Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom - oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Niektoré tradície či zvyky, ktoré dnes neodmysliteľne patria k týmto sviatkom, poznáme už viac ako 2 000 rokov. Prežili ešte z čias pohanov, ktorí v tomto období oslavovali znovuzrodenie prírody.
Kvetnou nedeľou sme vstúpili do Veľkého týždňa, ktorý vyvrcholí najväčším kresťanským sviatkom roka - sviatkom Veľkej noci. Týmto sviatkom si kresťania na celom svete už takmer dve tisícročia pripomínajú umučenie a slávia Vzkriesenie Božieho Syna - Ježiša Krista.
To, že veľkonočné sviatky sú jadrom kresťanskej vierouky potvrdzujú aj slová svätého apoštola Pavla, ktorý vo svojom 1. „Ak Kristus nevstal z mŕtvych, márne je naše kázanie a márna je naša viera" (1 Kor. 15, 14). Viera v zmŕtvychvstalého Krista by mala byť ústredným bodom viery každého kresťana, bez ohľadu na jeho konfesionálnu príslušnosť. Bez tejto viery, (ktorá sa môže ale aj nemusí opierať o rozumové poznanie) jednoducho nemožno byť kresťanom, pretože Kristus svojím zmŕtvychvstaním dosvedčil, že je naozaj Všemohúcim Bohom.
Ďalší význam tohto sviatku spočíva v tom, že Ježiš Kristus svojou smrťou a následným vzkriesením premohol smrť, čím dal svojím nasledovníkom nádej, ba priam istotu, že ani človek svojou telesnou smrťou definitívne nekončí vlastnú existenciu. Telesná smrť človeka nie je jeho koncom, ale začiatkom k novému životu.
Sviatok Veľkej noci má v rôznych jazykoch rôzne pomenovania. Ak sa chceme dopátrať po význame výrazu „pesach" musíme zájsť do čias, kedy Izraeliti (Židia) žili v Egypte ako vazalský národ tamojších faraónov. Boh však poslal Židom vodcu - Mojžiša, aby ich vyviedol z egyptského otroctva. Počas úteku z krajiny Mojžiš s Božou pomocou zázračným spôsobom previedol národ cez Červené more, ktoré sa stalo pre Izraelitov záchranou a pre faraóna a jeho vojsko záhubou. A práve počas židovskej paschy sa odohrali v Jeruzaleme udalosti Veľkého týždňa, ktorý zavŕšilo zázračné vzkriesenie Ježiša Krista.
Pre apoštolov a prvých kresťanov sa Pascha stala symbolom iného prechodu než aký poznali Židia v starozákonných časoch. Časom sa však objavili nejasnosti, kedy je správne sláviť kresťanskú paschu, túto kresťanskú Veľkú noc? Situáciu vyriešil 1. Všeobecný snem v Nicei (325 po Kr.), ktorý ustanovil pre slávenie Veľkej noci (Paschy) pevné pravidlá.
Sviatok Veľkej noci sa má sláviť v prvú nedeľu, ktorá nasleduje po splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. V praxi to znamená, že sviatok môže pripadnúť na niektorú z nedieľ medzi 22. marcom a 25. aprílom. Iný dátum (skorší alebo neskorší) nepripadá do úvahy.
Na tohtoročné veľkonočné sviatky sa intenzívne pripravujú aj kresťania v Bardejove, ktorý je známy ako multikultúrne mesto. V Bardejove už po stáročia (až na ojedinelé výnimky v minulosti) žili v tolerancii a porozumení obyvatelia viacerých vierovyznaní a národností. V súčasnosti tvoria väčšinu Bardejovčanov veriaci rímskokatolíckeho, gréckokatolíckeho, evanjelického, a. v.
Pôstne obdobie
Pred príchodom samotných veľkonočných sviatkov dodržiavali katolícke domácnosti, rodiny či dedinky dlhý, až 40-dňový pôst. Nejedlo sa žiadne mäso, nekonali sa zábavy a dokonca ani svadby. Pôst sa prirodzene netýkal práce, práve v tomto období sa začínali gazdiné pripravovať na prichádzajúce jarné povinnosti: plátali vrecia, plachty, preberali obilie, vykonávali práce spojené so sadením zemiakov.
Tradičným zvykom bolo dve nedele pred Veľkou nocou, počas tzv. smrtnej nedele pálenie Moreny. Dievčatá zostrojili panáka zo slamy - Morenu, obliekli ju do ženských šiat a sprievod ju išiel odprevadiť k dolnému koncu dediny. Tu Morenu vyzliekli, zapálili a hodili do potoka.
