Ludwig van Beethoven, jedna z najvýraznejších osobností v dejinách európskeho hudobného umenia, sa narodil v Bonne 16. decembra 1770. Nie všetky zdroje uvádzajú rovnaký deň narodenia tohto hudobného velikána. Podľa niektorých by to malo byť 16. decembra 1770, iné uvádzajú dátum narodenia podľa dátumu jeho krstu, 17. decembra. Od narodenia geniálneho skladateľa z obdobia neskorého klasicizmu Ludwiga van Beethovena uplynie v stredu 16. decembra 250 rokov.
Počas nasledujúcich rokov - do roku 1918 - v tomto chráme odznela 26-krát, čo nemá obdobu v žiadnom z iných európskych miest. Pri vchode na chórus v Dóme sv. Ludwiga van Beethovena sa stretli kontrasty. Univerzálnosť hudobnej výpovede jeho diel, ako aj jeho svojrázna a nekonvenčná osobná individualita.
Ludwig van Beethoven sa narodil v Bonne do rodiny pochádzajúcej z Flámska. Presný dátum narodenia nie je známy, ale keďže bol pokrstený ako katolík 17. decembra 1770, predpokladá sa, že to bolo o deň skôr, teda 16. decembra.
Jeho predkovia boli takisto hudobníkmi - starý otec, takisto nositeľ krstného mena Ludwig, bol muzikant a zároveň obchodník s vínom a podľa dobových svedectiev bol dobroprajný a pracovitý človek. Beethovenov otec, kapelník, spevák a huslista oproti tomu prepadol alkoholu a tak malý Ludwig vyrastal v dusnom rodinnom prostredí, čo v ňom vypestovalo uzavretosť a podozrievavosť. Otca sa bál a nachádzal citovú oporu vo svojej matke.
Práve otec však vo svojom synovi rozpoznal hudobné nadanie a bol jeho prvým učiteľom, hoci nesystematickým a drsným. Prvým skutočným učiteľom Ludwiga van Beethovena bol Christian Gottlob Neefe.
Beethoven nemal ešte ani desať rokov, keď už koncertoval v zahraničí, od jedenástich rokov bol členom arcibiskupského orchestra a ako trinásťročný skomponoval tri sonáty. Na jar roku 1887 sa vybral do Viedne študovať u samotného Wolfganga Amadea Mozarta, ktorý mu predpovedal veľkú budúcnosť. V tom istom roku však na tuberkulózu zomrela jeho matka a vzápätí aj sestra, čo bola pre mladého hudobníka obrovská strata.
O tri roky neskôr vo Viedni študoval Beethoven znova, tento raz boli jeho učiteľmi skladatelia Joseph Haydn a Antonio Salieri. Zdokonaľoval sa v kontrapunkte, harmónii a kompozičnej výstavbe. Potom ako Bonn obsadila v roku 1792 francúzska armáda, opustil Beethoven rodné mesto a presídlil sa do Viedne. Len niekoľko týždňov po jeho odchode zomrel aj jeho otec.
Beethoven koncertoval v šľachtických palácoch, vyučoval hru na klavíri, dirigoval, komponoval a uvádzal svoje skladby. Jeho skladateľský ale aj interpretačný úspech bol mimoriadny. Poslucháči obdivovali jeho kompozície, aj klavírne umenie na koncertoch. Desať rokov po príchode do Viedne uznávali v Európe Beethovena ako skladateľa, klaviristu a symfonika rovnocenného s Haydnom a Mozartom.
Už od roku 1798 však začal strácať sluch, čo spolu s ďalšími zdravotnými problémami vyvolalo u skladateľa vážnu krízu (podľa niektorých zdrojov mohlo jeho ťažkosti spôsobiť olovo v pohároch, z ktorých pil víno, ale tiež ochorenie vnútorného ucha - otoskleróza).

Ludwig van Beethoven
Práve v tom čase Beethoven vytvoril prvé dve symfónie. V roku 1804 dokončil 3. symfóniu Es dur Eroica. Pri jej tvorbe ho inšpiroval Napoleon Bonaparte, podľa ktorého dielo dokonca pôvodne nazval - no keď sa Napoleon vyhlásil za cisára, rozhorčený Beethoven jeho meno vyškrtol. Skladba potom niesla názov: "Heroická symfónia, zložená na oslavu pamiatky veľkého človeka". V tomto čase vznikla tiež jediná Beethovenova opera Fidelio.
