Obec Lúky, ktorá má meno podľa polohy kraja (od lúk), sa rozprestiera po obidvoch stranách krajinskej cesty (hradskej) vedúcej z Púchova cez Lýsky priesmyk na Moravu. Od Púchova i od Moravy je vzdialená 12 km, takže leží uprostred Púchovskej doliny. Je dlhá 2 km. Na hornom konci, pri moste, odbočuje viciniálna cesta na Lazy pod Makytou, vzdialené 4 km. Dolina na Lúkach je najužšia.
Po stranách hradskej stoja zväčša drevené domce, často bez komínov, takže dym vychádza povalom. Len kostoly (rímsko katolícky a židovský), fara, školy (rímsko katolícka a ev.a.v.), notársky úrad, poštový a telegrafný úrad, četnícka stanica a niektoré židovské domy sú murované. Za domami sú menšie, väčšie záhradky a polia. Na nížine dosť úrodné, na stráňach neraz kamenisté a preto menejcenné. Ulica je úzka, miestami len pár metrov, čo je na tak frekventovanú hradskú zaiste primálo.

Mapa okresu Púchov, v ktorom sa nachádza obec Lúky
História a pamiatky
Leško, Šimečka, Kostolný, Hudák: Ako zachrániť demokraciu
Katolícky kostol stojí na dolnom konci, pri vstupe do dediny. Je najstarší kostol doliny a okolia vôbec. Podľa ľudovej povesti ho počali stavať medzi Lúkami a Lysou, tam, kde stoja teraz staré lipy a kríž, ale práca sa nedarila. Čo cez deň vystavali, v noci im to vždy ktosi zrúcal. Márne strážili robotníci v noci. Keď prišlo 12 hodín, pospali a ráno zas bolo všetko rozváľané. Boli bezradní. Až tu raz akýsi neznámy človek im poradil: „Zapriahnite čierne voly do voza a nechajte voľne ísť. Kde zastanú tam vystavte kostol“. Stalo sa. Voly zastali na mieste dnešného kostola. Lúčania s čerstvou chuťou dali sa do stavby a kostol bol čoskoro hotový.
O kostole zo spisku zostaveného na pamäť 700 ročného jubilea chrámu (1228-1928) sa uvádza: „Lúcky chrám je najstarší na okolí a jeden z najstarších v Trenčianskej a v biskupstve nitrianskom, ba na Slovensku vôbec“. Podľa kanonickej vizitácie vykonanej na Lúkach 25. augusta 1829 so všetkou pravdepodobnosťou tvrdiť, že bol postavený r.1228. Tento rok je vyrytý v plechovej zástavke, nachádzajúcej sa v štíte veže a niet nijakých príčin, aby tento rok značil iné ako rok postavenia. Tým viacej, lebo štruktúra, štýl a spôsob stavby nepochybne nasvedčujú, že chrám bol postavený v 13. storočí za panovania Arpádovcov, keď sa stavali kostoly aj inde. V kameni hlavnej brány je síce vyrytý rok 1612, ale v tomto roku bol už kostol len opravovaný, prípadne prestavaný. Druhý raz bol kostol opravovaný r. 1817.
Cintorín bol na Lúkach pôvodne len okolo kostola, len koncom 18.storočia založili terajší cintorín. Pod kostolom je krypta, prístupná len z kostola. V tej pochovávali patrónov a farárov, ale nie všetkých.
Do r. 1823 bola fara drevená. V tomto roku postavili faru z kameňa. R. 1882 bola fara prestavená, takže bola zrušená brána vedúca cez stred farskej budovy a dve krajné čiastky farskej budovy boli spojené novovystavanou izbou tak, ako dnes.
V obci okrem katolíckeho kostola je aj veľký kostol židovský. Stojí od r.1872. Predtým na jeho mieste stál kostol menší, drevený. Sem patrili a patria židovskí veriaci z obcí Lúky, Dolná Dubková, Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou, Záriečie, Mestečko, Vydrná, Zbora a Dohňany.
Školstvo
Podľa kanonickej vizitácie z r.1829 na Lúkach jestvuje katolícka škola od r.1826. Postavili ju na terajšom mieste. V roku kanonickej vizitácie (1829) organistom bol František Kresánek, rodák z Považskej Bystrice a bol súčasne učiteľom, notárom a zvonárom. Mená ďaľších učiteľov sú neznáme. Vie sa, že počet dietok nebýval veľký, lebo do školy chodil, kto chcel. Školský rok trval len cez zimné mesiace.
Do r.1929 škola bola jednotriedkou, hoci už niekoľko rokov počet žiakov prevyšoval hodne číslo 100. V tomto roku (1929) cirkevníci s veľkými obetami a pomocou subvencií Krajinského úradu v Bratislave, vystavili krásnu, modernú dvojtriedku so správcovským bytom v cene cca Kč 220.000. Odvtedy vyučujú dvaja učitelia. V ostatných 3 rokoch žiakov je vyše 150, mala by sa zriadiť i tretia trieda, čo v dnešných ťažkých pomeroch ale nijako nemožno.
