Veľká Noc: Slovenská a Svetová Tradícia

Veľká noc je udalosť s mimoriadnym postavením nielen v cirkevnom roku, ale aj v ľudovom zvykoslovnom ročnom cykle. Je to svätý alebo tiež pašiový týždeň, ktorý začína Kvetnou nedeľou a končí Veľkonočnou nedeľou. Medzi nimi sú ďalšie dni, ktoré majú svoje vlastné meno - Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. U nás do Veľkej noci zahŕňame ešte aj Veľkonočný pondelok.

Veľkonočné obdobie a príprava naň je čas plný nádherných prejavov slovenskej a hudobnej kultúry, podobne ako sviatky židovského roka. Slávi sa prvú nedeľu po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti. To znamená, že termín sa pohybuje v rozmedzí od 22. marca do 25. apríla a každý rok sa mení.

Veľkonočné sviatky v sebe spájajú dva pôvodné prvky - starší pochádza ešte z čias starých Slovanov, ktorí slávili v jarnom období solárny kult a začiatok poľnohospodárskych prác (hoci Slovania nedelili rok na štyri ročné obdobia, ale iba na dve - zimu a leto - a obrady mali urýchliť koniec zimy a návrat tepla, slnka). Kresťanstvo postupne prirodzeným spôsobom nadviazalo na slávenie tohto pohanského prírodného sviatku, ktorý sa u našich predkov tešil veľkej obľube. S prijatím kresťanstva sa obsah sviatku, samozrejme, zmenil, ale aj v jeho kresťanskom hlavnom motíve, zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, vstupuje do popredia symbolika víťazstva života nad smrťou.

Slovenské kraslice sú neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci.

Veľký Týždeň a Jeho Tradície

Kvetná Nedeľa

Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň, z kresťanského hľadiska najvýznamnejšie obdobie roka. Posledná nedeľa pred Veľkou nocou sa nazýva Kvetná, po novom Palmová. V tento deň je zvykom v kostoloch požehnávať palmové, či olivové ratolesti. Keďže v našich krajoch tieto rastliny nerastú, používajú sa rozkvitnuté ratolesti vŕby alebo rakyty, ľudovo nazývané bahniatka.

Kvetnou nedeľou vstupujú kresťania do Veľkého, či Svätého týždňa. Vrcholí v tzv. posvätnom trojdní (Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota) slávnosťou Vzkriesenia (veľkonočná vigília) a Veľkonočnou nedeľou.

Zelený Štvrtok

Posledná večera Ježiša Krista s apoštolmi.

Posledný týždeň pred Veľkou nocou znamenal zintenzívnenie príprav na tento sviatok v duchovnom aj materiálnom živote našich predkov. Prvým z veľkonočného trojdnia bol Zelený štvrtok. Veriaci si na Zelený štvrtok pripomínajú Poslednú večeru - veľkonočnú večeru Ježiša Krista, ktorú slávil v Jeruzaleme spolu s učeníkmi. Na Zelený štvrtok sa „zaväzujú zvony“(hovorí sa, že odlietajú do Ríma) to znamená, že v chrámoch umĺkne orgán a namiesto hláholu zvonov sa rozhrkocú rapkáče a klopačky. V minulosti chodili chlapci z jedného konca dediny na druhý a rapkáčmi oznamovali začiatok posvätného predveľkonočného ticha bez zvonov.

Veľký Piatok

Druhý deň posvätného trojdnia, Veľký piatok, mal byť preniknutý duchom kajúcnosti, odriekania a rozjímania. Témou pobožnosti v tento deň je jadro príbehu umučenia Ježiša Krista. V katolíckych kostoloch sa na niektorom z bočných oltárov pripravuje Boží hrob, ku ktorému veriaci chodia na Bielu sobotu modliť sa a rozjímať. Zachováva sa tradícia, aby pri Božom hrobe vždy niekto zotrval (niekde sa to nazývalo stráženie Božieho hrobu a okrem modliacich sa veriacich to patrilo medzi čestné povinnosti hasičov - podobne ako sprevádzanie kňaza s monštranciou pri procesii).