Častejšie boli tiež bohoslužby, počas ktorých sa svätili vŕbové prúty s jarnými pukmi. Dievčatá nazbierali bahniatka a tie roznášali po dedine ako symbol života a jari. Aj bahniatka sa zvykli posväcovať v kostole, mali zabezpečiť, aby sa domácnosti darilo. Posvätené bahniatka gazdovia dávali napríklad koňom do postroja alebo do prvej vyoranej brázdy.
Zelený štvrtok
Ako už naznačuje názov, zelená farba počas tohto dňa hrala naozaj dôležitú úlohu - najmä v jedálničku. Ľudia verili, že keď na Zelený štvrtok budú jesť zelené potraviny (púpava, kapusta, špenát, žihľava, medvedí cesnak) vydrží im dobré zdravie celý rok. So zelenou, konkrétne s trávou, bol spojený i ďalší zvyk: umývanie nôh rannou rosou.
Rovnako, ešte predtým, ako vyšlo slnko, museli mať gazdinky vyupratovaný celý dom. Pozametané smeti potom vyniesli na križovatku. Prečo? Verili, že rodinu počas roka nebude domácnosť trápiť hmyz, najmä vši a blchy. Dievčatá chodili skoro ráno k vŕbe, ktorá v tom čase už pučala, a obradne sa tu česali. Sľubovali si od toho krásne dlhé vlasy.
Jednou z najdôležitejších tradícii Zeleného štvrtka bolo zaväzovanie zvonov. Tie sa zviazali ešte pred začiatkom omše a stíchli až do Bielej soboty. Nahrádzali ich však miništranti, ktorí ráno, na poludnie a večer chodili po dedine s rapkáčmi či klepáčmi a aspoň takto „zvonili“.
V rímskokatolíckej cirkvi sa Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou alebo Nedeľou utrpenia Pána, ktorou si veriaci pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. Najväčšia pozornosť počas tohto týždňa sa sústreďuje na obdobie od Zeleného štvrtka do Veľkonočnej nedele, ktoré sa nazýva sviatočné trojdnie (triduum). Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti eucharistie a sviatosti kňažstva.
Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňažstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Táto svätá omša sa nazýva Missa Chrismatis. Večerná svätá omša sa slúži na pamiatku ustanovenia sviatosti oltárnej, ktorá je známa obradom umývania nôh dvanástim mužom. Ten pochádza z čias sv. Gregora Veľkého, ktorý denne hostil dvanásť žobrákov.
Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony na znak spoluúčasti s Kristovým utrpením. Zvuk zvonov sa opätovne ozve až na slávnostnú Glóriu. Dovtedy sa miesto nich používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si veriaci pripomínajú Ježiša Krista ako bdie v Getsemanskej záhrade v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Pán zostáva v záhrade celkom sám.
Veľký piatok
Práve na Veľký piatok bol Ježiš ukrižovaný, aj preto mnohí veria, že ide o magický deň. Dôležitú úlohu tu zohrávala tečúca či živá voda. Chodili sa do nej kúpať nielen ľudia, ktorí verili, že budú zdraví a zbaví ich rôznych kožných chorôb, ale tiež zvieratá. Gazda previedol svoje kone cez potok, lebo veril, že budú mať silné nohy a zdravé kopytá.
Na Veľký piatok sa však už nepracovalo, rodiny trávili čas spolu a postili sa. Pôst v tento deň bol oveľa prísnejší ako len „nejesť mäso“: stačil kúsok chleba a pohár vody.
Na Veľký Piatok si veriaci pripomínajú utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Namiesto svätej omše sa koná liturgia umučenia Pána. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov. Do sýtosti sa môžu najesť len raz za deň.
Veľký piatok - deň utrpenia a ukrižovania Pána Ježiša sa v evanjelickej cirkvi svätí čítaním záverečnej časti pašiového príbehu. Pôstne fialové oltárne rúcho môže na Veľký piatok nahradiť čierne, ktoré pripomína chvíľu Ježišovej smrti a pohrebu. V niektorých cirkevných zboroch zvyknú srdcia zvonov na Veľký piatok obviazať látkou, aby zvony nezvonili takým prenikavým ale iba tlmeným zvukom. Zvony sa potom nepoužívajú až do Veľkonočného rána, kedy znovu radostne zaznú na privítanie vzkrieseného Pána.