Skladateľ zložil tesne za sebou ďalšie tri symfónie, z ktorých práve 5. symfónia c mol Osudová patrí ku klenotom nielen vážnej hudby, ale celého ľudského kultúrneho dedičstva. Radí sa medzi päť svetovo najčastejšie uvádzaných symfónií a hlavná téma prvej vety medzi najznámejšie motívy klasickej hudby.
V roku 1812 Beethoven už musel používať načúvacie prístroje, no ako uviedol jeho žiak skladateľ Carl Czerny, nikdy neohluchol celkom. V roku 1814 však už bol nútený prestať vystupovať ako klavirista. Po nepriaznivom období sa skladateľovo zdravie opäť zlepšilo. V rokoch 1817-1823 sa mu podarilo vytvoriť svoju Deviatu symfóniu d mol. Jej viedenské uvedenie spolu s omšou Missa Solemnis 7. mája 1824 pre skladateľa znamenalo veľký triumf. Vo finále symfónie znie známa Óda na radosť, ktorú nemecký básnik Friedrich Schiller napísal v roku 1785 a ktorá je dnes hymnou Európskej únie.
Ludwig van Beethoven zomrel vo Viedni 26. marca 1827. Je pravdepodobné, že slávny skladateľ pobudol pár krát aj na území Slovenska v prekrásnom prostredí kaštieľa v Dolnej Krupej.
Beethoven doviedol na ďalší stupeň vývoja všetky zdedené hudobné formy s výnimkou piesne a opery. Zavŕšil proces emancipovania inštrumentálnej hudby vo vzťahu k vokálnej hudbe, ktorý od 18. storočia prebiehal. Esenciálnym spôsobom zasiahol do dejín tvorby pre klavír.
Missa Solemnis
Beethovenova omšová kompozícia Missa solemnis D dur op. 123 z roku 1822 bola uvedená v bratislavskom Dóme sv. Martina prvýkrát v roku 1835 v rámci slávnosti sv. Cecílie v podaní tamojšieho Cirkevného hudobného spolku, najvýznamnejšej hudobnej inštitúcie na Slovensku v 19. storočí.
Missa solemnis / Slávnostná omša/ vznikla popri skladateľovej symfónii č. 9. Predstavuje skladateľove osobné vyznanie viery. Beethoven ju venoval arcivojvodovi Rudolfovi pri príležitosti jeho zvolenia za olomouckého arcibiskupa.
Ludwig van Beethoven omšu označoval za svoje najväčšie dielo. Uvedená mala byť roku 1820, skladateľ dielo dokončil až o dva roky neskôr. Pre svoju náročnosť a dĺžku sa neuvádzala ako celok počas liturgií.
Missa solemnis, Slávnostná omša vznikla popri skladateľovej deviatej symfónii. Predstavuje jeho osobné vyznanie viery. Beethoven ju venoval arcivojvodovi Rudolfovi pri príležitosti jeho zvolenia za olomouckého arcibiskupa. Ludwig van Beethoven omšu označoval za svoje najväčšie dielo. Uvedená mala byť roku 1820, skladateľ však dielo dokončil až o tri roky neskôr. Pre svoju náročnosť a dĺžku sa neuvádzala počas liturgií. Za Beethovenovho života Missa solemnis kompletne vo Viedni nezaznela. Uvedené boli jej niektoré časti.
Beethoven vlastnil Sailerove spisy a bol s ním v kontakte aj počas komponovania Missy solemnis, ktorá je skladateľovým najpozoruhodnejším sakrálnym dielom. Táto omša a Deviata symfónia pritom vznikali približne v tom istom čase. Missa solemnis venoval kardinálovi Rudolfovi Jánovi Habsbursko-Lotrinskému, Beethovenovmu dobrému priateľovi a žiakovi, ktorý jeho Klavírny koncert č. 5 venoval cisárovi Napoleonovi.

