Dnešný svet sa nachádza v období krízy autority, a to nielen v spoločnosti, ale aj v Cirkvi a najmä v rodine. Diabol útočí na rodinu tým, že chce zničiť obraz Boha v žene a v otcovi. Preto je obnova rodiny kľúčová pre obnovu Cirkvi a spoločnosti.
Svätá rodina ako vzor pre kresťanské rodiny
1. Chrám modlitby a bohabojnosti
Pravidlo kresťanského života je: modli sa a pracuj! Svätá rodina bola vždy oddaná Bohu a vytrvalá v modlitbách, či už v Nazarete, Betleheme, na úteku do Egypta alebo pri návrate. V kresťanskej rodine je dôležité modliť sa spoločne, aspoň ráno a večer. Spoločná modlitba má veľkú moc u Boha.
Kresťanská rodina svätí sviatky a v nedele neomešká svätú omšu. Spolucíti s Cirkvou, miluje a poslúcha pápeža, svojho biskupa a farára. Otec ako hlava rodiny je oporou duchovnému vodcovi v snahách o zveľadenie viery a mravov.
Svätá rodina s Annou
2. Miesto práce
Ježiš si vybral za pestúna tesára a sám venoval celý život práci. Práca svojho povolania prináša pozemský blahobyt. Treba pracovať nielen pre seba, ale aj pre blížneho, zvlášť núdzneho, opusteného, chorého a nevládnych starcov.
Kristus Pán nazýva bedárov svojimi bratmi. Netreba sa hanbiť za žiadnu prácu. Každá poctivá a osožná práca je ctihodná a cenná.
3. Kútik svornosti a šťastia
Svätá rodina bola útulkom lásky, svornosti a šťastia. Celý svet je roztrhaný, nesvorný, sebecký a nežičlivý. Členovia jednej rodiny by mali držať spolu, milovať sa a podporovať, aby sa láska a svornosť rozlievala po svete.
V rodine si majú vzájomne pomáhať. Svätý Pavol napomína: „Znášajte jeden druhého ťarchy!“ Kresťanská rodina by mala byť miestom, kde môžeme radostne povedať: Dobre je nám tu byť!
Kristus v dome Marty a Márie
Katechéza ikony Svätej rodiny z Nazareta
Ikona zdôrazňuje význam rodiny v Cirkvi a postavu otca v kresťanskej rodine. Znázorňuje útek Nazaretskej rodiny do Egypta. Preto sa ikonopisec rozhodol napísať ikonu Svätej rodiny „na ceste", ako putuje zo sviatkov z Jeruzalema vtedy, keď mal Ježiš dvanásť rokov.
Ježiš je umiestnený na pleciach otca, čím sa zvýraznila úloha otca pri dospievaní detí, že otec má byť pre svoje dieťa oporou, hlavne vtedy, keď prichádzajú problémy v dospievaní. Na ikone vidíme, ako otec pevne obidvoma rukami drží za nohy svojho syna, čím akoby bolo povedané, že otec je ten, kto riadi kroky svojho syna. V období dospievania má dieťa pociťovať podporu práve zo strany otca, ktorý má vysvetľovať svojmu dieťaťu, že krízy sú potrebné pre jeho rast vo viere.
Aj keď Ježiš je na ikone umiestnený na pleciach Jozefa - otca, jeho pohľad je nasmerovaný na matku. Tým je naznačená harmónia pri výchove. Otec je ten, kto môže mať aj fyzický kontakt s dieťaťom pri výchove (Jozef sa dotýka Ježiša), ale matka je tá, ktorá má mať citový vzťah ku dieťaťu.
Samotný fakt straty chlapca Ježiša, ktorý sa udial vtedy, keď sa rodina vracala z Jeruzalema poukazuje vlastne na slobodu, ktorú rodičia darovali Ježišovi pri výchove. Toto je dôkaz, že Ježiš nebol v rodine terorizovaný. Na tomto príklade vidíme, že títo rodičia nepovažujú dieťa za svoje vlastníctvo, ale za dar od Boha a že Boh je ten, v ktorého rukách je život ich dieťaťa. Jedným z najväčších darov, ktorý má dostať dieťa pri výchove je práve dar slobody.
Možno najzaujímavejším prvkom celej ikony je Jozefova tvár. Autor zámerne použil motív z Turínskeho plátna, aby zdôraznil poslanie otca v kresťanskej rodine.
Ikona Svätej rodiny
Svätokrížska rodina
Svätá Rodina z Nazareta je vzorom života pre kňazov a bratov Kongregácie misionárov Svätej rodiny. Vo svojej pastoračnej službe zdôrazňujú dôležitosť úprimnej lásky a oddanosti Ježišovi, Márii a Jozefovi. Členovia Svätej rodiny sú zároveň patrónmi Kongregácie Svätého kríža. Svätokrížske sestry sú zasvätené Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, Svätokrížski bratia zasa svätému Jozefovi a kňazi Svätého kríža Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.