V katolíckej tradícii si pripomíname mnoho svätcov, ktorí nám môžu byť vzorom. Zamyslime sa nad niektorými svätcami, ktorí žili obdivuhodný život.
Príklady svätcov
- Sv. Agáta: Umučená v Sicílii okolo roku 250. Bola mučená za vzdorovanie imperiálnemu magistrátu, ktorý sa ju snažil vydierať, aby ju nevydali autoritám za to, že bola kresťanka, výmenou za sex. Odmietla a šľachetne privítala smrť.
- Blahoslavený Pier Giorgo Frassati: Tento mladík, ktorý miloval humor, žil na začiatku 20. storočia v talianskom Turíne a zomrel ako 24-ročný po tom, ako sa nakazil chorobou od žobráka, ktorému pomáhal. Svoj nezadaný život venoval pomoci chudobným a chorým, hájil sociálne záležitosti a udržiaval si bohatú oddanosť eucharistii.
- Sv. Praxida: Cnostná dcéra rímskeho senátora z 2. storočia, ktorá sa nikdy nevydala a svoje rodinné bohatstvo rozdala kresťanským cirkvám, ktoré boli v Ríme prenasledované.
- Sv. Kazimír Jagelovský: Poľský princ z 15. storočia, ktorý žil asketický život modlitby, mariánskej oddanosti a službe chudobným. Po zlej skúsenosti na bojisku si Kazimír uplatnil výhradu vo svedomí a po zvyšok života sa vojny nezúčastňoval.
- Sv. Zita z Luccy: Slúžka v domácnosti z 13. storočia, ktorá dávala svoj vlastný prídel stravy a tiež jedlo jej bohatého zamestnávateľa chudobným a trpiacim, čo ju spočiatku urobilo v tejto rodine a medzi služobníctvom neobľúbenou. Nakoniec ju ale postavili do vedenia celej domácnosti.
- Sv. Guy z Anderlechtu: Chudobný Belgičan z 10. storočia, ktorý sa na znak pokánia za svoju chamtivosť a sebectvo vydal na pešiu púť zo severnej Európy do Ríma a Jeruzalema. Napriek jeho ekonomickým ťažkostiam sa nadovšetko snažil zachovať si vďačnú povahu po celý život.
- Sv. Jozef Moscati: Prvý kanonizovaný moderný doktor, pomáhal zastaviť choleru v Neapole, získal doktorát z fyziologickej chémie a viedol nemocnicu pre zranených vojakov počas Druhej svetovej vojny. Svoj život venoval službe druhým a zomrel na infarkt počas toho ako jedno popoludnie ošetroval pacientov v apríli roku 1927.
Toto je len niekoľko svätých mužov a žien, na ktorých sa môžeme pozerať ako na vzor. Títo svätci neboli dokonalí, ale dodávajú nám odvahu a inšpiráciu, aby sme naplno prežívali svoju vieru.
Ďalší svätci zo Slovenska a blízkeho okolia
Okrem vyššie uvedených svätcov, sú aj ďalší svätci, ktorí sú spätí so Slovenskom a jeho okolím:
- Sv. Cyril a Metod
- Sv. Gorazd
- Sv. Mojsej Uhrín
- Sv. Svorad-Andrej a sv. Benedikt
- Svätí piati mučeníci
- Sv. Alžbeta Durínska
- Svätí traja košickí mučeníci (sv. Marek Križin, sv. Melichar Grodecký, sv. Štefan Pongrác)
Medzi blahoslavených, ktorí pochádzajú zo Slovenska patria:
- Blahoslavená Sára Salkaháziová
- Blahoslavený Pavel Peter Gojdič
- Blahoslavený Dominik Metod Trčka
- Blahoslavená sestra Zdenka Schelingová
- Blahoslavený Vasiľ Hopko
Je dôležité spomenúť aj svätých Cyrila a Metoda. Pochádzali zo Solúna v dnešnom Grécku. Cyril mal pôvodne meno Konštantín. Narodil sa v roku 827 a bol hlavným vzdelanostným pilierom byzantskej misie na Veľkej Morave. Okrem iného bol tvorcom prvého slovanského písma - hlaholiky. Jeho o 12 rokov starší brat Metod vynikal najmä organizačnými schopnosťami. Sv. Cyril zomrel v gréckom kláštore v Ríme 14. februára 869, sv. Metod sa opakovane vrátil na Veľkú Moravu a pomáhal pri šírení kresťanstva. Duchovný odkaz Konštantína a Metoda ako patrónov Európy je veľmi silný aj v súčasnosti. Obaja sú zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti najmä pre Slovákov, Moravanov, Bulharov, Macedóncov a Čechov.
