Liptovský Mikuláš, mesto s bohatou históriou, sa formovalo okolo svojho farského kostola a vďaka vplyvu významných rodín a udalostí. Najatraktívnejším miestom je historické centrum, ktoré ponúka množstvo zaujímavostí pre návštevníkov. Poďme sa spoločne pozrieť na zaujímavosti a históriu tejto obce.
Kostol sv. Mikuláša v Liptovskom Mikuláši
História a vývoj mesta
Pôvodné sídlisko Liptovského Mikuláša vzniklo okolo kostola sv. Mikuláša, o ktorom je najstarší písomný doklad z roku 1299, kostol vtedy však už jestvoval a mal aj vežu. Ranogotický kostol však nebol prvým kostolom na tomto mieste, pod jeho základmi sa nachádzajú časti základov staršieho kostola, ale aj ľudské kostry, čiže tam jestvoval románsky kostol a okolo neho radové pohrebisko.
Najstaršia priama písomná správa o Liptovskom Mikuláši, kedy kráľ Ladislav IV. povýšil do šľachtického stavu Mikuláša a Andreja, synov Serafína. Potomkovia a dediči Serafína si dali postaviť rozsiahlu opevnenú kúriu, resp. kaštieľ. Šľachtic Pongrác získal od kráľa Ľudovíta I. povolenie konať v Mikuláši trh. Konanie týždenného trhu bolo ekonomickým základom ďalšieho vývinu Svätého Mikuláša ako mestečka.
V svätomikulášskej farnosti pôsobil Juraj Tranovský, autor prvého evanjelického spevníka. V mestečku pôsobila skupina mníchov jezuitov, pre ktorých erár postavil kláštor na susednom vrbickom poli. Kráľovná Mária Terézia rád jezuitov zrušila, a tak jezuiti kláštor a mestečko Svätý Mikuláš opustili.
Svätomikulášski evanjelici spolu s vrbickými a evanjelikmi zo susedných dedín si postavili vlastný, tzv. tolerančný kostol, hneď aj faru a školu, avšak vo vrbickom chotári. V Mikuláši sa nepravidelne od tohto obdobia konávali zhromaždenia liptovskej šľachty. Od tohto obdobia sa v stoličnom dome pravidelne konali jej zhromaždenia, takže mestečko Svätý Mikuláš bolo administratívnym sídlom Liptovskej stolice.
V mestečku Svätý Mikuláš jestvovalo postupne 10 cechov, v ktorých boli združení majstri tovariši trinástich remesiel. Stálo tu 39 obývaných domov roľníkov, želiarov a remeselníkov a ďalších päť bolo opustených, sídlisko dopĺňali dva hostince, mlyn, kúria Pongrácovcov, kostol, fara a škola. Svätý Mikuláš bol malým liptovským mestečkom, ale postupne sa zväčšoval počet jeho obyvateľov, domácností a domov.
V mestečku Svätý Mikuláš bolo 112 obývaných domov, v ktorých žilo 1708 dospelých obyvateľov, z toho 704 evanjelikov, 203 rímskokatolíkov a 801 židov. Svätý Mikuláš bol stredne veľkým mestečkom v Liptovskej stolici.
Archeologický výskum Liptova potvrdil osídlenie tohto územia od starej doby kamennej - 70 000 rokov pred našim letopočtom. Lužická kultúra zasiahla do dejín Liptova takmer na tisíc rokov. Zostali po nej početné bronzové výrobky, opevnené hradiská a rozsiahle pohrebiská. Kelti - prvý historicky známy národ priniesol v prvom storočí vyspelú kultúru s rozvinutým remeslom a bohatým náboženským životom. Trvalé osídlenie tohto územia začalo príchodom slovanských kmeňov v 9. storočí nášho letopočtu.
