Svätý Páter Pio, rodným menom Francesco Forgione, sa narodil 25. mája 1887 v malej dedine Pietrelcina na juhu Talianska. Pochádzal z jednoduchej roľníckej rodiny, ktorá mu od útleho veku vštepovala hlbokú vieru. Mal 6 súrodencov. Už ako chlapec bol vážny, mlčanlivý a od detstva pociťoval silnú túžbu zasvätiť sa Bohu. Už v mladosti mal vízie a prežíval duchovné skúsenosti, ktoré presahovali jeho vek.
Francesco Forgione sa narodil v roku 1887 v malej dedinke Pietrelcina v južnom Taliansku. Jeho rodičia boli jednoduchí roľníci, no v ich domácnosti panovala hlboká viera. Už ako dieťa preukazoval silnú túžbu po Bohu a vo veku piatich rokov sa rozhodol zasvätiť mu celý svoj život. Od malička mal mystické zážitky, videnia a extázy, ktoré ho sprevádzali po celý život.
Keď mal pätnásť rokov, vstúpil do kláštora kapucínov a prijal meno Pio na počesť pápeža Pia I. Štúdiá na kňazstvo neboli preňho ľahké. Od mladosti trpel rôznymi chorobami, ktoré ho oslabovali, no napriek tomu sa nevzdal a v roku 1910 bol vysvätený za kňaza. V roku 1910 bol vysvätený za kňaza. Jeho služba bola od začiatku poznačená mystikou a duchovnými zápasmi.
Kvôli zdravotným problémom mu bolo umožnené zostať v rodnej obci, kde pokračoval vo svojich duchovných praktikách. V roku 1916 bol však poslaný do kláštora v San Giovanni Rotondo, kde prežil zvyšok života. S jeho menom sa neodmysliteľne spája dedinka San Giovanni Rotondo, kde dlhé roky pôsobil. Vnútorné trápenia, viditeľné choroby a duchovné skúšky ho sprevádzali celý život. Páter Pio často hovoril o bojoch s diablom, ktoré prežíval vo forme fyzického i duchovného utrpenia.
Páter Pio sa ponúkol Bohu ako zmierna obeta za hriechy a za duše v očistci. Ako prvý kňaz v dejinách ľudstva niesol na svojom tele 50 rokov stigmy - znaky Umučeného Ježiša. Najvýraznejším znakom jeho svätosti boli stigmy, rany Krista na jeho tele. Páter Pio ich prvýkrát prijal v roku 1918 po jednej hlbokej mystickej skúsenosti v kaplnke kláštora v San Giovanni Rotondo. Rany sa objavili na jeho rukách, nohách a na boku a zostali až do jeho smrti v roku 1968. Tieto stigmy pútali veľkú pozornosť veriacich, lekárov i cirkevných autorít. Pio ich však vnímal nie ako výsadu, ale ako bremeno, ktoré nesie spolu s Kristom.
Rok 1918 priniesol do jeho života veľkú duchovnú skúšku. Počas modlitby pred krížom sa na jeho tele objavili stigmy, rany podobné Kristovým ranám. Krvácali a spôsobovali mu bolesť, no prijal ich ako Božiu vôľu. Hoci sa snažil svoje rany skrývať, správa o nich sa rýchlo rozšírila a do kláštora začali prichádzať tisíce ľudí, ktorí túžili vidieť kňaza obdareného týmito znakmi utrpenia. Nie všetci však verili v pravosť jeho zázračných darov. Vatikán začal vyšetrovanie a v niektorých obdobiach mu boli uložené obmedzenia, ktoré mu zakazovali verejne slúžiť sväté omše či spovedať. Keďže tieto úkazy okolo neho spôsobovali rozruch a miestami až davovú hystériu, Cirkev mu na nejaký čas uložila zákaz slúžiť verejné sväté omše a vysluhovať sviatosti.
Napriek bolesti, ktorú mu to spôsobovalo, zostal verný sľubu poslušnosti, čím sa prejavila pravosť Božieho služobníka. Páter Pio bol známy aj mimoriadnymi duchovnými darmi. Mnohí svedčili o jeho schopnosti čítať v srdciach ľudí, pri spovediach im odhaľoval hriechy, ktoré zabudli alebo nechceli priznať. Mal dar bilokácie, teda schopnosť súčasne sa zjaviť na viacerých miestach. Niektorí veriaci opisovali, že sa im zjavil, aj keď fyzicky neopustil kláštor. Ďalším darom bola jeho hlboká modlitba.
