Svätý Vojtech, významná postava cirkevných dejín, je spájaný s mnohými legendami a umeleckými zobrazeniami. Tento článok sa zameriava na jeho spojitosť s Panóniou a umelecké stvárnenie v kostoloch a na hradiskách, ako aj na legendu o troch kopijach.
Prvé, čo upúta pozornosť v mnohých kostoloch, je oltárny obraz. Napríklad, najväčší obraz na svete namaľovaný na jedno plátno v roku 1856 má rozmery 13,5 x 6,6 metra. Taliansky maliar Michelangelo Grigoletti dostal za úlohu vytvoriť toto dielo, mal namaľovať obraz Tiziana Fraribana, nanebovzatie Márie.
Hlavný oltár pod obrazom zobrazuje zľava-doprava sv. Martina, sv. Gerharda s malým sv. Imrichom, sv. Vojtecha a blahoslaveného Móra, biskupa mesta Pécs. Je tu zvýraznená spojitosť cirkvi a Panónie. V strede dole je biblický výjav poslednej večere, na bočných kandelábroch vidíme obetovanie Izáka a Mojžiša s medeným hadom.
Fresky na strope nad oltárom zobrazujú svätú trojicu. Na štyroch pilieroch kupoly sú zakladatelia západnej cirkvi, sv. Augustín, Ambrózius, Hieronym a Gregor. Fresky a výzdobu nad oltárom maľoval Ludwig Moralt. Dnešnú výzdobu kupoly vytvoril Antonio Detoma, podľa projektov Lipperta (1885-86), pred tým zdobila kupolu maľba hviezdnej oblohy, dnes nájdeme podobnú mozaiku na podlahe. Na dolnom okraji kupoly je nápis ASSUMPTA EST MARIA IN COELUM GAUDENT ANGELI - Mária bola vzatá na nebesá radujú sa anjeli. Veľkosť jedného písmena je 198 cm.
Moraltovým dielom sú aj obrazy nad bočnými oltármi. Na ľavej strane, južnej lodi, je výjav prvotného hriechu a spasenia. Kým iný umelci zobrazujú pod krížom lebku a kosti, Grigoletti zobrazil v ľavom rohu Adama, uvedomujúc si svoj skutok a Evu modliacu sa k Ježišovi. Na oltári pod obrazom držia dvaja anjeli svietnik, tu sa zapaľujú sviečky v čase svätého príjmania. Na pravého anjela v čase vojny spadol pracovník počas montáže okna a umrel. Oltár sv. Jozefa v pravo, je prácou Johanna Meixnera 1856. Svätý Jozef bol vyhlásený Piom IX. v 1870 za patróna katolíckej cirkvi. Tak ako ochraňoval nazaretskú rodinu Ježiša tak teraz s božou pomocou chráni cirkev. nad ním obraz narodenie Krista.
Okrem umeleckých zobrazení je svätý Vojtech spojený aj s legendami, jednou z nich je legenda o troch kopijach. Táto legenda je často spájaná s hradiskami a opevneniami, ktoré sú súčasťou slovenskej histórie.
Hradisko Veľký Tríbeč
Pohorie Tríbeč je známe nielen legendami o záhadne miznúcich ľuďoch, ale aj bohatou históriou. Je posiate sieťou rozsiahlych opevnení z neskorej doby bronzovej ale aj iných období. Medzi najznámejšie hradiská Tríbeča patrí Žibrica, Veľký a Malý Lysec, Zobor, či Veľký Tríbeč. A práve posledne spomenutému sa budeme venovať v nasledujúcich riadkoch.
Hradisko Veľký Tríbeč je prístupné z viacerých strán turistickými chodníkmi. Prechádza cezeň červená ponitrianska magistrála, na ktorú sa dostanete od Zlatna a aj od Kostolian pod Tríbečom. Zo západu na hradisko vedie modrá značka z Kovariec a od severu zase zo Solčian. Na vrchole hradiska ktorý nie je zarastený stromami si môžete oddýchnuť a najesť sa prinesenými zásobami v lone prírody.
