V Martine vznikla iniciatíva za vytvorenie bronzovej sochy svätého Martina na koni aj so žobrákom v životnej veľkosti. Otázka umiestnenia takejto sochy v meste vyvoláva diskusie a úvahy o jej význame a vhodnom priestore.
Svätý Martin so žobrákom v Katedrále sv. Martina v Bratislave. (Zdroj: sk.wikipedia.org)
História a Pomenovanie Mesta
Naše mesto Turčiansky Svätý Martin dostalo pomenovanie podľa kostola svätého Martina (osada s názvom villa sancti Martini sa prvýkrát spomína v metácii listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1284). Kostol sv. Martina je najstaršou pamiatkou mesta. Stojí na mieste rotundy, datovanej do konca 12. až začiatku 13. storočia a sú v ňom zachované fresky zo 14. storočia.
Umiestnenie Sochy: Názory a Perspektívy
Rôzni predstavitelia mesta a kultúrne osobnosti majú odlišné názory na umiestnenie sochy svätého Martina:
- Alexander Lilge, bývalý viceprimátor: Socha by mala byť umiestnená na prominentnom mieste v pešej zóne, blízko rímskokatolíckeho Kostola sv. Martina. Je potrebné využiť pripravovanú rekonštrukciu Námestia SNP a zadať úlohu renomovaným architektom vkomponovať sochu do blízkosti kostola. Myšlienku umiestnenia sochy v blízkosti kostola umocňuje aj krásny kruhový reliéf - erb svätého Martina na priečelí budovy bývalej mestskej sporiteľne (teraz VÚB) nad hlavným vchodom.
- Jakub Dušan Gallo, člen kultúrnej platformy Parta: Osobne si nemyslím, že mesto Martin takúto sochu potrebuje, že mestu takáto socha chýba, alebo sa bez „sochy svojho patróna“ nezaobíde. Ak celá iniciatíva okolo sochy začne byť reálnou, verím a dúfam, že finálny návrh jej realizácie bude vybraný na základe otvorenej verejnej súťaže, ktorej výsledok bude posudzovaný odbornou a nezávislou komisiou.
- Ján Danko, primátor Martina: Zhotovenie sochy svätého Martina v Martine vítam a plne podporujem. Miesto, kde bude umiestnená, by som však nechal na rozhodnutí samotných Martinčanov. Samozrejme, odborníci z oblasti kultúry by rozhodne mali vytypovať dôstojné miesta v meste, kde by socha potenciálne mohla stáť, ale následne by o ňom mali rozhodnúť obyvatelia nášho mesta.
- Dana Brezňanová, riaditeľka ZŠ A. Dubčeka v Martine: Sochu sv. Martina ako symbol nášho mesta by som umiestnila na Vajanského námestie. Samozrejme, až po celkovej rekonštrukcii námestia, ktoré je v zlom stave. Nové námestie so sochou by mohlo byť ozdobou tejto časti mesta, ktorú navštevuje nielen veľa Martinčanov, ale i návštevníkov z iných miest.
- Pavol Parenička, literárny historik Matice slovenskej: Mala by sa celkom logicky umiestniť v centre mesta a čo najbližšie ku Kostolu sv. Martina ako väčší umelecký pendant k rozmermi komornejšiemu Štefunkovmu reliéfu na VÚB banke. Samozrejme, v tomto smere budú mať rozhodujúce slovo autori sochy, architekti, urbanisti a pamiatkari. K Martinu ako sídlu Matice slovenskej, okrem cyrilo-metodskej, rovnako neodmysliteľne patrí sväto-martinská tradícia, preto matičiari vítajú ušľachtilú iniciatívu na inštaláciu bronzovej jazdeckej sochy sv. Martina so žobrákom v životnej veľkosti.
- Ján Cíger, antikvár a lokálpatriot: Preto podporujem vytvorenie podobného súsošia a dôstojného priestoru pre vzdanie úcty, piety, ale aj pulzujúceho súčasným životom. Osobne by som toto miesto videl v priestore medzi Kostolom sv. Martina a OC Galéria, čo by tvorilo aj symboliku prepojenia minulosti s prítomnosťou a vytvorilo či rozšírilo by oddychový priestor. Priľahlú plochu by som pomenoval ako Námestie sv. Martina.
- Tibor Kubička, riaditeľ Slovenského komorného divadla v Martine: Možno práve tam, na dohľad od Kostola sv. Martina, by mala mať takáto socha, resp. súsošie, svoje adekvátne umiestnenie.
Symbolika a Význam
Svätý Martin je symbolom lásky k blížnemu, solidarity a kresťanskej charity. Jeho známy čin, keď sa podelil o svoj plášť so žobrákom, je pripomienkou dôležitosti pomoci tým, ktorí to potrebujú. Umiestnenie sochy svätého Martina v Martine by mohlo slúžiť ako inšpirácia pre obyvateľov mesta a návštevníkov, aby sa riadili týmito hodnotami.