Najstaršia správa o Liptovskom Mikuláši je z roku 1286 v listine uhorského kráľa Ladislava IV. Do šľachtického stavu v nej povýšil Mikuláša a Ondreja, synov Serafína, pričom im potvrdil vlastníctvo svätomikulášskeho svätopeterského a ondrašovského majetku. Z toho je zrejmá existencia Svätého Mikuláša už pred spomínaným rokom.
Základ vzniku osady dal ranogotický kostol svätého Mikuláša postavený ako farský kostol mimo sídlisk pre obyvateľov niekoľkých susedných dedín Vrbicu, Okoličné, Ploštín, Palúdzku a Bobrovec. Stál na mieste staršieho slovanského pohrebiska a románskeho kostola. Sídlisko sformované okolo kostola prevzalo meno jeho duchovného patróna - svätého Mikuláša. Prvý písomný údaj o kostole pochádza z roku 1299.
Svätý Mikuláš sa rozvíjal ako zemepanské mestečko. Pongrácovci preň získali mnoho privilégií. Najstarším bolo právo týždenného trhu z polovice 14. storočia a od roku 1424 právo dvoch výročných jarmokov na Turíce a na sviatok sv. Mikuláša 6. decembra. V Mikuláši Pongrácovci postavili oproti kostolu svoju rodovú kúriu. V polovici 15. storočí ich spoločne opevnili.
I napriek nepriaznivým rokom Svätý Mikuláš žil ďalej. Bol roľníckym a remeselníckym mestečkom. Jeho obyvatelia mali právo trhu, jarmokov, právo mlyna, výseku mäsa, čapovania liehovín a iných nápojov a právo slobodného sťahovania. Volili richtára a magistrát.
Významné osobnosti
Mesto je spojené s mnohými významnými osobnosťami, ktoré sa zaslúžili o jeho rozvoj a kultúrny život. Medzi ne patrí:
- Juraj Jánošík - zbojnícky kapitán, ktorého súdny proces sa odohrával v meste.
- Koloman Sokol - významný grafik a maliar, ktorého galéria sídli v Pongrácovskej kúrii.
- Michal Miloslav Hodža - jedna z vedúcich postáv slovenského obrodeneckého hnutia.
- Gašpar Fejérpataky-Belopotocký - zakladateľ prvej verejnej knižnice na Slovensku.
12 NAJ Liptovského Mikuláša
Poďme sa spoločne pozrieť na 12 NAJ, ktoré toto mesto ponúka:
- Kostol sv. Mikuláša
Kostol sv. Mikuláša bol postavený ako farský kostol pre 5 neďalekých osád. Spočiatku stál osamotený uprostred krajiny, postupne sa okolo neho rozrastalo mestečko Svätý Mikuláš. Táto impozantná sakrálna stavba stojí na mieste staršieho románskeho kostolíka z 11. - 12. storočia, ktorý pri výstavbe jednoloďového kostola v rokoch 1280 - 1300 prevzal úlohu sakristie a je najstaršou časťou súčasného chrámu. V polovici 15. storočia bol kostol rozšírený a zaklenutý, veža bola nadstavaná a upravená v neskorogotickom slohu. V tom období kostol spolu s neďalekou Pongrácovskou kúriou opevnili a obohnali vodnou priekopou; neskôr prešiel barokovou prestavbou. Vo svojej ranogotickej podobe sa chrám opäť zaskvel po rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 1941 - 1943, kedy odstránili opevňovací múr a pristavali bočné kaplnky.
- Pongrácovská kúria a Galéria Kolomana Sokola
V historickej Pongrácovskej kúrii na hlavnom námestí od roku 2002 sídli Galéria Kolomana Sokola. Otvorená bola pri príležitosti stých narodenín významného slovenského grafika a maliara, mikulášskeho rodáka Kolomana Sokola (1902 - 2003). Základom stálej expozície sa stalo 48 špičkových diel, ktoré umelec venoval svojej rodnej krajine. Súbor grafík a kresieb dopĺňa Sokolova biografia, osobné predmety a snímky renomovaného slovenského fotografa Tibora Huszára, ktoré vznikli počas jeho návštevy u majstra Sokola v Spojených štátoch amerických. Na poschodí najstaršej svetskej budovy v meste tak môžete spoznať nielen neopakovateľný výtvarný prejav Kolomana Sokola, ale aj jeho dramatický životný príbeh.
