Svätý Ján Pavol II. bol nadšeným pastierom mladých. Od samého začiatku, po študentských omšiach v kostole sv. Floriána v Krakove, na výletoch v poľských Beskydách, chodievali za kaplánom Wojtylom páry a oslovovali ho: ujo, ujko, ujec. Títo zaľúbení mu často zverovali svoje srdcia: „Ujo Karol, my sa milujeme!“ Zamyslel sa a odvetil: „Nehovorte, že sa milujete! Povedzte radšej, že máte účasť na Božej láske.“
Karol Wojtyla radil mladým, aby sa ľúbili KRÁSNOU láskou. Tá má tri rozpoznávacie znaky:
- Darujúca sa
- Spravodlivá
- Náročná
Ján Pavol II. predniesol 26. júla 1994 po modlitbe Anjel Pána zaujímavý príhovor. Hovoril o tom, že sexualita je jazykom lásky, že nemožno za lásku pokladať akýkoľvek príjemný pocit. Bol presvedčený, že láske sa treba učiť, „spoznávať jej gramatiku“ a že ak to nerobíme, vzťahy sa stávajú egoistickými a rozpadajú sa. Manželské páry, ktoré v Krakove sprevádzal, sa nerozpadli.
Chcem dávať, nie brať. Ak mám vzťah na to, aby som si z neho bral pôžitok, pocit bezpečia, uznanie v partii…, to je egoizmus. Zaľúbené páry, ktoré nemyslia len na seba, vyžarujú akúsi tajomnú podstatu ľudských vzťahov a má z nich radosť aj širšie okolie. Koniec koncov, takto odzrkadľujú krásu Božej lásky, ktorá sa nám darovala ako prvá a neustále kráča s darom v ústrety.
Pani Wanda dodala tento príklad: „Keď chlapec hovorí dievčine, že ju má rád a bozkáva ju, to ešte nemusí byť láska. On sa pri nej cíti príjemne, a to môže byť mnohokrát aj všetko. Druhým znakom je spravodlivosť vo vzťahu. Odmieta sa tu akákoľvek krivda. „Ak chlapec zničí panenstvo dievčaťa, to je krivda. Nenazývaj to láskou,“ dodáva Półtawska. Spravodlivé je, ak vzťah smeruje k jednote, nie k manipulácii či podriadenosti. Mal by si druhú osobu veľmi dobre poznať. Vyjsť zo svojej zóny bezpečia a spoznávať aj to, čo ťa pri nej nebaví, čo ti je možno nepríjemné alebo v tebe vyvoláva neistotu. Len ak dobre poznáš druhú osobu, len potom môžeš správne rozlišovať, čo je alebo nie je pre ňu dobrom. Láska má byť láskou, nie jej odvarom.
Aby sa láska stala krásnou, muž a žena musia podstúpiť určitú námahu. Slovo náročná v sebe obsahuje aj ďalší význam - nárok. Mal by si mať nároky na seba samého. Máš sa stať takým, aby ťa ten druhý mohol obdivovať. Môže ťa niekto milovať, ak ťa zároveň neobdivuje? Musíš sa tak správať, aby ťa mohla tvoja manželka obdivovať, aj tvoje deti, tvoj sused a hocijaký človek. Každé dieťa má právo na to, aby povedalo, že malo vynikajúceho otca a mamu. To je zhrnutá celá antropológia Karola Wojtylu. Učil to, že ľudská osoba je vo fáze rastu a musí stále smerovať k ideálu svätosti. Svätosť je plnosť človeka.
Streda 16 sept Hymnus lásky
Svätý Pavol: Apoštol Lásky
Po Ježišovi je istotne práve Pavol tou osobnosťou raného kresťanstva, o ktorej sme najviac informovaní. De facto máme k dispozícii nielen rozprávanie Lukáša v Skutkoch apoštolov, ale aj súbor Pavlových listov, pochádzajúcich priamo z jeho rúk, ktoré bezprostredne odhaľujú jeho osobnosť a zmýšľanie.
