Svätý Martin de Porres patrí medzi svätých, ktorí v našich končinách patria k tým menej známym. No životný príklad svätého Martina de Porres nikdy nestratil na aktuálnosti. Práve to bol jeden z dôvodov, prečo ma tento svätec zaujal. No zasluhuje si osobitnú pozornosť v období, keď sa ľudská spoločnosť usiluje s konečnou platnosťou odstrániť rasovú a spoločenskú diskrimináciu. Kto bol sv. Martin a v čom nám môže byť inšpiráciou dnes?
Pomôckou nám budú atribúty - poznávacie znaky, s ktorými sa sv. Martin stretávame na obrazoch a sochách. Svätý Martin de Porres sa narodil v roku 1579 v Lime v južnej Amerike ako nemanželský syn španielskeho šľachtica a bývalej černošskej otrokyne z Panamy.
Sv. Martin de Porres bol synom španielskeho šľachtica a čiernej otrokyne. Narodil sa 9. decembra 1579 v Lime, hlavnom meste juhoamerickej krajiny Peru, ktoré bolo v tom čase aj sídlom španielskeho miestokráľa pre Južnú Ameriku.
Svätý Martin de Porres
Keďže chlapec sa narodil s tmavou pokožkou, otec sa k nemu nechcel hlásiť. V matrike ho zapísali ako syna neznámeho otca. Ten istý osud postihol aj Martinovu sestru Janu, ktorá sa narodila o dva roky neskôr. Deti žili niekoľko rokov v biednych podmienkach s matkou.
Po čase sa však v otcovi pohlo svedomie a uznal deti za svoje. Keď mal Martin osem rokov, otec ho vzal i s mladšou Janou do Ecuádoru, kde spolu prežili päť spokojných rokov. Otec sa staral aj o ich vzdelanie. Potom však otca vymenovali za guvernéra do Panamy. Tam nechcel brať deti so sebou; dcérku zveril istému príbuznému a Martina odviedol do Limy k matke. Dal jej peniaze na ďalšie chlapcove školy a na to, aby sa vyučil nejaké povolanie.
Martina veľmi zaujímalo liečiteľstvo. Najprv sa priúčal v lekárni istých známych a potom sa učil za holiča, s čím bolo vtedy spojené aj ránhojičstvo a niektoré chirurgické praktiky. Keď mal Martin 15 rokov, žiadal o prijatie do dominikánskeho kláštora v Lime.
Vstup do Dominikánskeho rádu
Patril k vrstve, ktorou ľudia pohŕdali a ako miešanec mal problém aj so vstupom do dominikánskeho rádu. Nakoniec sa mu podarilo stať sa rehoľníkom a v kláštore mu zverili starostlivosť o nemocných. Svätý Martin de Porres vynikal mimoriadnymi čnosťami, zvlášť obetavou láskou k ľuďom no i nemalou láskou k zvieratám. Žil asketickým životom a okrem liečenia poskytoval nemocným aj duchovné rady.
Keď mal Martin 15 rokov, žiadal o prijatie do dominikánskeho kláštora v Lime. Martin s tým bol spokojný a s radosťou vykonával všetky práce, ktoré mu určili. Metla sa stala jeho najpoužívanejším nástrojom. Okrem toho však slúžil spolubratom aj ako holič a liečiteľ.
Neraz s ním zachádzali hrubo a urážlivo, ale on všetko znášal so spokojnou poníženosťou. Ochotne si prisvojoval hanlivú prezývku “mulatský pes”, a keď bol kláštor v hospodárskych ťažkostiach, ponúkol sa predstaveným, aby ho predali za otroka.
Predstavení ho nielenže nepredali, ale stále viac si uvedomovali jeho mimoriadnu hodnotu, až sa napokon rozhodli prijať ho za rehoľného brata. Martin najprv z poníženosti nechcel, ale potom súhlasil a 2. júna 1603 zložil slávnostné rehoľné sľuby.
Plnoprávny rehoľný život znásobil Martinovu horlivosť v Božej službe. Dlhé hodiny strávil pred svätostánkom, trikrát za noc sa bičoval na zadosťučinenie za seba i za druhých. V Lime žili vtedy viacerí svätci, ako arcibiskup Turibius de Mogrovejo, františkán František Solano, dominikánska terciárka Ružena Limská a dominikánsky rehoľný brat Juan Macias.
Kniha o sv. Martinovi de Porres
Okrem prirodzenej rozumovej bystrosti a obratnosti v mastičkárskom umení Martin mal aj rozličné charizmy, mimoriadne dary proroctva, zázrakov a bilokácie (schopnosť byť súčasne na rozličných miestach), ktoré naplno využíval pre službu iným, zvlášť chudobným a chorým.