- Prvý stoličný dom a história mesta
V historických priestoroch Prvého stoličného domu spoznáte vyše sedemstoročný príbeh Liptovského Mikuláša. Jeho najdôležitejšími míľnikmi vás prevedie expozícia Kapitoly z histórie mesta. Mimoriadnou udalosťou bol súd s nesmrteľným zbojníckym kapitánom Jurom Jánošíkom. Jeho osudy pred vami ožijú v Jánošíkovej mučiarni a súdnej sieni. Navštívte aj Jánošíkovu záhradu a expozíciu Poštového holubárstva.
- Múzeum Janka Kráľa a Jánošíkova mučiareň
V priestoroch Múzea Janka Kráľa zobrazujú jeden z najkrutejších súdov v histórii mesta. V marci 1713 väznili, vypočúvali, mučili a na smrť odsúdili zbojníckeho kapitána Jura Jánošíka. Ako prebiehal súdny proces s legendárnym Jánošíkom sa dozviete v Jánošíkovej mučiarni, ktorá je ukrytá v temnom podzemí múzea. Prezrite si dereš, škripec, španielsku čižmu aj zápisnice o jeho dobrovoľnom i trpnom vypočúvaní. V Jánošíkovej súdnej sieni, ktorá realisticky zobrazuje vtedajšie súdy, sa môžete obliecť do dobových kostýmov a stať sa sudcom, obhajcom či samotným Jánošíkom.
- Fontána Metamorfózy
Fontána Metamorfózy s menami slávnych rodákov zvečnenými v tmavej žule je najfotografovanejším miestom pešej zóny. Fontáne dominuje monumentálne dielo Pocta tvorivému mysleniu. Bloky s otáčavými zrkadliacimi plochami symbolizujú neustálu premenu a pohyb, nekonečno plynutia času, myšlienok, ideí a nových zmien, tiež pomyselné lopatky turbíny novodobého stroja. Spodné statické časti nesú mená sedemdesiatich mikulášskych rodákov - vedcov, vynálezcov, umelcov, spisovateľov, kňazov, lekárov…, ktorí sa natrvalo zapísali do histórie.
- Župný dom
V najrozľahlejšej budove uprostred námestia sídlila župná správa, kedysi aj stoličný súd a väzenie. Budova bola postavená v rokoch 1778 - 1793 ako nové sídlo Liptovskej stolice. Jej výstavbu realizoval banskobystrický staviteľ Peter Grossmann. Dnešnú podobu získala prestavbou v roku 1907, keď bola nadstavaná o ďalšie poschodie.
- Synagóga v Liptovskom Mikuláši
Synagóga v Liptovskom Mikuláši, postavená v rokoch 1842 - 1846 ako jednopodlažná klasicistická stavba s rovným trámovým stropom a strohým interiérom dnes patrí medzi najväčšie a najštýlovejšie na Slovensku. Súčasnú podobu získala po rekonštrukcii v roku 1906, no pôvodná stavba tvorí podstatnú časť dnešnej synagógy - jej vonkajší plášť. Do existujúceho základu budapeštiansky architekt Leopold Baumhorn vstaval konštrukciu z oceľových nosníkov a stĺpov. Unikátny systém oceľovej siete nesúcej tenkú, len päťcentimetrovú omietkovú škrupinu, umožnil pomerne rozsiahly trojloďový priestor zaklenúť a do konceptu zabudovať aj galérie pre ženy. Zároveň je dôkazom schopnosti architekta prispôsobiť pôvodný objekt novým požiadavkám s citlivou zmenou dispozície a zároveň rešpektovaním pôvodného diela. Autor tu docielil harmóniu medzi prevažujúcim klasicistickým výrazom priečelí so zachovaním charakteru pôvodného zastrešenia a secesným charakterom interiéru vrátane kupole s krásnou vitrážou. Interiéru dominuje bohatá modro-zlatá štuková výzdoba. Synagóga, vďaka investícii mesta obnovená a roku 1991 sprístupnená verejnosti, je dnes v správe Múzea Janka Kráľa.
- Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa
Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa vznikla v roku 1955 a je treťou najstaršou na Slovensku. Sídli v budove z konca 18. storočia, ktorá bola postavená pre potreby evanjelického školstva. V jej priestoroch v rokoch 1854 - 1865 ako učiteľ pôsobil Peter Michal Bohúň, maliar národného obrodenia a klasik slovenského výtvarného umenia 19. storočia. Dnešnú modernú podobu budova získala v 70. rokoch 20. storočia. Expozícia Staré umenie vo svojej prvej časti predstavuje vzácne tabuľové maľby a plastiky vrcholnej a neskorej gotiky z oblasti severného Slovenska, ale najmä Liptova (gotický oltár z Dovalova, oltárne časti zo Svätého Kríža). Druhá časť je výberom renesančnej a barokovej maľby a plastiky. Maľbu 18. storočia reprezentuje predovšetkým dobový šľachtický portrét. Tretia časť predstavuje tzv. zľudovené formy baroka - sochársku tvorbu domácich rezbárskych dielní 18. a 19. Ďalšia stála expozícia v reprezentatívnom priereze približuje vývoj slovenského maliarstva v 19. storočí s názvom Portrét, krajina, žáner. Svoje zastúpenie tu má predovšetkým portrétna maľba (Czauczik, Klemens), ale aj krajinkárska tematika druhej polovice 19. storočia (E. Ballo, Medňanský,Skutecký a i.). Najväčší priestor je venovaný tvorivej osobnosti Petra Michala Bohúňa v expozícií s názvom Bohúňova sieň. V galérii môžete obdivovať až 32 Bohúňových obrazov. Kolekciu dopĺňajú diela zo začiatku 20. storočia, ktoré svojou podstatou, spôsobom umeleckého vyjadrenia korenia v predchádzajúcom storočí (Mousson, A. Ballo, Kubínyi, Halász-Hradil, Kyselý, P. J. Návštevníci, ktorých viac oslovuje moderné umenie, určite neobídu expozíciu venovanú slovenskému výtvarnému umeniu 20. storočia - Moderna - 20. storočie. Stála expozícia približuje vývoj slovenského maliarstva v 1. polovici 20. storočia. Je tu zastúpenie zakladateľskej generácie moderného slovenského umenia, ktorá námety čerpá z prostredia vidieckeho, neskôr i mestského a intímneho prostredia. Ide o maliarov ovplyvnených secesiou, symbolizmom, expresionizmom (Zolo Palugyay, Anton Jasusch, Edmund Gwerk), umelci s presahmi na európsku modernu (Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, I. Weiner Kráľ), príslušníci tzv. Generácie 1909 (Ján Mudroch, Ján Želibský, Ladislav Čemický, Ester. Š. Piatou expozíciou je výstava diel osobností výtvarného umenia Liptova. Prezentuje štvoricu významných umelcov, ktorí svoj život a tvorbu zviazali s Liptovom a mestom v jeho srdci a ich význam pritom ďaleko prekročil hranice regiónu i Slovenska.
- Socha Štróblovej matky
Fotografiu s jej podobou dlhé roky predávali v USA najmä ku Dňu matiek. Autorom je Alojz Štróbl, rodák z Liptova a popredná osobnosť uhorského sochárstva. Socha zobrazuje Štróblovu matku tak, ako si ju umelec zapamätal, keď v kresle s bibliou v lone sedávala pri dome v neďalekej Kráľovej Lehote. Sochu nájdete pri vstupe do Liptovskej galérie P. M. Bohúňa.