Keď sa Pavol dozvedel o novej viere, ktorá nekládla do centra Boží zákon, ale väčšmi osobu ukrižovaného a vzkrieseného Ježiša, v ktorom prišlo odpustenie hriechov, ako horlivý Žid to považoval za škandalózne, „a preto cítil povinnosť prenasledovať Kristových nasledovníkov aj mimo Jeruzalema. Na začiatku 30. rokov bol práve na ceste do Damasku, keď sa ho - podľa jeho vlastných slov - ,zmocnil Kristusę (Flp 3, 12).“
Ako sám Pavol povedal, od tej chvíle sa preňho všetko, čo predtým predstavovalo hodnotu, stalo stratou a odpadom (porov. Flp 3, 7 - 10). „Od tohto momentu vložil všetky svoje sily do služby Ježišovi Kristovi a jeho evanjeliu. Jeho bytie sa tak stalo bytím, v ktorom ,pre všetkých sa stal všetkýmę (1 Kor 9, 22) bez zvyšku.“
Benedikt XVI. vyzdvihol aj ďalšie poučenie vyplývajúce z charakteru Pavlovho apoštolátu, a to univerzálneho ducha. Povedal, že keď Pavol pochopil, že Boh v ukrižovanom a vzkriesenom Ježišovi Kristovi ponúka spásu nielen Židom, ale všetkým ľuďom bez výnimky, celkom sa zasvätil ohlasovaniu tejto ,dobrej správyę - čo je doslovný preklad slova evanjelium - o milosti určenej na zmierenie človeka s Bohom, so sebou samým a s druhými.
Svätý Otec v katechéze tiež pripomenul, že východiskovým bodom Pavlových ciest bola cirkev v sýrskej Antiochii, kde sa evanjelium prvýkrát ohlasovalo Grékom a kde vzniklo aj pomenovanie „kresťania“ (porov. Sk 11, 20; 26). Pavol potom zamieril na Cyprus, neskôr do regiónov Malej Ázie a do Európy a z Listu Rimanom (porov. 15, 24; 28) je zrejmý jeho úmysel ohlasovať evanjelium až po hranice vtedy známeho sveta, hoci vo svojom apoštoláte čelil mnohým ťažkostiam. V tejto súvislosti Benedikt XVI. zdôraznil: „Je jasné, že by nedokázal čeliť ťažkým a často beznádejným situáciám, ak by nemal dôvod absolútnej hodnoty. Ako vieme, pre Pavla spočíval v Ježišovi Kristovi. Napísal o tom: ,Lebo nás ženie Kristova láska, ...
Hymnus na Lásku
Pavlov hymnus na lásku (1 Kor 12, 31 - 13, 13) patrí medzi najznámejšie texty Svätého písma. Jeho pôvab strhuje a hĺbka nadchýna. Avšak neraz ho vnímame úplne zúžene, len ako liturgické čítanie pre sobášne obrady. Pavol ho nenapísal snúbencom, ale kresťanskému spoločenstvu v Korinte ako konkrétny návod životného štýlu pre Ježišových nasledovníkov. Láska je najvyšším darom Božej milosti, ktorá sa získava namáhavým putovaním. Vyžaduje vynaloženie úsilia a potu. Je to cesta kresťanskej lásky, obety, vzájomnej služby a pomoci. Boh nás miluje a preto aj my mame milovať svojich bratov a sestry. Je to cesta lásky, ktorá je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevypína sa...
Láska, ktorej apoštol Pavol venoval hymnus v Prvom liste Korinťanom - tá láska, ktorá je „trpezlivá“, „dobrotivá“ a „všetko znáša“ (porov. 1Kor 13,4-7), je určite náročná. Ale práve v tom je jej krása: v skutočnosti, že je náročná, lebo len týmto tvorí pre človeka pravé dobro a rozširuje ho aj na iných.
Svätý apoštol Pavol nám zanechal veľkolepý text, ktorý poznáme pod názvom Hymnus na lásku. V ňom sa píše, že pravá láska je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne.
Pre Pavla je jedine láska skutočným meradlom kresťanského života. Všetky tri hodnoty (viera, nádej a láska) boli nepochybne súčasťou Pavlovho kázania o Kristovi. Pre Pavla boli tieto tri hodnoty nepochybne súčasťou základnej a nevyhnutnej duchovnej výbavy každého veriaceho v Krista. Preto určite cítil povinnosť spomenúť ich všetky v závere textu, ktorým sa snažil čo najsilnejšie zdôrazniť lásku. Apoštol však na tento zámer nezabudol, pretože v poslednej vete jasne hovorí, že láska je najväčšou z týchto troch hodnôt. Dôvodom je božský pôvod a charakter lásky, z ktorého veriaci v Krista žijú a ktorý majú realizovať vo svojom živote.