Propagačný plagát koncertu Missa Solemnis
Významné diela Ludwiga van Beethovena
Z rozsiahleho diela Ludwiga van Beethovena vyniká 9. symfónia d mol - Óda na radosť. Okrem piatich klavírnych koncertov sú známe aj jeho klavírne sonáty. Z Beethovenovho rozsiahleho diela vyniká 9. symfónia d mol so záverečným zborom na Schillerovu Ódu na radosť. Práve melódia z poslednej časti symfónie sa stala hymnou Európskej únie. Beethovenova piata symfónia Osudová patrí ku klenotom nielen vážnej hudby, ale ľudského kultúrneho dedičstva ako takého. Z desiatich sonát pre husle a klavír sú známe najmä Sonáta F dur Jarná a Sonáta A dur Kreutzerova. Z 32 sonát pre klavír patria medzi najobľúbenejšie c mol Patetická, cis mol Mesačného svitu, d mol Apassionata a B dur Veľká sonáta pre kladivkový klavír.
Beethoven vytvoril približne 750 skladieb, od sólového média až po početne obsadené symfonické alebo zborové kompozície. Jeho tvorbu rozdelil Wilhelm von Lenz v roku 1852 do troch periód (Beethoven et ses trois styles).
- Prvá perióda trvala od vytvorenia troch Klavírnych trií op. 1 asi v roku 1794 do približne roku 1800, keď bola prvýkrát uvedená Prvá symfónia C dur op. 21 a Septeto Es dur op. 20. Skladby z tohto obdobia odrážajú hudobnú poetiku 18. storočia.
- Druhá perióda, označovaná aj ako heroická, trvala od roku 1801 do roku 1814. Patria sem kompozície ako napríklad: Piata symfónia c mol „Osudová“ op. 67, klavírna „Appassionata“ op. 57, opera Fidelio, Piaty klavírny koncert „Cisársky“ Es dur op. 73, ako aj Tretia symfónia Es dur „Eroica“ op. 55.
- Perióda zahŕňa majstrovské kompozície ako napríklad Deviata symfónia d mol s Ódou na radosť op. 125, neskoré sláčikové kvartetá, posledných 5 klavírnych sonát, Variácie na Diabelliho tému op. 120 či Missa Solemnis D dur op. 123.
Medzi Beethovenovými dielami nájdeme aj také, ktoré sa viažu k celkom konkrétnej udalosti. Ešte v ranom období svojej tvorby napísal Kantátu na smrť cisára Jozefa II., neskôr sa úspešnou stala skladba Wellingtonovo víťazstvo. Ani jedna zo skladieb sitom času neprešla. Zaujímavé však je, že Symfónia č. 7, uvedená spolu s Wellingtonom, je dnes jednou z najoslavovanejších Beethovenových skladieb.
Symfonická tvorba je teda ťažiskom Beethovenovho odkazu. Ale výnimočné diela či závažné a nadčasové kompozície skomponoval aj v rámci mnohých ďalších hudobných druhov a žánrov. Jediné, čomu sa skladateľ príliš nevenoval, bola opera. Napísal len jedinú: Fidelio. Ale jej téma so skladateľovými ideálmi ani nemohla korešpondovať viac.
Beethoven a Slovensko
Od roku 1792 do svojej smrti žil vo Viedni, čo mu umožnilo nadviazať veľmi blízke kontakty so Slovenskom, odkiaľ pochádzali jeho najbližší priatelia: Mikuláš Zmeškal, Johann N. Hummel aď. V liste, napísanom 23.11.1796 v Bratislave, Beethoven do Viedne oznamuje dátum svojho koncertného vystúpenia v tomto meste. Pri príležitosti svadby Babetty Odeschalchi-Keglevich, konanej v Bratislave, jej Beethoven venoval Koncert pre klavír C dur.
K Beethovenovým pobytom na Slovensku sa viaže aj jedna z jeho najpoetickejších skladieb Sonáta cis mol Mesačný svit inšpirovaná jedinečnosťou atmosféry rodového sídla Brunsvikovcov v Dolnej Krupej.
Je pravdepodobné, že slávny skladateľ pobudol pár krát aj na území Slovenska v prekrásnom prostredí kaštieľa v Dolnej Krupej.
| Dielo | Opus | Poznámka |
|---|---|---|
| Sonáta c mol Patetická | Op. 13 | Jedna z najobľúbenejších klavírnych sonát |
| Sonáta cis mol Mesačného svitu | Op. 27 č. 2 | Inšpirovaná pobytom v Dolnej Krupej |
| Symfónia č. 5 c mol Osudová | Op. 67 | Patrí ku klenotom ľudského kultúrneho dedičstva |
| Symfónia č. 9 d mol s Ódou na radosť | Op. 125 | Finále je hymnou Európskej únie |
| Missa Solemnis D dur | Op. 123 | Osobné vyznanie viery |