Spomienka na sv. Gorazda pripadá v slovenskom liturgickom kalendári na 27. Patril medzi učeníkov Konštantína a Metoda na Veľkej Morave. V roku 867 sprevádzal svojich učiteľov do Ríma, kde bol vysvätený za kňaza. Po smrti Metoda a vládcu Svätopluka, prišli počas panovania Mojmíra II. okolo roku 900 delegáti pápeža Jána IX., aby zreorganizovali veľkomoravskú cirkevnú provinciu. Okrem troch sufragánnych biskupov vysvätili aj arcibiskupa.
Svätý Mojsej Uhrín (tiež Mojžiš Uhorský) (asi 983 - 26. júla 1043) je jedným z prvých slovenských svätcov. Uctievajú ho najmä gréckokatolíci a pravoslávni veriaci. Mojsej Uhrín pochádzal síce z východného Slovenska, ale pôsobil na Kyjevskej Rusi na dvore kniežaťa - svätého Borisa. Keď knieža Boris zahynul v boji so Svätoplukom, Mojsej sa vrátil do Kyjeva a usiloval sa o zvrhnutie Svätopluka. Kniežaťu Jaroslavovi Múdremu sa podarilo Svätopluka vyhnať do Poľska, kde bol za pomoci poľského panovníka Boleslava Chrabrého v roku 1018 Svätopluk dosadený na trón. Následne nechal Mojseja Uhrína uväzniť. Podľa legendy sa Mojsej v Poľsku zapáčil významnej žene z bližšieho okruhu panovníka Boleslava Chrabrého, ktorá sa za neho chcela vydať. On to však odmietol slovami, že svoj život zasvätil Bohu a sľub neporuší.
K starobylému benediktínskemu kláštoru sv. Hyppolita na Zobore pri Nitre sa viaže pamiatka na mníchov sv. Svorada-Andreja a sv. Benedikta. Sv. Svorad-Andrej sa narodil okolo r. 980 a pochádzal z južného Poľska. Približne okolo roku 1020 ho prijali do spomínaného kláštora na Zobore. Žil pustovníckym životom. Neskôr sa k nemu pridal mladý učeník Benedikt, ktorý pochádzal pravdepodobne zo západného Slovenska. Oboch svätcov si na Slovensku pripomínajú spoločne 17. júla.
Svätí piati mučeníci, medzi ktorých patria Benedikt a Ján, podieľali sa najmä na christianizácii Poľska po roku 1000, pričom v Medziriečí pri Poznani založili kláštor. Lúpežne ich prepadli a zabili v noci z 11. na 12. novembra 1003. Traja pochádzali z Talianska a dvaja s najväčšou pravdepodobnosťou zo Slovenska. Tradícia pokladá Bystríka za nitrianskeho biskupa. Priama zmienka o tomto svätcovi je v životopise sv. Gerarda, čanádskeho biskupa na území dnešného Maďarska. Po nepokojoch a krvavých bojoch o maďarský trón v septembri 1046 pohanskí veľmoži s ozbrojencami napadli biskupov (Gerarda a Bystríka), ktorí prišli pozdraviť nového kráľa Ondreja. Spoločný sviatok sv. Gerarda a sv. Bystríka sa slávi 24. septembra.
Medzi slovenských svätcov patrí aj sv. Alžbeta Durínska, pochádzajúca z Bratislavy, kde žila v tom čase jej uhorská kráľovská rodina. Alžbeta Durínska sa narodila v roku 1207, už v útlom veku ju zasnúbili a previezli z bratislavského hradu na dvor durínskeho zemského grófa na hrade Wartburg, kde žil jej snúbenec Ľudovít. Sv. Alžbeta Durínska patrí medzi vzory charitatívnej činnosti a jej meno nesú viaceré rehoľné spoločnosti. Patrí medzi ne aj rehoľa Sv. Alžbety (alžbetínky) v Bratislave, jej meno nesie aj Dóm sv. Alžbety v Košiciach.
