Obec Svätý Peter sa nachádza v Nitrianskom kraji, v okrese Komárno. Do obce by mali zamieriť predovšetkým vyznávači dobrého vína. Obec leží v malebnom údolí výbežku pohronskej pahorkatiny. Na piesčitých pahorkoch sú agátové lesy a vinice produkujúce vysokokvalitné víno. Okolo pahorkatín sú úrodné polia najmä v južnej oblasti chotára obce.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1332. Obec sa spomína už pod svojím terajším názvom. Obec je doložená z r. 1332 ako Sanctus Petrus, neskôr Szvatý Peter (1773), Svätý Peter (1920), Dolný Peter (1961), maď. Szentpéter. Od svojho začiatku patrila do majetku Komárňanského hradu.
Obec Svätý Peter vznikla pri kostole sv. Petra, doloženom z r. 1332-1560.
Počas tureckej nadvlády bola natoľko spustošená, že takmer zanikla. Podľa súpisu z roku 1576 tu bolo len deväť obývateľných domov. Po skončení tureckých nájazdov sa dedina postupne zaľudňovala. O jej rozvoj sa zaslúžila predovšetkým grófska rodina Zichyovcov, ktorá ju dostala do vlastníctva darovacou listinou v roku 1659.
V r. 1720 ju od eráru vymenili Zichyovci, v r. 1763 časť obce zničilo zemetrasenie. Miklós Zichy sa postaral aj o rekonštrukciu katolíckeho kostola, postaveného v roku 1730, ktorý o tridsať rokov neskôr, tak ako aj celú obec, poškodilo ničivé zemetrasenie.
Pôsobenie Zichyovcov vo Svätom Petre dodnes pripomína budova kaštieľa i park so zákonom chráneným platanovým stromom, ktorý dala vysadiť grófka Margita s manželom pri príležitosti narodenia ich dcéry. Kaštieľ slúžil neskôr aj ako župný dom, v ktorom sa konali župné snemy.
V r. 1715 mala vinice a 50 domácností, v r. 1787 mala 223 domov a 1779 obyvateľov, v r. 1828 319 domov a 1869 obyvateľov. V 19. storočí tu pracovala pálenica, začiatkom 20. storočia tehelňa. V r. 1909 si tu založili úverné družstvo. Obyvatelia boli roľníci, ovocinári, hrnčiari.
Po r. 1918 si obec zachovala poľnohospodársky charakter. V r. 1921 bola založená MO KSČ, ktorá viedla štrajky na miestnom veľkostatku. V r. 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Po r. 1945 odsunuli obyvateľov maďarskej národnosti a osadili tu repatriantov z Maďarska, Juhoslávie a Rumunska.
Na nivách má nivné a lužné pôdy, na piesčitých sprašiach terasy a pahorkatiny, pôdy černozemné, miestami rozsiahle piesočné presypy. V chotári obce sa našli archeologické nálezy dokazujúce osídlenie už v strednej dobe bronzovej, keltské kostrové pohrebisko a na Malých Lúkach pohrebisko z 10. - 11. storočia. Leží v oblasti, ktorá bola vždy husto osídlená.
Po vyhnaní turkov sa čiastkovým majiteľom stal gróf Mikuláš Zríni, ktorý tu dal postaviť opevnený kaštieľ, ktorý sa neskôr stal majetkom Zichyovcov. V časoch rákócziovského povstania slúžil ako dočasný župný dom. V r. 1715 sú v obci už známe vinice. Gróf Mikulás Zichy tu dal postaviť veľkú vinnú pivnicu, ktorá slúži svojmu účelu doposiaľ. Z tejto pivnice, resp. oblasti nosili víno aj na stôl cisárovnej Márie Terézie.
Obyvateľstvo sa zamestnáva poľnohosp., záhradníctvom a vinohradníctvom. Z viníc chotára obce sa dostávajú do obchodnej siete kvalitné odrodové vína, z ktorých najznámejší je Svätopeterský rizling. Barokový rím. kat. kostol sv. Petra a Pavla z r. 1730 bol postavený na mieste gotického, v r. 1763 bol obnovený a klasicisticky upravený. Trojičný stĺp na námestí je z r. 1890. Kalvínsky kostol z r. 1784 bol v 19 stor. rozšírený. Budova rím. kat. fary je z r.