- Evanjelický kostol
Postavenie evanjelického kostola v Liptovskom Mikuláši umožnil Tolerančný patent Jozefa II. z roku 1781, na základe ktorého si už aj protestanti smeli stavať murované kostoly, aj keď mimo námestia, bez veže a zvonov. Na jeho vybudovaní sa v rokoch 1783-1785 podieľali evanjelici z 13 liptovských obcí. Jednoduchá klasicistická stavba bez veže slúžila veriacim už takmer sto rokov, keď mesto zasiahol ničivý požiar a poškodil faru aj podkrovie chrámu. Počas obnovy steny kostola nadmurovali a k jeho južnej stene pristavali mohutnú vežu s dôstojným vstupom do chrámu. Trojloďový zaklenutý priestor má nad bočnými loďami rozsiahle empory - chóry, vďaka ktorým patrí mikulášsky kostol s 1700 miestami na sedenie k najväčším evanjelickým kostolom na Slovensku. Interiéru s klasicistickou kazateľnicou dominuje veľký neskorobarokový stĺpový oltár s nadstavcom a bočnými úponkovými „ušami“, ktoré uzatvárajú spodný diel do tvaru kruhu.
- Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva
Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva - najmodernejšie múzeum Slovenska, jediné špecializované múzeum svojho druhu na Slovensku. Pozrieť a zažiť sa tu dá svet prírody od podzemia postupne až do vysokých hôr. Unikátne exponáty sú umiestnené v prirodzených ekosystémoch. Múzeu samozrejme nechýba interaktivita, návštevníci majú možnosť pozrieť sa do brloha medveďa či skúsiť si plazenie v jaskyni. Vystavené exponáty dopĺňajú svetelné aj zvukové efekty, pri ktorých sa človek cíti, akoby naozaj prechádzal lesom. Jaskyniarska expozícia s nádhernými kvapľami sa nachádza v podzemných priestoroch budovy a ponúka komplexný obraz o jaskyniach a jaskyniarstve. Návštevník tu môže vidieť vznik a vývoj jaskyne, jaskynnú výzdobu, archeologické nálezy, historické zaujímavosti no spozná aj samotnú prácu jaskyniara.
- Múzeum Čierny orol
Jediná stála expozícia Liptovského múzea v Liptovskom Mikuláši je verejnosti sprístupnená v priestoroch národnej kultúrnej pamiatky Čierny orol. V historickom priereze mapuje Dejiny poľovníctva a rybárstva v Liptove od stredoveku až po súčasnosť. Predstavuje základné poznatky o faune regiónu, druhoch lovnej zveri a rýb, približuje vývoj organizačných foriem poľovníctva a rybárstva, významné osobnosti z tejto oblasti, ale i stvárnenie lovu a rybolovu liptovskými umelcami. Súčasťou expozície sú ukážky lovnej zveri, rôzne lovecké potreby či poľovnícky salón zariadený dobovým nábytkom.