Hradisko ako prvý popísal a aj zakreslil Lívius Odescalchi, veľkostatkár v Solčanoch, ktorý svoj rukopis predložil Rakúskej antropologickej spoločnosti vo Viedni a článok bol následne publikovaný v nemeckom jazyku v plnom rozsahu vo výročnej správe tejto spoločnosti v roku 1922 spolu s 5 obrázkami v texte. Najstarší známy nákres hradiska od Odescalchiho pochádza zo začiatku 20. rokov minulého storočia.
V neskoršom období bol v matičnom archíve Martine objavený zachovaný rukopis 11-stránkovej štúdie „O prähistorickom pevnostnom vale na vrchu Tríbči“ zo začiatku 20. storočia, ktorá nemá uvedeného autora. Botanik Pavol Eliaš vo svojom článku s názvom „O autorstve rukopisu o predhistorickom obrannom vale na vrchu Tribeč“ celkom presvedčivo preukázal, že tento text je prakticky iba slovenským prekladom vyššie uvedeného nemeckého článku od Odescalchiho. V článku napr. uvádza, že „V kamennom vale boli štyri otvory - brány 8-10 metrov široké. Pri každej bráne bol 10 - 30-metrový výklenok, ktorý tvorí ochrannú baštu. K hradisku viedli štyri cesty - jedna na juh smerom k Velčiciam, tri na sever k Solčanom.“ Okrem zaujímavého popisu hradiska pôvodný článok obsahuje aj nákres hradiska zo začiatku 20. storočia, z ktorého jasne vidieť, kde v rámci opevnenia sa nachádzali pôvodné brány do hradiska. V neskorších dobách totiž bol val hradiska preťatý na viacerých miestach umelo z rôznych dôvodov (zrejme ťažba dreva a pod.).
Ďalším bádateľom, ktorý sa hradisku venoval, bol náš starý známy a legendárny Štefan Janšák, ktorý hradisko podrobne popísal a zakreslil. Hradisko Veľký Tribec leží na vrchole hory tohože mena, dvíhajúcej sa v JZ pásme Nitrianskych hôr do nadmorskej výšky 820 m. Dominujúce postavenie, aké majú hradiská na Zobore a Zubrici, sa tu ešte stupňuje. Pravda, na jeho úkor, v neprospech účelnosti a pohodlia drievnych obyvateľov je prílišná vzdialenosť od vody, úrodných rovín a vhodných komunikácií, ktorý moment sa prejavil vo vybudovaní hradiska. Nemožno pravda Veľkému Tríbcu uprieť robustnú a drsnú mohutnosť, ktorá sa ešte zvyšuje divokou, tzv. nedotknutou prírodou, vlastne polovičným pralesom. Veľký Tribec je najvyšším kopulovitým končiarom hlavného hrebeňa Nitrianskych hôr, ktorý končiar vystupuje na strane SV sotva o 60 m nad hrebeň, ale na strane JZ klesá veľkým, 450 m-ovým stupňom, čím vlastne súvislý hrebeň je prerušený. Týmto zemepisným útvarom približuje sa Veľký Tribec horskému ostrohu, do roviny vybiehajúcemu. Geologický útvar vrcholu Veľkého Tribca i najbližšieho svahu v obvode 3-6 km je dobrá, zvetraniu málo podliehajúca žula. Prirodzená bezpečnosť hradiska spočíva hádam jedine v tom, že je príliš ďaleko od roviny, uprostred hustého lesa, v spleti krížiacich sa jarkov a podružných hrebeňov, a preto sa ťažko nájde. Jedine na strane S, SV a V je prirodzený stupeň terénu do istej miery príkrejší, a to rozhodne v prospech bezpečnosti.