Naopak, v Gréckokatolíckej cirkvi na Veľký piatok sa neslúži svätá liturgia. Namiesto nej sa slúžia „Cárske časy" (Kráľovské hodinky). Celkove sa slávia štyri „časy" (prvý, tretí, šiesty a deviaty plus obednica). Každý čas (hodinka) obsahuje dva vybrané žalmy, ktoré sa prorocky vzťahujú na utrpenie Ježiša Krista (spolu s jedným bežným žalmom), stichiry, jedno čítanie zo Starej zmluvy, jedno čítanie z apoštola a jedno čítanie zo všetkých štyroch evanjelií o utrpení.
V podvečer sa slúži večiereň s uložením „plaščanice" do hrobu. „Plaščanica" je obdĺžnikové plátno s vyobrazením Ježiša Krista v hrobe alebo je na nej znázornená celá scéna jeho sňatia z kríža a uloženia tela do hrobu. Okolo tohto vyobrazenia je napísaný text ústredného tropára (hymnu) Veľkého piatku, ktorý je zvyčajne v cirkevnoslovanskom alebo gréckom jazyku „Blahoobraznyj Josif..." (Ctihodný Jozef...). Text sa vzťahuje na tú pasáž z evanjelia, ktorá hovorí o Jozefovi z Arimateje.
Na konci večierne sa koná obchod okolo chrámu s plaščanicou. Na čele sprievodu kráča kňaz, ktorý rukami drží plaščanicu nad svojou hlavou a nad plecami. Tento obchod duchovenstva a veriacich predstavuje pohrebný sprievod. Procesia sa končí v chráme uložením Ježišovho tela „do hrobu". Plaščanica teraz už nesymbolizuje len plátno do ktorého bolo telo zavinuté, ale aj samotného Ježiša Krista.
Biela sobota
Hoci sa na Bielu sobotu už mohlo pracovať, mnoho rodín sa ešte oddávalo oddychu. Čas využívali tak, že muži plietli korbáče, deti zdobili vajíčka a gazdiné varili a piekli. Aj s týmto dňom sa však viažu tradície.
Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci Veľkonočnej vigílie. Oslava Kristovho zmŕtvychvstania sa začína večer (pôvodne to bolo v noci), kedy sa začínala aj židovská Pascha, pred začatím ktorej bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Samotná liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu. Tá je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách „Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka" si veriaci od nej zapaľujú sviece, ktoré si sebou priniesli.
Špecifikom kultúrnych tradícií rímskokatolíckych veriacich na východnom Slovensku je sobotňajšie popoludňajšie svätenie veľkonočných jedál, ktoré si vo vyzdobených košíkoch prinášajú veriaci do kostolov zo svojich domovov.
Ráno na Veľkú sobotu (niekde už v piatok večer) sa slávi Jeruzalemská utiereň, ktorá má štruktúru pohrebného obradu. Pripomína aj balzamovanie Ježišovho tela. V sobotu poobede sa slúži večiereň s liturgiou sv. Bazila (Vasiľa) Veľkého s 15 čítaniami zo Starej zmluvy. Táto liturgia bola v dávnej minulosti krstnou liturgiou, kedy sa počas čítaní krstilo. Krst sa konal zásadne mimo chrámu, v osobitnej budove, tzv. baptistériu.
Biela sobota je dňom ticha a pokoja. Pripomína Ježišov odpočinok v hrobe.
Veľkonočná nedeľa
Prichádza Kvetná nedeľa, koniec pôstu a začiatok hodovania. Udalosťou dňa bola omša. Tu sa posväcovalo jedlo, ktoré rodina spoločne zjedla. Ak niečo zostalo, gazdiné jedlo nechali vysušiť a používali pri liečení, zakopalo sa do zeme na poli alebo zvyšky obradne spálili.
Veľkonočnou nedeľou sa začína tzv. Veľkonočná oktáva, ktorý je výnimočným týždňom liturgického roka, keďže sa začína nedeľou Zmŕtvychvstalého Pána a končí o osem dní neskôr (preto oktáva) na druhú veľkonočnú nedeľu, ktorá sa nazýva aj Bielou.