Obec Svätý Peter je dnes známa najmä ako región pestovania vínnej révy. Poloha obce je na pestovanie viniča mimoriadne vhodná. Tradícia pestovania vínnej révy, spracovania hrozna a výroba vína tu má viac ako storočnú históriu a dodnes vo veľkej miere ovplyvňuje život v obci. Najviac sa pestuje odroda Rizling vlašský. Každoročne sa tu organizujú súťaže vín a tradičný medzinárodný Vínny festival Rizlingu vlašského.
Vinice v Malých Karpatoch
Vinohradníctvo patrí medzi významné tradičné odvetvia na Slovensku, ani nie tak z hľadiska produkčného potenciálu, ale pre jeho význam v spoločenskom, kultúrnom, sociálnom pôsobení, vo výrobe tradičných produktov hrozna, vína a muštov , ktoré sú súčasťou kultúry života, stravovania, religiozity a udržiavania národných kultúrnych tradícií obyvateľstva.
Vinohradníctvo je z plošného hľadiska v poľnohospodárskom rezorte iba okrajovým odvetvím. Jeho význam spočíva vo:
- využívaní menej úrodných, svahovitých a skeletových pôd,
- existencii vinohradníckeho potenciálu spolu s možnosťou využitia domácich spracovateľských kapacít,
- udržiavaní sebestačnosti v hrozne, víne a nápojoch na báze hrozna,
- produkcii kvalitných vín z vlastnej výrobnej základne v prístupnej cene a tým k ochrane trhu pred pretlakom menej kvalitných, dotovaných vín z krajín EÚ,
- udržiavaní sociálnej infraštruktúry vidieckych regiónov vytváraním pracovných miest,
- zachovávaní tradičného vývozného artiklu - vína (najmä ČR), ktorý zatiaľ vykazuje kladné saldo,
- krajinotvornom pôsobení a zachovávaní tradičného odvetvia hospodárstva.
Hlavnou náplňou vinohradníctva je úplné pokrytie potreby obyvateľstva v produktoch odvetvia, čo sa plnilo do roku 1990, kedy bol sektor vinohradníctva pri silne extenzívnom vývoji prebytkový.
V súčasnosti je plocha viníc v SR nedostačujúca na účely zabezpečenia suroviny pre existujúci spracovateľský priemysel, na pokrytie spotreby obyvateľstva a tiež z hľadiska využitia pôdnych a klimatických podmienok.
Za posledné desaťročie zaznamenalo vinohradnícke odvetvie značný úpadok nielen v plošných výmerách, ale aj vo výkonnosti. V porovnaní rokov 1990 a 1999 plošný prepad odvetvia predstavoval v celkových plochách 24,1 %, v zberových plochách 21,1 % (5000 ha) a v celkovej produkcii 40 %, čím sa dostalo pod hranicu sebestačnosti v produkcii v celkovom rozsahu 30 %.
Reálny pokles hektárových výnosov v tomto období dosiahol 18,5 % (z priemeru 4,9 t/ha z rokov 1985-1990 na 4,0 t v rokoch 1990 - 1999). Na základe uvedeného iba veľmi pomaly rastie záujem pestovateľov o obnovu viníc, ktorá je hlavným cieľom SR pre stabilizáciu a rozvoj vinohradníctva.
Výkonnosť odvetvia nie je v súčasnosti porovnateľná s okolitými krajinami. Ak v období rokov 1980-1990 boli priemerné úrody hrozna za celé Slovensko 6-7 t/ ha, (7,84 t/ha v roku 1983 a 7,02 t/ha v roku 1982), odvetvie dosahovalo 78-85 % výkonnosti vinohradníctva Rakúska a vtedajšej NSR.
Produkcia hrozna z 1 ha je v posledných rokoch oproti krajinám CEFTA nižšia o 28,2 % a v porovnaní s ČR o 16,7 %.
Sústavné znižovanie plôch vinohradov, nízke výnosy a tým aj nedostatočný objem produkcie hrozna a vína v SR po r. 1990, vytvára značný deficit v zabezpečení sebestačnosti v hrozne, víne a nápojoch na báze hrozna. Sebestačnosť odvetvia vinohradníctva vychádza z vyrovnanosti spotreby a produkcie technologického hrozna, ktorá predstavuje min. 100 000 ton ročne.
Vinič hroznorodý (Vitis vinifera) je lianovitá rastlina pôvodom zo Stredomoria, určená na produkciu hrozna alebo na použitie ako množiteľský materiál pre tieto rastliny. Plodmi sú bobule s vysokým obsahom cukru (25%) konzumované ako stolové hrozno alebo spracúvané na víno a iné alkoholické a nealkoholické nápoje.