Opevnenie hradiska skladá sa z jediného valu, ktorého priebeh je patrný z mapky. Medzi najvyšším bodom hradiska (820) a najnižším (7390) je rozdiel 90 m, čo nijako neprispieva k jeho bezpečnosti. Na strane východnej, odkiaľ je dosť pohodlný a ľahký prístup, obyvatelia hradiska postavili pomocný val, prerušený neskôr vybudovanou cestou, slúžiacou k doprave dreva. Celková dĺžka obvodového valu činí 1882 m, pomocného valu a m b 200 m. Jeho výška smerom do hradiska pohybuje sa od 05 do 1 m. Navonok splýva val s prirodzeným spádom terénu, tvoriac tak 4-5 m vysoký stupeň. Materiál, k stavbe upotrebený, získaný bol na mieste a neukazuje nijakých stôp ohňa ani neobsahuje žiadnych iných nálezov. Hlavný vchod, zabezpečený do smeru cesty predlženými valmi (blokádou, analogíckou ako na Zobore), nachádza sa na strane severo-západnej a zdá sa byť jediným pôvodným vchodom. Ostatným aspoň, ktorých je viac, blokáda chýba. Plošná rozloha hradíska číní 102 ha a svojou kvalitou (vzhľadom na účelnosť, sledovanú pôvodnými obyvateľmi) je takmer vo všetkých svojich čiastkach rovnocenná, nevykazujúc žiadneho akostného odstupňovania. Rozsiahly, k juhu sklonený svah je síce chránený proti severným vetrom, ale nemá nijakej zvláštnej bezpečnosti pre prípad nevyhnutnej obrany. Bezpečnosť najvyššieho vrcholu a plošiny, rozprestierajúcej sa od neho smerom na SV, spočíva jedine v ich prevýšení nad okolím a vo vzdialenosti od valov, vystavených prvému nárazu. Na Veľkom Tribci niet nijakých zbytkov obydlia, útočíšť alebo císterien, slúžiacich k potrebe jeho praobyvateľov. Na vrchole sú hojné nálezy drobných črepov keramiky z prvej doby železnej (hallštattskej).
Po Janšákovi sa podrobnejšiemu výskumu hradiska v podstate nikto nevenoval a hradisko bolo ponechané napospas nelegálnym detektoristom, ktorí sa postarali podobne ako pri iných hradiskách o vykradnutie najmä väčších kovových predmetov už zrejme v priebehu 90. rokov. V roku 2001 na hradisku vykonali iba povrchový zber archeológovia Jana Katkinová a Slavomír Katkin a výsledky prieskumu zverejnili v AVANSE za rok 2001. Hradisku sa na základe leteckého snímkovania venovali tiež archeológovia Borza a Borzová v roku 2019, pričom však klasickú sondáž ani zber tu nerealizovali. Napriek tomu ich článok prináša zaujímavé informácie o priebehu opevnenia a o predsunutom vale.
V septembri 2024 na hradisku vykonal výskum Pamiatkový úrad SR (Peter Bisták, Petra Kmeťová, Martin Neumann) a Krajský pamiatkový úrad Nitra (Michal Gróf) s prispením nášho OZ Hradiská a Archeo Moravia, kedy hradisko bolo skúmané systematicky aj za pomoci detektoru kovov. Podkladom bolo okrem iného kvalitné moderné lidarové snímkovanie terénu.
Výskum v roku 2024
Výsledky archeologického výskumu v roku 2024 prekvapili nás všetkých a priniesli úplne nové poznatky k datovaniu hradiska ale aj viaceré nečakané nálezy (napríklad drobné zlomky bronzových predmetov z mladšej a neskorej doby bronzovej, kovové zliatky, fragmenty spôn), ktoré veríme že budú čoskoro odborne spracované a vypublikované, aby sme sa mohli s nimi podeliť s našimi čitateľmi. V tomto štádiu sme dostali súhlas na zverejnenie niekoľkých z nich. Okrem toho si môžete pozrieť aj hlinený praslen a niekoľko keramických črepov, datovaných zrejme práve do obdobia ľudu lužickej kultúry v závere doby bronzovej.