Letecký pohľad na Kostol sv. Mikuláša
Kam na výlet v Liptovskom Petre
- Hrad Liptovský Hrádok
- Arborétum Liptovský Hrádok
- Svätojánska rozhľadňa
- Termálny prameň Kaďa
- Mincovníčkovo - Podzemie pod vežami
- Svätojánske múzeum
Peter vyrástol ako Šimon v Betsaide na severnom okraji Galilejského jazera. Betsaida („dom ryby“) bola predovšetkým rybárska usadlosť. Ako každý Žid sa nepochybne pravidelne zúčastňoval na sobotňajšej liturgii v synagóge, no jeho hlavným remeslom bolo rybárčenie. Venoval sa mu i v Kafarnaume, kam sa podľa všetkého presťahoval s rodinou. Život rybára bol poznačený námahou často celonočného bdenia na jazere. Tvrdá robota neprinášala vždy očakávaný výsledok. Tak ako v to ráno, keď ho oslovil Ježiš s prosbou, aby si mohol požičať jeho loďku a učiť z nej zástupy. Po katechéze sa obracia na Šimona so slovami: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ (Lk 5, 4). Šimon napriek tomu, čo mu hovorí skúsenosť, privolí a stáva sa svedkom zázračného rybolovu. V úžase a vo vedomí vlastnej hriešnosti prosí: „Pane, odíď odo mňa“ (Lk 5, 8), no Ježiš ho povoláva, aby sa stal „rybárom ľudí“, práve v momente, keď si hlboko uvedomuje svoju nehodnosť. Spolu s ďalšími opúšťa všetko a nasleduje ho. Pavol pochádzal z Tarzu, nie bezvýznamného mesta na pomedzí Anatólie a Sýrie. Hoci sv. Šavol - meno, pod ktorým ho poznáme z rozprávania v prvej časti Skutkov apoštolov - bolo zrejme jeho židovské meno. Získal dobré vzdelanie nielen v helénskej kultúre, ktorou žil vtedajší rímsky svet, ale aj v Mojžišovom zákone, v škole veľkého rabína Gamaliela. Jeho takmer dokonalé curriculum vitae - „na ôsmy deň obrezaný, z Izraelovho rodu, z Benjamínovho kmeňa, Hebrej z Hebrejov, čo sa týka zákona farizej, čo do spravodlivosti, ktorá je v zákone, žil som bezúhonne“ (Flp 3, 5-6) - ho predurčovalo na celkom slušnú kariéru. Ako farizej sa usiloval o čistotu viery, a tak prenasledoval tých, čo sa podľa jeho vnímania odklonili od tradícií otcov: Ježišových učeníkov. Vzkriesený Ježiš mu však práve uprostred jeho zaujatej horlivosti dal poznať jeho omyl. Pavol sám o tom hovorí skôr útržkovito, ako o vnútornom videní, osvietení či povolaní, ktoré dalo nový zmysel jeho životu. Sám píše: „Ako sa aj Kristus Ježiš zmocnil mňa“ (Flp 3, 12) a to, čo ho od tej chvíle pobáda a ženie vpred, je Kristova láska. Stáva sa apoštolom a neúnavným ohlasovateľom evanjelia. Hoci za odlišných okolností, oboch - Petra i Pavla - sa osobné stretnutie s Kristom hlboko dotklo a radikálne zmenilo ich život. Skúsenosť vlastného ohraničenia pred tvárou Ježiša v tom, na čom si zakladali - či to boli rybárske skúsenosti Petra, alebo Pavlova dôslednosť života podľa Zákona - ich uviedla do novej spolupráce s milosťou, kde sa ťažisko presúva od spoliehania sa na vlastné schopnosti k dôvere v moc Božieho konania v človeku. Po určitom období ich „učeníctva“ Antiochia vstupuje do života oboch, Petra i Pavla. Po Ježišovom nanebovstúpení Skutky apoštolov ukazujú Petra v pozícii lídra prvotnej Cirkvi. Svoju misiu vníma v duchu Ježišových slov: „Choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela“, a nie ľahko sa podriaďuje videniu, ktoré ho pobáda ísť do domu pohanského stotníka Kornélia; hoci nakoniec sa dá presvedčiť Božím znamením - keď vidí, „že sa dar Ducha Svätého vylial aj na pohanov“ (Sk 10, 45), udelí mu krst. Krátko nato Skutky apoštolov prestávajú sledovať kroky sv. O Antiochii sa zmieňuje i sv. Pavol v Liste Galaťanom, keď opisuje spor, do ktorého sa s ním práve tam dostal. V počiatkoch však práve prítomnosť veriacich z pohanstva bola prijímaná rozpačito zo strany tých, čo boli zo židovstva.