Samozrejme, v tomto smere budú mať rozhodujúce slovo autori sochy, architekti, urbanisti a pamiatkari. Ak celá iniciatíva okolo sochy začne byť reálnou, verím a dúfam, že finálny návrh jej realizácie bude vybraný na základe otvorenej verejnej súťaže, ktorej výsledok bude posudzovaný odbornou a nezávislou komisiou.
Prečo je tento ostrov rozdelený? | História Svätého Martina [anglické titulky]
Katedrála sv. Martina v Bratislave
Pozornosti obyvateľov a návštevníkov Bratislavy neunikne najpôsobivejšia dominanta Bratislavy, Katedrála sv. Martina, ktorá je spolu s hradom charakteristickým symbolom mesta. Ich vzájomné dejiny sú prepojené.
Katedrála svätého Martina v Bratislave (Zdroj: visitbratislava.com)
Kráľ Imrich I. požiadal v roku 1204 pápeža Inocenta III. o povolenie premiestniť prepošstvo z hradu do podhradia. Najskôr začali využívať už existujúci kostolík sv. Martina, ktorý zbúrali a na jeho mieste po roku 1273 postavili nový, v románskom slohu. Keďže kostol už viac nepostačoval potrebám rastúceho mesta, rozhodlo sa pre stavbu nového prepoštského chrámu, teraz už v gotickom slohu. Nový gotický kostol zasvätili v roku 1452 Najsvätejšiemu Spasiteľovi a sv. Martinovi.
Na mieste bývalej gotickej sakristie pribudlo umelecky najhodnotnejšie dielo v celej Bratislave, kaplnka sv. Jána Almužníka. Dal ju v rokoch 1727 - 1732 postaviť Imrich Esterházy, ostrihomský arcibiskup a prímas krajiny, ktorý v tom čase sídlil v Prešporku. Pre rozsiahlu podporu umenia si vyslúžil prímenie „uhorský Medici“. Kaplnka bola postavená ako mauzóleum alexandrijského patriarchu sv. Jána Almužníka, do ktorej boli uložené telesné pozostatky svätca. Zároveň bola koncipovaná ako pohrebná kaplnka samotného arcibiskupa.
Veľkú prestavbu veže a západného priečelia podmienil požiar v roku 1760. Prestavba v r. 1765 zahŕňala obnovu západnej fasády a veže podľa nového konceptu, s členením pilastrami, bosážou (murivo s plasticky zdôraznenými čelnými plochami jednotlivých kvádrov) a výraznými rímsami. Vežu nadstavali tehlovým murivom o nové podlažie a zavŕšili dvojdielnou helmicou, pokrytou medeným plechom, vo vrchole s pozláteným modelom uhorskej kráľovskej koruny.
V rokoch 1835 - 1846 barokovú podobu fasád nahradilo novogotické tvaroslovie podľa projektu bratislavského staviteľa a architekta Ignáca Feiglera. Dnešný stav interiéru chrámu, po viacnásobných prestavbách, pochádza z polovice devätnásteho storočia, kedy počas prísnej regotizácie dal architekt Jozef Lippert z chrámu odstrániť všetky renesančné a barokové prvky. Výnimku tvorí vzácne dielo Georga R. Donnera, ktorým je baroková socha svätého Martina. Pôvodne bola umiestnená na odstránenom hlavnom barokovom oltári. Neskôr bola premiestnená do exteriéru pred východnú fasádu polygonálneho záveru presbytéria a dnes sa nachádza v južnej lodi.
V Dóme sa zachovali štyri novogotické oltáre a na hlavnom oltári je šesť patrónov mesta (svätý Juraj, svätá Alžbeta, svätý Vojtech, svätý Mikuláš, svätá Katarína Alexandrijská, svätý Florián).
To je pripomienkou na obdobie tureckej okupácie južných častí Uhorska, kedy sa Bratislavský hrad stal sídlom Habsburgovcov a Dóm sa stal miestom korunovácie uhorských kráľov.
Dňom 31. marca 1995 sa Dóm sv. Martina stal Konkatedrálou Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a od 14. februára 2008 Konkatedrálou Bratislavskej arcidiecézy.
V súčasnosti je Katedrála sv. Martina najvýznamnejším kostolom v Bratislave, jedným z najväčších na Slovensku a spolu s Bratislavským hradom patrí k turistami najviac navštevovaným miestam.
Pri akomkoľvek chráme je dôležitá nielen jeho stavba, ale hlavne ľudia, ktorí ho navštevovali a navštevujú. Po mnoho stáročí položili v tomto chráme korunu na hlavu osemnástim kráľom a kráľovnám vrátane najznámejšej z nich - Márii Terézii.
Hoci sa Donnerov olovený Martin zo svojho periférneho miesta ani v nasledujúcich rokoch nikam nepresunul, už samotné úvahy o jeho navrátení do Dómu spôsobili posun v projektoch na umiestnenie náhrobného pomníka kardinála Petra Pázmánya, pochovaného pod dlažbou chrámového presbytéria. Takto sa polemiky okolo dislokácie Donnerovho Martina prekrížili s osudmi pamätníka plánovaného tiež pre svätyňu korunovačného chrámu.