Biela Sobota

Ráno a predpoludnie Bielej soboty sa využívali na drobné práce, mohol sa siať, lebo zvony boli ešte zaviazané. Gazdinky v domácnostiach robili posledné úpravy interiéru a najmä chystali slávnostne jedlá. Piekli sa koláče, varilo sa údené mäso či šunka a vajíčka. Chystalo sa jedlo do košíka, ktoré sa nieslo ráno na Veľkonočnú nedeľu na posvätenie do kostola. Dievčatá maľovali vajíčka určené na pondelok pre kupačov, chlapci zasa dokončovali korbáč na pondelkovú šibačku alebo si chystali voňavky. Postupne však všetko utíchlo v príprave na nadchádzajúce slávenie veľkonočnej vigílie, teda oslavu Kristovho zmŕtvychvstania. Rodina zvyčajne spoločne navštívila Boží hrob v kostole. Vlastná slávnosť veľkonočnej vigílie sa koná po západe slnka a nesie sa v znamení návratu svetla, stelesneného vo vzkriesenom Kristovi.

Veľkonočná Nedeľa

Pre kresťanov na celom svete je Veľkonočná nedeľa najväčší sviatok, keďže zmŕtvychvstanie Ježiša Krista pre nich vyjadruje víťazstvo života nad smrťou a nádej na večný život. Ústredným bodom Veľkonočnej nedele bola slávnostná bohoslužba, „veľká“ svätá omša. Na mnohých miestach sa zachovával zvyk čo najväčšmi sa ponáhľať z omše domov, keďže ten člen rodiny, čo prišiel prvý, mal byť prvý a najšikovnejší aj v práci na poli. Lenže musel byť opatrný, nesmel sa potknúť a spadnúť, to sa totiž pokladalo za zlé znamenie. V obciach, kde sa na Veľkonočnú nedeľu nosili posväcovať jedlá, často rodiny vyčkali až na ne. V košíku, zvyčajne pod krásnym vyšívaným obrúskom, gazdiné prinášali na nedeľnú omšu posvätenie chlieb, šunku, klobásy, maslo, vajíčka, soľ, chren, koláče alebo veľkonočné obradové pečivá, fľašu vína či pálenky. Posväteným jedlám sa pripisovali magické vlastnosti. Tradičným veľkonočným jedlom sú vajíčka. Pokladajú sa za symbol nového života a plodnosti.

Veľkonočný Pondelok

Na Veľkonočný pondelok bolo na dedinách rušno. Oddávna to bol tradičný sviatok mužov, mládencov a chlapcov, ktorí od skorého rána chodili po šibačke či oblievačke. Zvyky tohto dňa boli naozaj rozmanité: niekde sa šibalo, niekde oblievalo, a zasa inde aj šibalo, aj oblievalo. Za polievanie a šibanie dostávali mládenci od dievčat maľované vajíčka, štamperlík pálenky, mladší koláč a pár koruniek. Dnes chlapcov obdarúvajú čokoládovými vajíčkami a figúrkami, peniazmi, ale opäť sa vracajú ručne maľované vajíčka. Na celom Slovensku sa oblievačka končí pred obedom. V utorok mohli dievčatá poliať mládencov - spravidla väčšie tých, ktorých dolapili na ulici. Šlo o starší žartovný zvyk, ktorý sa však už v súčasnosti nevyskytuje.

Korbáče si chlapci a mládenci chystali už týždeň pred šibačkou a niektoré boli skutočne majstrovskými dielami. Parádny korbáč bol vizitkou slobodného mládenca. Plietli sa z rozličného počtu prútov, jednoduchšie šestoráky a osmoráky sa naučili pliesť vari každý dedinský chlapec, na desatoráky, dvanástoráky či ešte zložitejšie si len naozajstný majster. Pri šibaní sa hovorili šibačkové riekanky, každý mládenec mal tú svoju obľúbenú.Šibanie je starý magický rituál, pri ktorom sa využíva mágia dotyku. Korbáče sa plietli z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar čerstvé, naliaté miazgou a ich kontakt s dievčenským či so ženským telom mal preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť, a krásu aj na dievčatá a ženy. Podobne to bolo s oblievačkou (kupačkou) - dievčatá a ženy sa oblievali „živou“ vodou (z potoka či zo studne) a jej čerstvosť mala tieto vlastnosti sprostredkovať aj dievčatám, aby boli čerstvé a rýchle v práci.

