa porekadiel by mal človek na svätého Martina zjesť hus, aby mal šťastie. Tento zvyk sa drží až dodnes, a preto je v Maďarsku tradičné podávať pečenú hus a ďalšie bohaté jedlá práve 11. novembra.

Erb mesta Martin

Aj v erbe mesta Martin je na modrom štíte vyobrazený striebornoodetý zlatovlasý rytier sediaci na striebornom koni. Ľavicou si pridržiava červený plášť, v pravici drží zlatý meč. Pred koňom kľačí strieborný zlatovlasý žobrák.


Erb mesta Martin

Popis: V modrom štíte na striebornom koni sediaci striebornoodetý zlatovlasý rytier (sv. Martin). Ľavicou si pridržiava červený plášť, v pravici drži zlatý meč. Pred koňom kľačí strieborný zlatovlasý žobrák.

Legenda: Podľa historikov i románopiscov bol Martin z Tours, jedna z najpôsobivejších postáv začiatkov kresťanstva, skutočným rytierom - jazdcom milosrdenstva. Jeho život asi najlepšie vystihuje práve príhoda, v ktorej ako rímsky dôstojník pomohol uzimenému a mrazom stuhnutému žobrákovi. Martin mečom rozsekol svoj plášť napoly a podelil sa oň. A tento dej zachycuje aj erb mesta, ktorému dal svoje meno.

Meno (Martinus) odvodené od Marta boha vojny. O vplyve Marta svedčí aj purpur krvavočerveného plášťa. Či zostalo mesto verné svojmu menu ukazuje jeho minulosť i súčasnosť.

História: Erb ako symbol mesta Martina bol prvýkrát doložený na písomnosti z 20. marca 1375. Konkrétne sa jedná o erb vo forme veľkého typária (priemer 45 mm) s kruhopisom S'IVITATIS DE MARTINO IN TVRCZ. Stred pečatného poľa vypĺňala hovoriaca figúra sv. Martina. Patrón mesta bol vyrytý na koni smerujúcom doprava s gloriolou okolo hlavy. V pravej ruke držal kolmo vztýčený meč, ľavicou si dvíhal svoj plášť. Žobrák v tomto pôvodnom typáriu ešte chýba. V priebehu rokov došlo a k formálnym zmenám, ale obsah bol zachovaný. Nezmenila sa ani farebná úprava symbolu. Na pečatidle z roku 1666 možno vidieť sv. Martina v rytierskom brnení, ktorý už nedrží meč vztýčený, ale rozpoľuje ním svoj plášť. Kôň v poli typária už nie je voľne vyrytý, ale klusá po pažiti. Tento istý obsah prechádza aj do pečatidla z roku 1774. Najväčšou úpravou tejto novej verzie erbu je žobrák vyrytý na pažiti pod koňom,s ktorým sa sv. Martin delí o svoj plášť. Poslednou zmenou erbu bolo vypustenie barly, na ktorej kľačal žobrák. Svojmu pôvodnému erbu je mesto verné až do súčasnosti.

Použité informácie: Doc. dr. Jozef Novák: Slovenské mestské a obecné erby, vydala Slovenská archívna správa v Bratislave, prvé vydanie, 1967.

Wilhelm Hünerman: Svätý Martin. Rytier milosrdenstva, vydal LÚČ, Bratislava, 1995, prvé vydanie, 240 strán.

Fyzické a právnické osoby môžu symboly mesta použiť výhradne so súhlasom primátora na základe písomnej žiadosti. Povolenie nie je potrebné pre vedeckú a pedagogickú činnosť a pre študijné účely ohľadom symboliky mesta.

Povestný Martin na bielom koni nám pripomína, že sa už pomaly, ale isto blížia Vianoce. Tma už padá rýchlejšie, večery sú dlhšie. Zrazu stihneme s deťmi prečítať viac kníh. Tradície a rôzne zvyky sú peknou súčasťou predvianočného času. Oporu nájdeme aj v knihách (napr. Martin alebo Slovenský detský rok), ale deti ocenia aj naše rozprávanie. Skúste im rozpovedať napríklad legendu o Svätom Martinovi, ktorého sviatok si pripomíname práve 11.

SSK131 Svätý Martin z Tours | Príbehy svätých | Epizóda 131

Nevieme, či skutočný Martin jazdil alebo nejazdil na bielom koni. Azda ako vojak. Ale neskôr žil v skromnosti a v chudobe. To, že Martin jazdí na bielom koni vychádza z ľudovej tradície, keď si ľudia všimli, že často býval prvý sneh práve okolo sviatku sv. Martin bol synom rímskeho dôstojníka. Narodil sa v roku 316 v Sabárii (dnešné Maďarsko). Už ako dieťa sa učil jazdiť na koni a šermovať. Od malička chcel byť dobrým vojakom.

Raz večer v zime sa vracal so svojimi kamarátmi do mesta. Pod mestskou bránou sedel muž, ktorý žobral. Nikto si ho však nevšimol. Až na Martina. Nemal mu však v tej chvíli čo dať. Všimol si, že muž je biedne oblečený a tak si vyzliekol svoj teplý a široký plášť a mečom ho rozpolil na polovicu. Polovicu plášťa dal trasúcemu žobrákovi a polovicu si nechal. Neskôr mal Martin sen. Snívalo sa mu o človeku, ktorý má na sebe polovicu jeho plášťa.

Martin neskôr odišiel z vojska a stiahol sa do ústrania. Stále však pomáhal ľuďom. Neskôr bol zvolený za biskupa. Zomrel 8. novembra 397. Biskupa Martina pochovali 11. novembra. Ľudia si už vtedy boli istí, že žil ako svätec.

Svätý Martin sa často spája aj s husami. Legenda hovorí, že husi ho až tak veľmi rušili pri kázaní, že skončili na svätomartinskom pekáči. Iná legenda hovorí, že Martin sa skrýval v stodole spolu s husami. Bolo to v čase ukrývania sa pred voľbou za biskupa.

Už od dávnych čias bol sviatok sv. Martina spojený s oslavou, radosťou a zabávaním sa. Na druhý deň sa totiž začínal vtedy až šesťtýždňový pôst. Išlo teda o jednu z posledných možností sa dobre napiť a najesť. Pečená martinská hus je súčasťou týchto osláv. V oblastiach, kde sa pestuje víno, sa na sv. Martina otvárajú prvé mladé vína. A nie hocijaké, ale práve z jesenného zberu. Poznáme ich aj ako svätomartinské vína. Tradícia siaha ešte do čias Jozefa II. v Rakúsko-Uhorsku.

Svätý Martin je patrónom vojakov, jazdcov, kováčov, zbrojárov, tkáčov, garbiarov, krajčírov, výrobcov opaskov, rukavíc a klobúkov, hlásateľov, hotelierov a hostinských, cestujúcich, chudobných, žobrákov.

Pranostika o Martinovi na bielom koni vychádzala z pozorovania prírody. Život ľudí v minulosti závisel od zmien počas ročných období. V novembri si všímali dni, kedy prišlo prvé sneženie. Bola to predzvesť zimy. Súviselo to najmä s nížinatými oblasťami Slovenska.

Zdroj: pixers.pl Pranostika o bielom koni sa spája s priemerným dátumom prvého sneženia v nízkych polohách. Čím je nadmorská výška väčšia, priemerný dátum prvého sneženia sa posúva do októbra. Sneh zväčša nemá dlhé trvanie, rýchlo sa topí, často v ten istý deň, kedy napadne.

Biely kôň symbolizuje začiatok zimy, ktorý nás má prekvapiť.

tags: #svaty #martin #a #plast