V nedeľu Paschy ešte za tmy (okolo 3. alebo 4. hod.) prichádzajú veriaci na slávnostnú utiereň. Dokonca aj chrám je na začiatku utierne ponorený takmer do úplnej tmy. Kostol (cerkov) vtedy symbolizuje hrob, pričom aj veriaci vychádzajú z chrámu von ešte do tmy. So zapálenými sviecami v rukách a za slávnostného spevu potom v sprievode na čele s kňazom obchádzajú chrám, aby sa napokon vrátili pred jeho zatvorené dvere. Potom kňaz zaspieva radostný tropár „Christos voskrese iz mertvych..." (Kristus vstal z mŕtvych), ktorý sa ešte mnohokrát zopakuje nielen v ten deň, ale aj počas nasledujúceho 40-dňového poveľkonočného obdobia (tzv. Poprazdenstva) až do Pánovho Nanebovstúpenia.
Po utierni (niekde po svätej liturgii) nasleduje posvätenie veľkonočných košíkov (pasok) so sviatočnými pokrmami. Keď je priaznivé počasie svätenie jedál sa koná vonku okolo chrámu, pri nepriaznivom počasí v jeho vnútri. Tieto pokrmy sú znakom Božej dobroty a štedrosti. Zároveň sú zdôraznením toho, že radostná hostina nie je nejakou svetskou oslavou, ale duchovnou slávnosťou.
Po utierni nasleduje liturgia sv. Jána Zlatoústeho. Pri nej sa číta evanjelium sv. Jána v niekoľkých (zvyčajne štyroch) jazykoch, čo má pripomínať, že radostná zvesť (evanjelium) má byť ohlasované všetkým národom bez rozdielu národností.
Veľkonočnou nedeľou sa začína Svetlý týždeň, ktorý trvá až do nasledujúcej nedele, ktorá sa nazýva „Tomášovou nedeľou" alebo „Nedeľou Antipaschy". Počas Svetlého týždňa je každý deň ako nedeľa, utierne a večerne sa slúžia skoro rovnako ako v nedeľu Paschy.
Jedným z najdôležitejších sviatkov kresťanskej viery je Veľkonočná nedeľa. Ak sa pozrieme do knihy Skutkov apoštolských, vidíme, že všetky kázne v najskoršom období šírenia kresťanskej viery boli založené na zvesti, že ukrižovaný Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Táto správa patrí k najúžasnejším posolstvám kresťanskej viery. Prekonáva v človeku strach zo smrti, ale zároveň ho stavia do veľmi zodpovedného postavenia pred Pánom Bohom.
Radostná atmosféra Veľkej noci sa odráža v zmenenom slávnostnom poriadku služieb Božích. V úvode sa spieva slávnostná Glória, slávnostný žalm.
Veľkonočný pondelok
Najveselšou časťou Veľkonočných sviatkov je Veľkonočný pondelok. Už zavčas rána navštevovali mládenci dievčatá - v minulosti iba slobodné a slobodní. V niektorých končinách sa oblievalo, inde šibalo. Poliatie studenou vodou malo priniesť dievčaťu zdravie, krásu a plodnosť.
Šibanie vyzeralo v minulosti tiež inak: často to bol iba jeden prútik, ktorým sa slobodný mládenec dotkol najprv nôh dievčiny, aby bola vrtká, potom bokov, aby bola plodná a nakoniec rúk, aby bola pracovitá. Chlapci dostávali vyfúknuté a maľované vajíčko, ak na ňom bol aj zamilovaný odkaz a mládenec pre dievča postavil následne aj 1.
Veľkonočný pondelok hovorí o šírení zvesti o vzkriesenom Kristovi. Na službách Božích sa čítajú a vykladajú príbehy ľudí, ktorí stretli vzkrieseného Krista a svedčili o tom ostatným.
Žilinčania naplnili verejné korbáče stužkami - Veľkonočný pondelok 5.4.2021
Veľkonočné jedlá
Tradičným symbolom Veľkej noci sú vajíčka - symbolizujú nový život. Zároveň boli aj obľúbeným jedlom. Uvarené vajce sa rozkrojilo na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny.
Tradičné veľkonočné jedlá sa líšili nielen od regiónu a vierovyznania, ale tiež majetnosti daných rodín. V tých bohatších sa piekol alebo dusil baránok, v chudobnejších kozľa. Dnes baránka nahradil pečený baránok z piškótového cesta. Pripravovali sa tiež šúľance, kysnuté koláče, štrúdle či mrváne. V chudobnejších rodinách nechýbala ani jednoduchá kapustnica so zemiakmi alebo cestovinami.
Veľká noc bola sviatkom, kde sa doma stretla celá rodina a trávila veľa času za spoločným stolom. Počas týchto dní dokonca aj putovné povolania, ako drotári, murári či iní remeselníci, ktorí za prácou cestovali, ostali spolu.
tags: #velky #post #pravoslavny