Svätí traja košickí mučeníci (sv. Marek Križin, sv. Melichar Grodecký, sv. Štefan Pongrác) sa na začiatku 17. storočia stali účastníkmi vojnového konfliktu medzi mestom Košice a Jurajom Rákoczim, ktorý chcel Košice napadnúť. Trojicu kňazov zajali rákocziovskí vojaci, podporovaní sedmohradským kniežaťom Gabrielom Bethlenom a nútili ich, aby sa vzdali "pápeženeckej viery". Kňazi to odmietli. Ich utrpenie vyvrcholilo v noci zo 6. na 7. septembra 1619, keď ich skupina ozbrojencov umučila na smrť a ich telá hodili do odpadového kanála. Neskôr ich miestny kat vybral a tajne pochoval. Za blahoslavených ich vyhlásil pápež sv. Pius X. v roku 1905 v chráme sv. Petra v Ríme. Za svätých ich vyhlásil pápež Ján Pavol II. 2. júla 1995 v Košiciach.
Blahoslavená Sára Salkaháziová (11. mája 1899 - 27. decembra 1944) sa narodila v Košiciach, pôsobila pôvodne ako učiteľka a neskôr aj ako novinárka. V roku 1927 vstúpila do rehoľníckej Spoločnosti sociálnych sestier v Košiciach, v roku 1937 bola preložená do domovského kláštora v Budapešti, kde počas druhej svetovej vojny skrývala spolu s ostatnými sestrami Židov. Príslušníci pronacistickej maďarskej strany šípových krížov ju po udaní jednej zo zamestnankýň kláštora chytili a s niekoľkými Židmi ukrytými v kláštore 27. decembra 1944 popravili. Katolícka cirkev ju vyhlásila za blahoslavenú 17. septembra 2006.
Blahoslavený Pavel Peter Gojdič (17. júla 1888 - 17. júla 1960) a blahoslavený Dominik Metod Trčka (6. júla 1886 - 23. marca 1959) boli obeťami komunistického režimu. Zinscenovaný proces s tzv. "vlastizradnými" rímskokatolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a gréckokatolíckym biskupom Pavlom Gojdičom sa skončil 15. januára 1951. Súdny proces so slovenskými biskupmi bol súčasťou proticirkevného ťaženia, ktoré zorganizovala vtedajšia komunistická vládna moc. Dominik Metod Trčka bol rehoľným predstaveným, misionárom a trpiteľom za vieru. Tragicky ho postihla likvidácia mníšskych kláštorov komunistickou vládnou mocou. Pavla Petra Gojdiča a Dominika Metoda Trčku vyhlásil za blahoslavených pápež Ján Pavol II. 4. novembra 2001 na Námestí sv. Petra v Ríme.
Blahoslavená sestra Zdenka Schelingová (24. decembra 1916 - 31. júla 1955) pochádzala z Krivej na Orave, pri krste dostala meno Cecília. V rokoch 1933-1935 absolvovala zdravotnú školu a 6. júla 1931 nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža do Podunajských Biskupíc ako kandidátka, v noviciáte prijala rehoľné meno sestra Zdenka. Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Motívom jej činu boli slová dozorcu, že kňaza spolu s ostatnými odvezú do Ruska a tam ich popravia. Dňa 29. februára 1952 ju zatkla štátna bezpečnosť a po niekoľkomesačnom vyšetrovaní sprevádzanom mučením bola postavená pred súd, ktorý ju 17. júna 1952 odsúdil za velezradu na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv. Zomrela v nemocnici v Trnave na následky mučenia 31. júla 1955. Krajský súd ju 6. apríla 1990 rehabilitoval. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.
Blahoslavený Vasiľ Hopko (21. apríla 1904 - 23. júla 1976) bol gréckokatolícky biskup. V roku 1947 sa stal pomocným gréckokatolíckym biskupom v Prešove. Po násilnom zrušení Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1950 bol internovaný a v roku 1951 odsúdený na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20.000 Kčs, stratu občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie majetku. Bol väznený v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. V máji 1964 ho "zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie" podmienečne prepustili. Vladyka Vasiľ Hopko zomrel na následky väznenia 23. júla 1976 v Prešove. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.
