Video prehliadka Chrámu Božieho hrobu v Jeruzaleme
Bazilika Božieho Hrobu v Jeruzaleme
Len pred niekoľkými týždňami sa skončili rekonštrukčné práce v Bazilike Svätého hrobu v Jeruzaleme. Zreštaurovaná hrobka, v ktorej bolo údajne uložené telo Ježiša Krista po jeho ukrižovaní, je súčasťou Baziliky Božieho hrobu v jeruzalemskom Starom meste. Starostlivosť o tento chrám má spoločne šesť denominácií - rímskokatolícka cirkev, grécka pravoslávna cirkev, arménska apoštolská cirkev, sýrska pravoslávna cirkev, etiópska pravoslávna cirkev a koptská cirkev. Práve spory medzi nimi dlhý čas bránili začatiu rekonštrukcie.
Obnovu hrobky za takmer 3,5 milióna eur sponzorovali uvedené denominácie, jordánsky kráľ Abdalláh II., palestínska samospráva a Mica Ertegunová, vdova po Ahmetovi Ertegunovi, spoluzakladateľovi hudobného vydavateľstva Atlantic. Kupola baziliky, ktorá bola roky takmer dočierna začadená od horiacich sviec, nadobudla svoju pôvodnú farbu - "farbu nádeje", uviedla šéfka tímu Antonia Moropulová. Spresnila, že počas renovácie boli rozobrané prakticky všetky časti edikuly vrátane stĺpov a kopuly svätyne.
Podľa kresťanskej tradície bol Ježiš po svojom ukrižovaní pochovaný práve na tomto mieste. Časť kresťanov je presvedčená, že Ježiš bol pochovaný v tzv. Záhradnom hrobe, ktorý sa nachádza neďaleko jeruzalemského Starého mesta.
Pravdepodobne najdramatickejší okamih rekonštrukcie nastal vlani v októbri, keď dostali špičkoví archeológovia možnosť nakrátko otvoriť samotný hrob vo vnútri edikuly. Hrob pozostáva z pohrebného lôžka, na ktorom bolo uložené telo zosnulého. Toto lôžko bolo vytesané zo steny vápencovej jaskyne. Archeológovia z pohrebného lôžka odobrali vzorky a o pár hodín ho opäť prikryli pôvodnou mramorovou doskou.
Renovátori však ubezpečujú, že na Veľkonočnú nedeľu 16. Apríla bude hrobka prístupná návštevníkom. Napriek tomu, že reštauračné práce Svätého hrobu sa skončili, chrám čaká ešte druhá fáza prác, informoval Vatikánsky rozhlas. Dôvodom je zabezpečenie stability stavby. Patriarcha Teofilos vo svojom príhovore označil rekonštrukciu Božieho hrobu "nielen za dar našej Svätej zemi, ale celému svetu." Dodal, že ku komplexnej rekonštrukcii tzv.
Na rozdiel od chrámov, ako ich poznáme, Bazilika Svätého hrobu má množstvo bočných kaplniek a chrám zároveň nepatrí jednej cirkvi. „Hlásame toho istého Krista, a pritom nevydávame svedectvo jednoty. Vo Svätej zemi bol medzi cirkvami po stáročia zápas o Baziliku narodenia a o Baziliku Svätého hrobu a tiež o Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Pápež Benedikt XVI. v roku 2009 bozkáva miesto v Bazilike Svätého hrobu, kde bolo telo Ježiša Krista pomazané pred uložením do hrobu. Určité práva majú aj koptská, sýrska a etiópska cirkev.
Najdôležitejším miestom v Bazilike Božieho hrobu je Golgota a Ježišov hrob. Pri vstupe do baziliky si pútnici hneď všimnú kamennú dosku, ktorú veriaci bozkávajú a s úctou sa jej dotýkajú. Hneď napravo vedú schody na vyvýšené miesto, kde sa nachádza samotná Kalvária. Na Kalvárii je aj oltár, kde sa dá dotknúť symbolického miesta, kde stál kríž. „Oltár je robený tak, že sa musíme pokloniť. Podľa neho je veľmi dôležité si uvedomiť, že Kristus zomrel za mňa. „Toto miesto je miestom osobného stretnutia sa s Kristom, ktorý dáva svoj život, aby sme mohli žiť.