Vitis vinifera
Podpora a rozvoj obce Svätý Peter plánuje pokračovanie realizácie projektu s názvom Občianska Poriadková Služba Svätý Peter, ktorý bol v obci realizovaný od 09/2019.
Základné údaje o obci Svätý Peter
| Údaj | Hodnota |
|---|---|
| Prvá písomná zmienka | 1332 |
| Počet obyvateľov (Atlas rómskych komunít 2019) | 2743 |
| Podiel MRK | 1-10% (cca 215 obyvateľov) |
| Hlavná oblasť | Pestovanie vínnej révy |
Vo Svätom Petri pribudlo v uplynulých rokoch spolu 29 nájomných bytov. Podľa starostu obce Jozefa Jobbágya prvoradým zámerom obecného programu bývania je udržať tamojších mladých ľudí v dedine. Nezanedbateľným faktom však je aj to, že na stavebných prácach sa podieľajú najmä obyvatelia obce.
Počas augustových dní sme mali, ako po minulé roky, možnosť vidieť na oblohe nevídané divadlo. Mračná škorcov, ktoré sadali na vinohrady poniektorým až zatajovali dych, iným spôsobovali vrásky na čele.
Zber hrozna v hurbanovskom regióne prišiel tento rok skôr ako po iné roky. Suché leto urýchlilo dozrievanie hrozna, a tak vinohradníci začali so zberom skorých odrôd. Bobuľky hrozna sú sladké. Nedostatok vlahy zapríčinil, že sú menšie a obsahujú menej šťavy. To však rozhodne neprekáža húfom škorcov, ktoré sa do vinohradov tradične sťahujú zo slnečnicových polí.
Vinohradníci postavili do vinohradov handrové strašiaky, no škorce si na ne rýchlo zvykajú. Po výstrele poľovníka škorce nakrátko vzlietnu, preletia nad vinohradom a posadia sa opäť na hostinu pod kĺč. Vraví sa, že škorec nikdy neďobne dvakrát do tej istej bobule.
Škody vznikajú najmä naďobávaním bobúľ. Poškodzujú ich aj obíjaním krídlami a neustálym prelietaním po strapcoch a halúzkach. Najväčšie škody spôsobia nie priamou konzumáciou hrozna, ale jeho poškodením a následným zhnitím.
Vinohradníci sa nájazdom škorcov bránia rôznymi spôsobmi. Mechanické prostriedky, napr. siete z plastov, ktorými sa obaľujú kry, zakrývajú časti porastov. Vtákov odplaší aj pás siete, potiahnutej vodorovne v oblasti strapcov. Poplašné zariadenia akusticky plašia vtákov výbuchmi v určitých časových intervaloch. Nevýhodou je najmä to, že si vtáky na monotónne výbuchy zvykajú a ohrozenie pokračuje.
Ďalšou možnosťou sú reproduktory centrálne ovládané z miesta, odkiaľ je prehľad na všetky časti vinohradu. Službukonajúci pracovník púšťa zvuk len tam, kde sa blíži kŕdeľ vtákov (údajne najúčinnejšie ich plašia správy z rozhlasu). Vhodné môžu byť aj ďalšie zariadenia na odháňanie vtákov. Osvedčili sa nastrihané plastové vrecia zavesené na vyššom stožiari. Dôležité je však, aby poplašný stožiar bol vo vinohrade len počas náletov škorcov. Potom ich treba odstrániť, aby si vtáky nezvykli.
Najefektívnejšou ochranou sa ukazuje byť naťahovanie jemných sietí ponad jednotlivé riadky vinohradu. Tento spôsob používajú najmä vinohradníci v produktívnych oblastiach južnej Moravy. Je to však veľmi náročná a drahá metóda, ktorá pri nízkych nákupných cenách hrozna v našich podmienkach nemá veľkú šancu na uplatnenie.
Najnovšiu lacnejšiu a pritom efektívnejšiu biologickú ochranu viníc ponúkajú chovatelia sokolov či jastrabov. Pravidelné návštevy vo vinohradoch a prelety týchto dravcov ponad vinice s dozrievajúcim hroznom sú vysoko účinné. Nebezpečný a pritom vycvičený letiaci predátor vyvoláva v kŕdľoch škorcov pocit strachu, ktorý je oveľa silnejší než ich prirodzený pud pažravosti. Dva - tri sokoly dokážu spoľahlivo ochrániť až 50 hektárov viníc.