Snáď môžem prezradiť aspoň toľko, že aj výskum na Veľkom Tríbeči ukázal, že obrovské lužické/halštatské hradiská boli po zániku lužickej kultúry istý čas zrejme opustené a po niekoľkých storočiach ich využili obyvatelia v dobe laténskej a rímskej, avšak nie v pôvodnom rozsahu opevnenia, ale skôr mali tendenciu využiť iba vhodnejšie menšie časti hradiska. Tento trend vidieť aj na iných pôvodne halštatských rozsiahlych hradiskách. Napr. Holíš, Udiča Hradište, Marhát a mnohé ďalšie. Bude to asi súvisieť s tým, že v neskorších obdobiach hradiská obývali menšie skupiny obyvateľov, ktoré by neboli schopné ubrániť tak obrovské opevnenie, ako bol jeho pôvodný rozsah.
Niekoľko nálezov z výskumu z roku 2024 (zverejnené so súhlasom archeológov):
- Časť spony z doby rímskej
- Uhorská včasnonovoveká strieborná minca
- Fragment zrkadla z doby rímskej
- Hlavička z bronzovej ihlice (lužická kultúra)
- Železné konské zubadlo
- Bronzový zliatok dokazujúci výrobnú činnosť
- Hlinený praslen
- Fragment z bronzového nožíka (lužická kultúra)
Hradisko odporúčam navštíviť každému, koho zaujímajú praveké opevnenia a kultúry, ale aj turistika a pobyt v lone prírody.
Poloha Nitrianskeho kraja na mape Slovenska
Keramika z hradiska
Použitá literatúra:
- Livio Odescalchi, 1922. Über den vorgeschlichtligen Festungswall auf dem Berge Tribeč (mit 5 Textabbildungen). Sitzungsberichte der Anthropologischen Gesellschaft in Wien, Jahrgang 1921-1922, Wien, p. 13-18.
- Anonymus s. a. O prähistorickom pevnostnom vale na vrchu Tribči. msc., depon. in Literárny archív Slovenskej národnej knižnice, Martin, sign. C 297.
- Pavol Eliáš st: O autorstve rukopisu o predhistorickom obrannom vale na vrchu Tribeč Bull. Slov. Bot. Spoločn., roč. 42, č. 2: 205-208, 2020
- Š. Janšák: Slovenské hradiská z doby hallštattskej. Sbor.
- Prieskum na hradisku Velký Tríbeč, AVANS 2001
- Zuzana Borzová - Martin Borza: Dokumentácia terénnych reliktov opevnených sídiel v Kostolianskej kotline a jej širšom okolí pomocou moderných metód, Študijné zvesti AUSAV, 2019
Foto (Orgoň sept. 2024):
Svätý Svorad a kráľ Svätopluk - Prednáška prof. Martina Homzu
Ďalšie Zaujímavosti
Koncom 18. storočia sa v Stupave usadil džbankársky majster Štefan Putz, ktorý priniesol do obce znalosť výroby habánskej keramiky, spočívajúcej na výrobe technicky dokonalejšej keramiky polievanej olovnato-ciničitými polevami, označovanej aj termínom „majolika“ alebo „fajansa“. O dobré meno tejto dieľne sa postarali aj Putzovi nasledovníci - Ján Kostka a Ferdinand.
Svätá Anna
- Patrón kostolov: Skalica, Vrádište
- Sviatok: 26. júl
- Roky života: 1. storočie pr.Kr.
- Význam mena: (hebr Hannah, חַנָּה, t. j.) milostiplná, milá
Svätá Anna sa stala ochrankyňou matiek a manželstva, šťastného pôrodu je patrónkou baníkov, mlynárov, stolárov, pradiarov, krajčírov, chudobných a ťažko pracujúcich . Podľa tradície sa rodičia Panny Márie nazývali Joachim a Anna.