Najvýznamnejším miestom Baziliky Svätého hrobu je samotný hrob, kde Ježiš ležal a z ktorého vstal z mŕtvych. Nad hrobom je postavený sarkofág alebo kaplnka a pútnici na vstup do jej vnútra neraz čakajú celé hodiny. Vchod do Božieho hrobu spravuje pravoslávna cirkev a pri vchode stojí mních či kňaz, ktorý dozerá na to, aby ľudia neboli dnu dlho. „Keď je to na neho veľa, tak sa s tým už nehrá a ľudí neraz štuchne lakťom, niekedy až tak, že odletia. Býval tam pri vchode jeden taký mních, ktorý vyzeral ako zápasník. Z druhej strany sarkofágu Božieho hrobu majú kaplnku kopti. „Tvrdia, že v časti, ktorú majú ortodoxní, bolo síce telo Ježiša, ale v ich časti bola Ježišova hlava a aj oni majú aspoň časť Božieho hrobu.
Z Biblie vieme len to, že hrob, kde uložili Ježišovo telo, sa nachádzal kúsok od Kalvárie, ale presné miesto nepoznáme. Františkán Karol Miroslav Švarc pripomína, že archeologické prieskumy dokazujú, že Ježišov hrob je hrobom z prvého storočia. Podľa neho otázka, či ide o pravé miesto alebo nie, je legitímna. „Takto sa zvyknú pýtať západní ľudia vychovaní v tvrdom racionalizme. Rehoľník Švarc zdôrazňuje, že miesto, odkiaľ vstal Ježiš z mŕtvych, je stredobodom našej viery, odtiaľ vstávame k novému životu. V bazilike sa nachádza aj Kaplnka svätej Heleny a vedľa nej Kaplnka nájdenia Svätého kríža. „Keď tam prišla hľadať svätá Helena Ježišov kríž, na smetisku bolo množstvo kusov dreva. Položili si otázku, ako nájsť Kristov kríž. V ponímaní človeka by pravý kríž mal byť zázračný. A tak začali jednotlivé kusy dreva prikladať na chorého človeka.
Ďalším zvláštnym miestom v bazilike je miesto pod samotnou Kalváriou. Podľa tradície sa tam nachádza hrob prvého človeka - Adama. „Ježiš je nový Adam, ktorý vykúpil človeka tam, kde bol človek stvorený. Mávame zobrazenia kríža, kde je lebka. Zaujímavosťou je, že na tomto mieste sa nachádza malý oltárik a skala. V jej pukline je umiestnený malý seizmogram, ktorý stále zaznamenáva jemné chvenia. Skala, nad ktorou meter zomrel Ježiš, sa stále chveje.
Pravoslávny Chrám Záštity Presvätej Bohorodičky v Smolníku
Pravoslávny chrám Záštity Presvätej Bohorodičky sa stal jednou z dominánt Smolníka. Najmä príchodom po ceste od Štóskeho sedla sa jeho zlaté kopuly jagajúce v slnečných lúčoch nedajú prehliadnuť. Nie je to kostol, ktorý by sa nachádzal na zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Jednoducho, nemá na to vek. Oproti katolíckemu kostolu Svätej Kataríny, či evanjelickému chrámu je vďaka niekoľkým storočiam úplným mladíkom. Ba i väčšina významných či radových budov obce je omnoho staršia. Jeho steny nedýchajú miestnou históriou, veď vysvätený bol len v roku 2008.