Svätý Otec blahej pamäti pápež Benedikt XVI. povedal: „Viera, nádej a láska patria spolu. Nádej sa prejavuje zvlášť v čnosti trpezlivosti, ktorá neprestáva konať dobro ani zoči-voči zjavným neúspechom, a v čnosti pokory, ktorá prijíma Božie tajomstvo a dôveruje mu aj v temnotách. Viera nám ukazuje Boha, ktorý nám dal svojho Syna a tak v nás vyvoláva víťaznú istotu, že je naozaj pravda: Boh je láska! Takto premieňa našu netrpezlivosť a naše pochybnosti v presvedčivú nádej, že Boh drží svet vo svojich rukách a že napriek každej temnote víťazí, ako to jasne ukazujú úchvatné obrazy na konci Apokalypsy. Viera, vedomá si Božej lásky, ktorá sa nám ukazuje na kríži v Ježišovom prebodnutom srdci, vyvoláva aj v nás lásku. Ona je svetlom - napokon jediným -, ktoré stále novým spôsobom prežaruje temný svet a dáva nám odvahu žiť a pracovať. Láska je možná a my sme schopní prežívať ju, lebo sme stvorení na Boží obraz. Uskutočňovať lásku a tak umožniť Božiemu svetlu, aby prenikalo do sveta -, k tomu by som chcel všetkých pozvať [...].“
Božia Láska
Aká je Božia láska? U Boha neexistuje dôvod, aby len jednu sekundu prestal milovať každého človeka. Božia láska trvá večne je dokonala a spravodlivá. Boh nerobí v láske žiadne rozdiely, že niekoho miluje viac a druhého menej. Tento sklon majú iba ľudia a nie Boh. Boh nás miluje aj vtedy, keď ho odmietame, keď neveríme v jeho lásku. On nás miluje aj napriek našej nedokonalosti, slabosti a hriešnosti.
Podstatou kresťanstva je láska. Láska k Bohu, láska k sebe a láska k blížnemu. Boh nám poslal svojho Syna Ježiša, ktorý obetoval za nás svoj život. V Ježišovi je stelesnená Božia láska. Je to láska milosrdná, uzdravujúca, slúžiaca, trpiaca a ukrižovaná.
Ako sme ďaleko od Božej lásky, keď neustále vidíme chyby druhých a na svoje chyby sa nepozrieme. Koľko lásky nám chyba pre našich blížnych. Láska miluje aj svojich nepriateľov, nepripomína chyby z minulosti, láska neobviňuje druhých ani sa nepovyšuje nad ostatných, láska nevyžaduje žiadnu odmenu za vykonane dobro ani nevyžaduje pomstu za spáchané zlo ani nehovorí: že raz mi to zaplatíš... láska nerozmýšľa ako druhého potrestať ale rozmýšľa ako druhému pomôcť, láska nie je arogantná, nevyvoláva v druhom človeku pocit viny, láska je odpúšťajúca, nevytrubuje chyby druhého pred ostatnými, láska nerobí druhému zle, láska je priateľská a dobroprajná. Láska pomáha tam kde nikto nechce pomáhať, zaujíma sa o človeka, čo mu chyba a čo potrebuje, ujíma sa slabých, láska dáva svoj čas druhému. Láska druhým dôveruje, láska je nekonečne dobra, zotiera slzy plačúcim a rozveseľuje srdcia zaľúbeným, Láska neskrýva svoju tvár pred bolesťou a utrpením ale ide a ochotne slúži a pomáha. Láska je pravdivá, zaujíma sa o chudobných a ma jedinú túžbu, aby bol človek slobodný a šťastný.
Život bez lásky je ťažký a neznesiteľný lebo ak nemáme lásku jeden k druhému naše vzťahy rýchlo stroskotajú. Srdce bez lásky bude tvrdé k druhým a v tom druhom by sme videli iba nepriateľa. Preto je tak veľa manželských konfliktov a rozvodov lebo chyba láska, ktorá ma byť základom na budovanie pozitívnych vzťahov. Potrebujeme každý deň čerpať lásku z prameňa a tým prameňom je Boh. „Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1Jn 4,16). Potrebujeme každý deň živiť našu lásku v srdci. Ako mame lásku živiť? Každodennou modlitbou, čítaním Božieho slova, eucharistiou a pravidelne pristupovanie k sviatosti zmierenia.