No nielen bedári sa zaujímali o služby brata Martina, ale aj vážení mešťania, arcibiskup a španielsky miestokráľ, ktorý viac ráz osobne prišiel za poníženým rehoľníkom. A keď ho našiel v extáze, nevyrušoval ho, ale úctivo čakal, kým sa mu brat bude môcť venovať.
Láska a dobročinnosť brata Martina sa vzťahovala aj na zvieratá, s ktorými sa vedel zhovárať, ošetroval ich a živil. Ony zase ho poslúchali, keď im zakazoval robiť škodu.
Keď sa bratovi Martinovi blížil šesťdesiaty rok života, navštívil ho nový mexický arcibiskup, ktorý bol postihnutý vážnou chorobou. Brat ho vyliečil. Vtedy ho arcibiskup so súhlasom predstavených chcel vziať so sebou do Mexika. Ale brata Martina prepadla ťažká zimnica (malária?), ktorej podľahol 3.
Veľká úcta k čiernemu bratovi v bielom habite neustala ani po jeho smrti, takže čoskoro sa mohol začať proces jeho blahorečenia. Rozličné prekážky, medzi iným aj spoločenské predsudky, oddialili jeho dokončenie. Brata Martina de Porres vyhlásil za blahoslaveného pápež Gregor XVI. roku 1837 a za svätého pápež sv. Ján XXIII.
Atribúty sv. Martina de Porres
Prvým atribútom, ktorý pri sv. Martinovi určite neprehliadneme, je metla. Martin pochádzal z peruánskeho mestečka Lima, podobne ako sv. Ružena Limská. Už ako 15-ročný žiadal o prijatie do dominikánskeho kláštora. No keďže bol mulat, prijali ho len do tretieho rádu. Práve pre svoju farbu pleti sa neraz stretal s ponižovaním a urážkami. V kláštore robil tie najpodradnejšie práce a jeho najpoužívanejším nástrojom bola metla. Všetko však znášal s radosťou a veľkou dávkou pokory. Túto mimoriadnu zrelosť si neskôr všimli aj jeho spolubratia, a tak mu v r. 1603 povolili zložiť doživotné sľuby.
Druhým znakom je kríž. Sv. Martin mal veľkú úctu a lásku k Eucharistii a Kristovmu umučeniu. Počas hodín strávených pred bohostánkom a rozjímaním sa často stávalo, že upadol do extázy, počas ktorej sa vznášal nad zemou. Boh ho obdaril aj týmito nadprirodzenými darmi. Okrem toho sa veľmi rád modlil, najmä v noci, a obľúbil si aj pôst.
Tretím znakom je košík s jedlom, ktorý sv. Martin drží v ruke. Už v mladosti sa Martin vyučil za holiča, čo obsahovalo aj ránhojičstvo, a stal sa vyhľadávaným mastičkárom. Bol zapálený v pomoci a službe tým najbiednejším. Dar bilokácie mu pomáhal byť v službe blížnym na viacerých miestach súčasne. Sv. Martin dokázal liečiť telo, ale aj dušu.
A na záver sú to zvieratá, ku ktorým mal sv. Martin veľmi dobrý vzťah. Kŕmil ich, staral sa o ne a dokázal sa s nimi podobne ako sv. František zhovárať.
Jednoduchosť, pokora, modlitba a záujem o ľudí aj stvorenstvo sú inšpiráciou, ktoré nám ponúka život sv. Martina de Porres. Skúsme preto aj dnes prosiť sv.
Svätý Martin de Porres: Svätý láskavosti | Katolícky príbeh pre deti (Sviatok: 3. novembra)
Modlitba k sv. Martinovi de Porres
Milosrdný Bože, svätého Martina si priviedol po ceste pokory do nebeskej slávy; daj, aby sme podľa jeho príkladu pomáhali svojim blížnym v núdzi a chorobe, a tak dosiahli s ním účasť na radosti svätých v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Sám sa nazýval čierny pes. Sv. Martin de Porres mal čiernu pleť, lebo jeho matka bola černoška. Narodil sa v Lime.
Martin mal rád zvieratá, vedel sa s nimi zhovárať, ošetroval ich a živil. Ony ho zase poslúchali, keď im zakazoval robiť škodu. Dokázal vraj vyhnať hlodavce z každého príbytku, či záhrady a tak ochrániť úrodu, či domáce zásoby.
Sv. Martin de Porres, oroduj za nás. Pax vobis.
Svätý Martin de Porres a zvieratá
Základné informácie o svätom Martinovi de Porres
| Informácia | Hodnota |
|---|---|
| Narodenie | 9. december 1579, Lima, Peru |
| Smrť | 3. november 1639 (59 ročný), Lima, Peru |
| Beatifikácia | 29. október 1837, Gregor XVI. |
| Kanonizácia | 6. máj 1962, sv. Ján XXIII. |
| Sviatok | 3. november |
| Pomoc | Patrón sociálnej spravodlivosti, chudobných, černochov, miešancov, proti ťažkostiam s krysami a myšami. |