Pôvodné obyvateľstvo Smolníka pozostávalo najmä zo Slovákov a nemeckých prisťahovalcov, ktorí osídlili tunajšie okolie v 13. storočí na výzvu kráľa Bela IV. Zmenu priniesla až novodobá história, keď sa po výbuchu atómovej elektrárne v Černobyli prisťahovali do Smolníka ľudia z Ukrajiny a jej okolia. Rusíni síce na Spiši žijú, dokonca aj na južnom Spiši, kam Smolník patrí, ale v niekdajšom meste nemali nikdy výrazné zastúpenia. Svoju vieru si priniesli so sebou.
Takto v roku 1994 vznikla z pohľadu pravoslávia Cirkevná obec Smolník ako filiálka Cirkevnej obce Závadka. Potom sa stala samostatnou cirkevnou obcou, na čele ktorej stál otec Mgr. Vasiľ Bobák, CSc. Práve tento muž zohráva kľúčovú úlohu v odvážnom pláne postaviť vlastný chrám v dedine, kde žije len dvanásť pravoslávnych rodín.
Podľa slov pravoslávnych veriacich zo Smolníka je otec Vasiľ svetovo uznávaným liečiteľom, ktorý má dar zbaviť aj ťažko chorých ľudí ich postihnutia prostredníctvom modlitieb. Často na svojich cestách za pomocou iným chodí aj do USA. Nepýta peniaze, no ľudia v snahe zavďačiť sa ich neraz pošlú. Čo príde, to otec Vasiľ poskytuje na rozvoj pravoslávnej cirkvi. Takto to bolo aj v tomto prípade. V roku 2003 položili základný kameň novej stavby.
Tu sa však prejavila tolerancia a ústretovosť smolníčanov, aká býva typická najmä pre multikultúrne a viacnárodné mestá a obce. Rímsko-katolíci i evanjelici dobrovoľne chodili k pravoslávnym na brigády, dňa 19. októbra 2008 bol už chrám postavený i vysvätený. Pre dvanásť pravoslávnych rodín, ktoré sa musia vedieť uživiť samé v relatívne novom prostredí, to bola neľahká úloha.
V súčasnosti (jún 2010) je pravoslávny chrám Záštity Presvätej Bohorodičky postavený a na posledné úpravy čaká už len zvonica. Chrám je vo vnútri zariadený podľa ortodoxného štýlu. Dominuje veľký ikonostas, ktorý bol zhotovený na Ukrajine v zmysle presných pravidiel ikonopisectva. V strede ikonostasu sa nachádza cárska brána. Jej meno vychádza zo starej tradície, podľa ktorej touto bránou nesmie prejsť nikto iný ako kňaz chrámu alebo cár.
Pravidlá spočívajú najmä v nárokoch na duchovnú úroveň a život tvorcu, ako i samotný spôsob realizácie, kde sa maľovanie ikon (pravoslávni hovoria, že ikony sa nemaľujú, ale píšu) vníma ako rozjímanie a duchovný rozhovor s Bohom. Bohoslužby sa tu konajú spravidla dva razy do týždňa. Počas veľkých sviatkov pravoslávia tu prichádzajú aj veriaci iných kresťanských cirkví zo Smolníka, takže chrám v takéto dni býva vyťažený na maximum. Pod cirkevnú obec Smolník spadajú aj pravoslávni z Úhornej, Mníška nad Hnilcom, Štósu a Smolníckej Huty.
Podľa slov správcu je vítaný každý, kto prichádza v dobrom a s úmyslom spoznať ich chrám a cirkev.
Krypta v Osadnom
V Snine sa nachádza jedinečná kultúrna pamiatka - krypta 1025 vojakov z I. svetovej vojny. Nikde na Slovensku pod chrámom nenájdeme tak rozsiahle pohrebisko. V krypte je hrob o rozmeroch 4m (dĺžka) x 1,5m (šírka) x 7-11m (hĺbka). Miestnosť je zdobená pravoslávnymi ikonami, ale aj informačnými tabuľami o jej histórii a zaujímavostiach okolia obce. Objavte unikátne miesto s bohatou históriou!