Anna Gašparová Boorová
Dramatická spisovateľka, autorka básni a scénok pre deti.
- 26.07.1889 (Senica) + 26.06.1935 (Holíč)
Narodila sa 26.07.1889 v Senici ako dcéra evanjelického správcu - učiteľa Pavla Gašpara a Irmy rodenej Štetkovej. Bola učiteľkou na Starej Turej, kde sa vydala za Petra Boora, ktorý bol vtedy evanj. farárom v blízkej Lubine. Spoluúčinkovala s ním ako dirigentka evanj.
Svätý Jakub Starší
- Patrón kostolov: Smolinské, Jakubov
- Sviatok: 25. júl
- Roky života: 1. storočie
- Význam mena: ten, ktorý nasleduje Boha (hebr.)
Sv. Jakub sa zvykne niekedy nazývať aj Starším, aby sa odlíšil od Jakuba Mladšieho, ktorý bol prvým biskupom mesta Jeruzalema. Jakub Starší bol bratom sv. Jána apoštola. Ich otec sa volal Zebedej a matka Mária Salome.
Fuggerovci
Pôvodne meštianska rodina z nemeckého Augsburgu. Boli vynikajúci obchodníci a finančníci. V roku 1494 založili vlastný bankový dom. Finančným kapitálom sa podieľali na podnikaní v Nemecku, Rakúsku, Španielsku, Česku, Sliezsku a Uhorsku. Roku 1495 spolu s rodinou Thurzovcov založili spoločnosť, ktorá sa postupne zmocnila ťažby rúd a výroby medi na Slovensku.
Milan Rastislav Štefánik
Milan Rastislav Štefánik
Astronóm, diplomat, vojenský pilot a francúzsky generál, jedna z najvýznamnejších postáv moderných slovenských a česko-slovenských dejín - Milan Rastislav Štefánik - tragicky zahynul počas leteckej nehody v Ivanke pri Dunaji.
- 21.07.1880 (Košariská) + 04.05.1919 (Ivanka pri Dunaji)
Narodil sa v Košariskách, okres Myjava v rodine ev. farára.
Svätá Margaréta z Antiochie
- Patrón kostolov: Kopčany, Zohor,Bratislava - mestská časť Lamač
- Sviatok: 20. júl
Je patrónkou poľnohospodárov, rodičiek, panien, manželiek, pri ťažkom pôrode a proti neplodnosti. Svätá Margaréta z Antiochie (v Pizídii) (iné názvy: Margaréta Antiochijská alebo Marína z Antiochie/Antiochijská; sviatok má 20.
Ján Damborský
Rodák z Kopčian Ján Damborský bol rímsko-katolíckym kňazom. Bol spoločensky činným, zapojil sa do príprav Martinskej deklarácie a aj neskoršieho občianskeho života. Najvýznamnejšie dielo vykonal na jazykovednom poli, svoju knižnicu daroval Spolku sv. Vojtecha. Je pochovaný na cintoríne v Nitre, nad hrobom má pomník od akademického sochára Jána Koniarka. V roku 1990 odhalili J.
Alexander Matuška
Literárny a kultúrny historik.
- 05.09.1915 (Skalica) + 16.07.1984 (Hurbanovo)
Po skončení gymnázia v Skalici študoval slovenčinu a latinčinu na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Matúš Čák Trenčiansky
Feudál, oligarcha, politik ži v rokoch 1260-1321, Matúš bol synom Petra Chaaka, ktorý získal rodové majetky na Slovensku za zásluhy preukázané kráľovi Ondrejovi III. Po potlačení vzbury pánov z Kysaku, ktorí držali v rokoch 1293-1296 v moci celé západné Slovensko vrátane Bratislavy, bol Matúš odmenený udelením hodnosti kráľovský koniar.