Po čase sa opäť vrátil k verejným svätým omšiam a vysluhovaniu sviatostí a dovtedy zabudnuté San Giovanni Rotondo sa vďaka nemu stalo miestom, kde prúdili davy pútnikov. Páter Pio denne slúžil svätú omšu veľmi dlho, pretože každé slovo prežíval ako osobné stretnutie s Kristom. Jeho omše si získali veľký záujem veriacich, ktorí v nich cítili nebo na zemi. V San Giovanni Rotondo sa čoskoro začali zhromažďovať tisíce pútnikov. Ľudia z Talianska i celého sveta prichádzali, aby prijali jeho požehnanie alebo spoveď. Pre mnohých sa stal duchovným otcom, ktorého nazývali jednoducho „Padre“. Páter Pio bol prísny v svedomí, ale zároveň hlboký v láske a milosrdenstve.
Popri svojich duchovných aktivitách mal aj hlboký súcit s trpiacimi. Videl Krista v chorých a biednych a preto založil nemocnicu s názvom Dom úľavy v utrpení. Táto nemocnica sa stala miestom nielen telesného, ale aj duchovného uzdravenia a dodnes slúži pacientom. Založil Dom úľavy pre trpiacich a zo San Giovanny Rotonda nikdy neodišiel.
Jeho svätosť sa prejavovala nielen v jeho stigmatách, ale najmä v jeho oddanosti spovedaniu a duchovnému vedeniu. Denne trávil dlhé hodiny vo svätostánku, vypočúval veriacich a viedol ich na ceste obrátenia. Povzbudzoval ľudí k modlitbe, k dôvere v Božiu prozreteľnosť a k vytrvalosti v skúškach. Jeho slová Modli sa, dúfaj a netráp sa sa stali známymi po celom svete.
Pater Pio zomrel 23. septembra 1968 vo veku 81 rokov. Posledné slová, ktoré vyslovil, boli modlitba k Ježišovi a Márii. Keď sa v roku 1968 blížil koniec jeho života, jeho stigmy začali miznúť. Dva dni pred svojou smrťou slávil poslednú svätú omšu. Keď zomrel, jeho telo bolo bez akýchkoľvek známok rán, jeho ruky a nohy boli neporušené a hladké ako ruky dieťaťa. Pri jeho smrti sa stigmy záhadne zacelili bez jaziev. Jeho život sa stal svedectvom o sile modlitby, obety a úplnom darovaní sa Bohu.
Páter Pio bol v roku 2002 vyhlásený za svätého pápežom Jánom Pavlom II. a dodnes patrí medzi najuctievanejších svätcov modernej doby.
Svätý Otec Ján Pavol II. ho 16. júna 2002 slávnostne zapísal do zoznamu svätých. Hoci prežil svoj jednoduchý svätý život v drsných horách južného Talianska, stal sa známym na celom svete.
Chronológia života svätého pátra Pia
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1887 | Narodenie Francesca Forgioneho v Pietrelcine |
| 1903 | Vstup do noviciátu kapucínov a prijatie mena Pio |
| 1910 | Vysvätenie za kňaza |
| 1916 | Preloženie do kláštora v San Giovanni Rotondo |
| 1918 | Prijatie stigiem |
| 1968 | Úmrtie v San Giovanni Rotondo |
| 2002 | Svätorečenie pápežom Jánom Pavlom II. |
Modlitba ku svätému Piovi z Pietrelciny
Svätý Pio, verný služobník Krista, ty si svojím životom ukázal silu viery, modlitby a obety. S nekonečnou láskou si prijal utrpenie, aby si bol bližšie k Pánovi a k tým, ktorí hľadajú útechu.
Prosíme ťa, oroduj za nás u Boha, aby sme aj my dokázali niesť svoje kríže s pokorou a dôverou. Nauč nás modliť sa s horlivosťou, dúfať v Božiu prozreteľnosť a nevzdávať sa v skúškach.
Vypros nám milosť čistého srdca, hlbokej viery a ochoty slúžiť druhým. Nech v našich životoch vždy víťazí láska a dobro.