História krypty je spojená so vznikom obce Osadné (do roku 1948 Telepovce) a náboženstvom tunajších obyvateľov. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1543, kedy ju oficiálne založili Rusíni pravoslávneho vierovyznania. Tí boli v roku 1726 tunajšími zemepánmi nútení prijať úniu s Rímom v 19. storočí nesprávne nazvanú ako Gréckokatolícka cirkev.
V roku 1926 vznikol v obci spor s miestnym gréckokatolíckym kňazom, ktorý vyžadoval od veriacich vysoké poplatky. Vrcholom bola udalosť, keď tento kňaz pochoval manžela istej vdovy a keďže táto nemala čím zaplatiť, zobral jej zo stajne poslednú jalovicu. Preto sa Osadňania rozhodli obrátiť sa na kňaza s prosbou o zníženie poplatkov. Ten sa im vysmial a zo žartu ich poslal za pravoslávnym duchovným, ktorý im bude slúžiť zadarmo. Ľudia jeho „radu“ prijali a poprosili pravoslávne biskupstvo o duchovného. Presne po 200 rokoch po spomínanom násilnom prechode do únie s Rímom sa celá obec vrátila k Pravoslávnej viere a bohoslužby tu prišiel vykonávať duchovný Alexander Cuglevič.
Gréckokatolícke biskupstvo však s týmto stavom nebolo spokojné a prisľúbilo každému, kto sa vráti k ich viere bezplatne pôdu. Tá mala v tom čase vysokú hodnotu a tak ich ponuku prijalo 14 z 81 rodín. Rozhodli sa postaviť si vlastný chrám, čo však v tom čase nebolo vôbec jednoduché. Nastala situácia, že pravoslávni, ktorých síce bolo v obci oveľa viac, museli opustiť miestny chrám a vykonávať bohoslužby v tunajšej škole a súkromnom dome.
V Prahe existovala organizácia „Jednota,“ ktorá mala na starosti pochovávanie ruských vojakov a opravu ich hrobov. Jej predsedníčkou bola Nadežda Kramářová, manželka predsedu vlády ČSR Karla Kramářa. Tá miestnym veriacim poradila, aby postavili chrám ako pamätník ruským vojakom. Dokonca bola pre tento účel dňa 8. októbra 1928 Ministerstvom vnútra ČSR povolená realizácia finančnej zbierky. Jej medzilaborecko-telepovský výbor do konca roku 1928 vyzbieral 15 911 korún. Údajne tu prispel aj československý prezident T. G. Masaryk. Za necelý rok bol chrám - pamätník dokončený a v roku 1930 ho posvätil mukačevský biskup Damaskin. Projektoval ho významný pravoslávny architekt archimandrita Andrej Kolomacký a je postavený v staroruskom štýle.
Podľa záznamov z vojenských archívov bolo v roku 1933 exhumovaných 931 vojakov z vojenských cintorínov z Osadného, Nižnej a Vyšnej Jablonky a ostatky 94 vojakov exhumovaných v dňoch 13. - 17. novembra 1933 z roztrúsených hrobov z lokality chotára na Skórach. Ich ostatky boli v roku 1933 uložené do jamy v krypte. Uloženie 1 025 ruských a rakúsko-uhorských vojakov pripomína tabuľa v ruštine a češtine umiestnená pri krypte s textom: „Zde v Pánu odpočívá 1025 vojínu padlých ve světové valce 1914 - 1915. Známych podle jmen 23. neznámych 1002. Čest budiž jejich památce.“ V roku 1933 bolo známych 23 mien pochovaných vojakov, v súčasnosti ich už poznáme 61.