Pôvod šibačky a oblievačky tkvie ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdávanie plodivej sily.

Veľká Noc vo Svete

Nie nadarmo sa vraví iný kraj, iný mrav. To platí aj na sviatky Veľkej noci, ktoré slávia v každej krajine rôzne, aj keď základné kresťanské hodnoty zostávajú nezmenené.

Spojené Štáty Americké (USA)

V Spojených štátoch amerických, alebo jednoduchšie v USA, majú zaujímavú tradíciu na oslavu Veľkonočných prázdnin. Jednou z tradícii, ktorá je častá aj vo svete, je vyfarbovanie vajíčok, teda kraslíc. Najzaujímavejšia americká tradícia je udalosť „Easter Egg Roll“, ktorá sa uskutočňuje na trávniku pred Bielym domom. Americký prezident pozve deti a tie hľadajú ukryté čokoládové vajíčka na záhrade. Vajíčka schováva takzvaný Veľkonočný zajačik. Každý rok sa pripravujú rôzne ďalšie témy tejto udalosti a tá tohtoročná vraj bude zameraná na to, aby mali deti pohyb, a bude formou hier propagovať aktívny život. Hľadanie vajíčok má európsky pôvod a priniesli ju do Nového sveta noví osadníci z Európy. Samotná udalosť má dlhú tradíciu a v Bielom dome sa koná už od roku 1878.

Anglicko

Anglicko má množstvo rôznorodých zvykov, ktoré sa menia od jedného kraja k druhému. Napríklad sa často počas Veľkej noci tancuje ľudový tanec, ktorého názov je „Morris dancing“. Tanečníci sú sprevádzaný hudbou, majú krokovú choreografiu a na predkoleniach majú pripnuté zvončeky. Taktiež majú palice, ktoré predstavujú meče. Zvláštnou súčasťou choreografie je mávanie vreckovkou. V rámci kresťanskej línie veľkonočných sviatkov je významný Zelený štvrtok, keď sú ľudia požehnávaný posvätným olejom, a časté je aj symbolické umývanie nôh. V tento deň sa kráľovná Alžbeta II. podľa tradícií stretáva so staršími seniormi a dáva im almužnu, teda peniaze.

Nórsko

Nóri majú neobyčajnú tradíciu, ktorá sa volá „Paaskekrim“, čiže Veľkonočný zločin. Nie, nepáchajú sa vtedy vo veľkom vraždy či lúpeže. V tomto období väčšina ľudí v krajine číta detektívky alebo trilery a pozerá v televízii detektívne seriály alebo filmy. Tradícia vraj pochádza z roku 1923, kedy vydavateľ kníh podporoval predaj svojej novej kriminálnej detektívky na titulných stránkach novín. Reklama sa podobala na skutočné správy o vražde, takže mnohí ľudia nevedeli, že ide o reklamu. Časť rodín odchádza cez sviatky na dovolenku. Odchádzajú na Veľký piatok pred Veľkonočnou nedeľou a prichádzajú domov v utorok, čiže deň po Veľkonočnom pondelku. Trávia čas na lyžiarskej chate, v horách, kúsok od lyžiarskych svahov.

Taliansko

Veľká noc je v Taliansku vnímaná ako náboženský sviatok, ale aj tu sa nájdu zaujímavé a netradičné zvyky. Zaužívané je spojenie Veľkonočných sviatkov s náboženskými procesiami, ktoré majú zabezpečiť lepšiu úrodu a sú spojené s oslavou zmŕtvychvstania. Hrá pri nich aj nenáboženská hudba. Na Sicílii je výnimočný sviatok „Abballu de daivuli“, kedy miestni na sebe majú rôzne desivé masky zo zinku, ktoré reprezentujú diabla, a oblečenú majú červenú róbu. Tí, ktorí sú oblečení za diablov, obťažujú, naháňajú a chytajú nové „duše“. Čo znamená, že chytená duša musí kúpiť diablovi drink ešte pred večerom. Vtedy príde Panna Mária a zmŕtvychvstalý Kristus spolu s anjelmi a odoženie nimi diablov.