Láska sa prejavuje v skutkoch. Niekedy to môže byť pôst, malé obety z lásky k druhému alebo zrieknutie sa nejakej dobrej veci v prospech druhého. To sú všetko skutky lásky a tých skutkov môže byť oveľa viac. Naša láska môže byť niekedy skúšaná ako hovorí Ježiš v evanjeliu: „Bol som smädný a nedali ste mi piť... “ (Mt 25,42). Vo svete je malo lásky, svet trpí nedostatkom lásky to vidíme, keď sú vo svete vojny, násilie, vraždy a rôzne zločiny a koľko ľudí trpí veľkou nespravodlivosťou. Aspoň my kresťania môžeme byť malými svetielkami Kristovej lásky vo svete. Nedovoľme, aby v našom srdci vyhasla láska ale nech naše srdce horí láskou k druhým. Kresťan bez lásky nie je kresťanom. Musíme sa starať o našu lásku, aby bola čistá a milosrdná. Je potrebne urobiť veľký poriadok v srdci! Musíme sa tiež starať o naše srdce aby bolo čisté. Z nášho srdca treba odstrániť všetko, čo je zle: egoizmus, závisť, nenávisť, lakomstvo, sťažovanie sa na druhých, aroganciu a nepokoj. V našom srdci nech ma miesto iba Láska nič iné.
Apoštol Pavol nám ponuka cestu lásky. Kráčať po tejto ceste lásky nie je jednoduché lebo je to cesta namáhavá, vyžaduje od nás ochotu obetovať sa za druhých a znášať rôzne ťažkosti, tato cesta lásky vyžaduje od nás veľa trpezlivosti. Je to cesta ako nasledovať Krista a milovať ho v ľuďoch. Sv. Ján apoštol hovorí: „Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie mame od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata“ (1Jn 4,20-21). Je pravdivý výrok: Nerob druhému to, čo nechceš, aby druhy robil tebe. Bez lásky niet pokoja ani vo svete ani v ľudských srdciach. Potrebujeme lásku ak chceme žiť v pokoji. Ak veríme v Boha a sme veriaci môžeme žiť bez lásky? Tak ako je potrebná soľ do jedla tak je potrebná láska v ľudskom srdci. Srdce bez lásky začne tvrdnúť a apoštol Pavol hovorí: „... a lásky by som nemal, ničím by som nebol“ (1Kor 13,2). Nech je pre nás Pavlov hymnus na lásku spytovaním svedomia, aby sme naozaj žili v bratskej láske. Mnohí svätci pochopili, čo je to láska a tuto lásku preukazovali druhým svojimi skutkami. Apoštol Pavol až dvakrat hovorí: „... a lásky by som nemal, ničím by som nebol“ (1Kor 13,2). Nech je naše povolanie a poslanie akékoľvek napr. ak som rehoľníkom, diakonom, kňazom, katechétom, misionárom alebo zasväteným laikom bez lásky nie som ničím.
Niektorí ľudia sa nemajú radi, odmietajú sa prijať, majú problém so sebaprijatím, negatívne zmýšľajú o sebe, a pod. a to sa môže preniesť aj vo vzťahu k druhým. - Apoštol Pavol na začiatku píše „...keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol“(1Kor 13,2). Čím by som bol keby som lásky nemal? - Aká je moja láska k blížnemu? Je moja láska trpezlivá, dobrotivá?
Citáty svätého Jána Pavla II. o láske:
- „Láska nie je len niečím spontánnym a inštinktívnym: je to rozhodnutie, ktoré treba neustále potvrdzovať.“
- „Nijaká technika a nijaká inštitúcia nemôže nahradiť ľudské srdce, ľudské úsilie, keď ide o stretnutie s utrpením blížneho.“
- „Žene je zvláštnym spôsobom zverená radostná úloha viesť deti od najútlejšieho veku k objaveniu nadprirodzeného sveta.“
- „Potrebujeme nadšenie mladých. Potrebujeme radosť zo života, akú majú mladí.“
Život bez lásky je ťažký a neznesiteľný, lebo ak nemáme lásku jeden k druhému, naše vzťahy rýchlo stroskotajú. Preto potrebujeme každý deň čerpať lásku z prameňa, a tým prameňom je Boh.