Ešte len pred niekoľkými rokmi zomrel obyvateľ Osadného Štefan Kimak, ktorý osobne vyberal kosti z hrobov v lesoch. Padlí vojaci bojovali a padli počas tzv. Kornilovovho prielomu v novembri 1914 a počas Veľkonočnej bitky v Karpatoch v apríli 1915. Po ich ústupe na nižnom konci nad hájenkou pri ceste do Nižnej Jablonky, na lokalite zvanej Poľana, bol v rokoch 1915 - 1917 zriadený vojenský cintorín, ktorý neskôr preniesli do krypty a na obecný cintorín. Dnes sa v obci nachádza dokopy 2498 vojakov Ruskej a Rakúsko-uhorskej armády.
Krypta je otvorená 24 hodín denne a o nej aj všetkom zaujímavom z Osadného informuje audio sprievodca, ktorý je tu k dispozícii.
Chrám svätého Rastislava v Bratislave
Výstavba Chrámu svätého Rastislava v Bratislave trvala desať rokov. Zvnútra je chrám zatiaľ prázdny. Zariadiť by ho mali v krátkom čase. Po desiatich rokoch sa pravoslávnej cirkevnej obci podarilo v Bratislave dokončiť vlastný chrám, ktorý v roku 2002 začal stavať ruský podnikateľ Alexander Belousov.
Budova je už zvonku dostavaná, vnútri však ešte prázdna. „Nemal by to byť dlhý časový úsek,“ hovorí tajomník úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie Michal Švajko. Mobiliár by mali zohnať v priebehu niekoľkých mesiacov. Závisí to od toho, kedy sa im podarí získať dosť peňazí. Nový Chrám svätého Rastislava, ktorý bol naprojektovaný ako verná kópia kostola v Kyjeve, nie je rozlohou veľký. Ťahá sa do výšky 27 metrov. Vnútri sú dva balkóny. Zariadenie by malo byť tradičné ako v klasických kostoloch tohto typu. K pravoslávnej cirkvi sa na Slovensku hlási takmer 50-tisíc veriacich, v Bratislave ich je 1863.
Stavbu v roku 2002 začala Belousovova firma American International Corporation NewDel, mal tam byť kostol, fara, knižnica a nedeľná škola, l projekt za 50 mliónov korún (1,6 milióna eur) mal Belousov aj financovať, v roku 2003 sa stiahol, celkový dlh cirkvi dosiahol 411tisíc eur. Cirkev má na svojej internetovej stránke výzvu, aby jej priaznivci posielali príspevky na dokončenie projektu. O konkrétnych sumách a darcoch jej predstavitelia nechcú hovoriť. „Každý pomáhal tak, ako mohol,“ vraví Švajko. Nedá sa podľa neho povedať, že by sa niekto zo sponzorov podieľal na dostavbe významnejšou mierou.
Podnikateľ a manžel bývalej šéfky SNS Anny Belousovovej od projektu odstúpil ešte v roku 2003. V roku 2004 náhle zomrel. Pre nevyriešené dlhy stavba zastala a chátrala. Vzácne medené strechy rozkradli. Dnes sú spory s pôvodnou stavebnou firmou podľa Švajka urovnané. Stavbu dokončila iná spoločnosť. Okolie chrámu, ktorý stojí medzi benzínkou a centrálou HZDS, je upravené a oplotené.
Prehľad spomínaných chrámov
| Chrám | Lokalita | História | Zaujímavosti |
|---|---|---|---|
| Bazilika Božieho hrobu | Jeruzalem | Miesto ukrižovania a pochovania Ježiša Krista | Spravovaná šiestimi denomináciami |
| Chrám Záštity Presvätej Bohorodičky | Smolník | Postavený v roku 2008 | Veľký ikonostas zhotovený na Ukrajine |
| Krypta | Osadné | Krypta 1025 vojakov z I. svetovej vojny | Unikátne pohrebisko pod chrámom |
| Chrám svätého Rastislava | Bratislava | Výstavba trvala desať rokov | Verná kópia kostola v Kyjeve |
tags: #jeruzalem #na #slovensku #pravoslavny