V Ríme si počas Veľkej noci pápež pripomína Krížovú cestu, ktorá vedie na Koloseum, kde je horiaci kríž, ktorý žiari do ďaleka. Najdôležitejšie omše týchto sviatkov sa konajú v sobotu večer a na Veľkonočnú nedeľu. V nedeľu sa na námestí pred bazilikou sv. Petra zhromaždí množstvo ľudí, ktorí čakajú, až pápež vykoná slávnostnú omšu a z balkóna kostola udelí svetu známe požehnanie „Urbi et Orbi“, čo v preklade znamená mestu a svetu. Tuto omšu sledujú často veriaci zo celého sveta, je totiž natáčaná mnohými televíziami a je prednášaná vo viacerých jazykoch.

Poľsko

V strednej Európe sú počas Veľkej noci veľmi podobné ľudové zvyky, dovoľte nám predstaviť zvyky nášho menej známeho suseda, Poľska. Ak ste veriaci, tak počas Bielej soboty ide celá rodina spoločne do kostola, aby dostala požehnanie jedla, ktoré zjedia až v nedeľu ráno. Väčšinou to je biela klobása, vajcia, chren, chlieb so soľou a s čiernym korením. Menej katolíckym zvykom je poľská veľkonočná oblievačka, ktorá má názov „Smingus-Dyngus“. Na Veľkonočný pondelok chlapci a muži sa snažia namočiť dievčatá vedrami vody, dnes už aj striekacími pištoľami alebo čímkoľvek, čo majú po ruke. Legenda hovorí, že dievča, ktoré oblejú, sa do roka vydá. Táto tradícia má vraj pôvod v krste poľského kniežaťa Mieszka, ktorý bol pokrstený na Veľkonočný pondelok v roku 966 n.l.

Česko

Naši českí susedia majú naopak na Veľkonočný pondelok takzvanú „Pomlázku“, kedy muži musia „zbiť“ svoje ženy vlastnoručne spleteným korbáčom z prútov vŕby. Dnes sú tieto korbáče kupované v obchodoch a sú bohato zdobené stužkami. Podľa legendy je vŕba prvý strom, ktorý kvitne na jar, a pohyblivosť a pružnosť týchto konárov má zaručiť plodnosť žien. Je to však zvyk, kedy „zbitie“ nepôsobí bolesť, ale je skôr určené na zábavu a naháňanie žien. Za zbitie žena musí pohostiť mládenca či už kraslicou, vajíčkom, sladkosťami, peniazmi alebo panákom alkoholu na vzpruženie.

Bermudy

Na Veľký piatok na Bermudách jedia koláče z tresiek a majú aj sladké koláče. Najčastejšie v tento deň vytvárajú vlastné lietajúce šarkany a chodia si ich púšťať. Vysvetlenie tejto tradície je skutočne originálne. Učiteľka z Britskej armády sa snažila miestnym vysvetliť v nedeľnej škole, ako sa Ježiš Kristus z kríža dostal do neba. Na vysvetlenie vytvorila lietajúceho šarkana, ktorého konštrukcia má tvar kríža. Tak vznikla táto tradícia púšťania šarkanov, ktoré sú väčšinou vyrábané z dreva, farebného hodvábneho papiera s dlhými povrazmi a chvostom.

Filipíny

Táto ázijská krajina si z kresťanskej oslavy Veľkej noci vybrala skutočne ojedinelú časť, Ukrižovanie Ježiša. Táto prax nie je podporovaná v rámci katolíckeho náboženstva a kostolov. Miestny dobrovoľníci sa totiž na Veľký piatok dávajú dobrovoľne pribiť na kríž, prípadne sa bičujú a inak trýznia, aby tak odčinili hriechy, ktoré vraj vykonali počas roka. Katolícka cirkev tvrdo odsudzuje tento zvláštny rituál oslavy, aj štát proti nemu protestuje. Avšak dobrovoľníkom sú bezplatne očistené rany a po aktoch ich ošetria.

Nech už uprednostníte akýkoľvek šperk, nezabudnite, aby bol praktický. Hlavne ak čakáte množstvo šibačov alebo oblievačov.

Veľkonočné sviatky sú aj o oddychu, načerpaní nových síl a trávení času s rodinou a svojimi blízkymi.

tags: #sveta #omsa #na #velku #noc #stara