Židia na Lúkach mali aj svoju školu, založenú asi v r.1872. Trojtriednu s piatimi ročníkmi. Napred sa vyučovalo len hebrejsky, neskoršie v nižších triedach nemecky a vo vyšších maďarsky. Všetkých žiakov bývalo asi 135. Školu navštevovali i katolíci a evanjelici. Postupom času škola upadala, stala sa dvojtriednou a napokon jednotriednou. Cez prevrat zanikla pre nedostatok žiactva. Židovské deti z Lúk chodia teraz do miestnej rímsko katolíckej školy. Židovská škola bola umiestnená v dome, v ktorom je ubytovaný ich kantor. Zo starej židovskej školy si katolíci kúpili tabule pre svoju školu.
Počet žiakov v škole v rokoch 1930-1938
| Školský rok | I. trieda | II. trieda | III. trieda |
|---|---|---|---|
| 1930/31 | 73 | 55 | - |
| 1931/32 | 76 | 72 | - |
| 1932/33 | 88 | 73 | - |
| 1933/34 | 74 | 71 | - |
| 1934/35 | 81 | 74 | - |
| 1935/36 | 75 | 86 | - |
| 1936/37 | 45 | 50 | 53 |
| 1937/38 | 52 | 51 | 38 |
Podľa udania správkyne školy p. Oľgy Švehlovej miestna ev.a.v. škola vznikla r.1913. Od začiatku učí na nej ona. Má žiakov 64, z nich polovica dochádza z Dolnej Dubkovej. Budova je z r.1913. V rokoch poprevratových menovaná správkyňa vyvinula čulú kultúrnu činnosť.
Obyvateľstvo a hospodárstvo
R.1913 mali Lúky 168 domov, 718 duší. Podľa sčítania z r.1919 bol tento stav 139 domov, 555 obyvateľov (229 mužských a 326 ženských). Náboženské rozvrstvenie: r.katolíkov 584, ev.a.v. 103, ev.ref. 1, židov 82. Podľa sčítania ľudu z r.1930 bolo na Lúkach 198 domov, 783 obyvateľov. Z nich čslov. Národnosti 752, ruskej 4, nemeckej 16, židovskej 8, cudzincov 3. Katolíkov 584, ev.a.v. 133, židov 63, iných 3.
Obyvatelia sú skoro všetci robotníci, roľníkov je málo. I tí zväčša sú utisnutí na zárobok, lebo oráčiny je málo a nie najlepšej akosti. Robotníci chodievali na sezónne roboty na majere (do repy) na nížinu, potom do blízkych Lednických Rovní, Dubnice a.i.. Po prevrate mnoho ich chodí do Čiech. Niektorí sa vysťahovali do SAU i do Kanady. V posledných časoch zarábali si živobytie pri hydrocentrále na Váhu pri Ladcoch, neskoršie hlavne pri stavbe dráhy Púchov - Horní Lideč. Teraz pri stavbe železnice Harmanec - Diviaky, vo Vsetíne, Trenčíne. Niektorí chodia denne do zbrojovky v Považskej Bystrici.
Dobrý úžitok dáva obyvateľstvu hovädzí dobytok, ktorého tu chovajú hodne. Väčšina mlieka sa spracuje v družstevnej mliekárni, založenej v rokoch poprevratových. Zo živnostníkov sú tu 1 kováč, 1 pekár, 6 obchodníkov s miešaným tovarom, 4 mäsiari, 2 priekupci, 2 hostince, 1 krajčír, 3 obuvníci (robí však len 1), 1 holič, 2 stolári (pracujú málo), 1 strojný zámočník.
Úrady a doprava
Od r.1937 je železničná stanica v mieste. Predtým sa chodilo do Púchova nad Váhom (13 km). Pred vojnou pešo, alebo vozom, ktorým sa vozila pošta. Tak aj v prvých rokoch povojnových. Potom od r.19.. zaviedli autobusovú dopravu jedným a neskoršie dvoma (jeden z Lazov pod Makytou, druhý z Lysej pod Makytou). Autobusová doprava zanikla započatím železničnej premávky na Štefánikovej dráhe 2.5.1937.
Obec Lúky patrí do púchovského okresu, kde je okresný úrad, berný úrad, okresný súd, dôchodková kontrola, okresný lekár, zverolekár. V obci je trojtriedna rím.katol. a jednotriedna ev.a.v. škola. Do nich chodia aj žiaci z Dolnej Dubkovej. Do meštianskej školy chodia žiaci do Púchova.
Železničná stanica má prednostu (p.Vida), výpravčíka, traťmajstra a 5 výhybkárov. Farský kostol pre občanov katolíckeho vyznania je v obci i s farou. Fara nateraz nie je obsadená. Administruje ju správca dohňanskej fary dp. Rudolf Minarovský. Občania ev.a.v. vyznania sú prifarení do Záriečia (p. Samuel Peressényi). Obyvatelia židovskí majú svojho kantora na Lúkach. Predsedom židovskej náboženskej obce je miestny lekár. Poštový úrad je v mieste a listonoš nosieval dvakrát týždenne poštu do Vydrnej. Od r. 1937 sú dvaja listári. Jeden roznáša v obci, druhý vo Vydrnej denne.
Kroje
Občania nosievali pestré kroje. Ženy nosia ešte doteraz zubáče, riasnaté punčochy, vyšívané papuče, rukávce, biele plachty a v zime kožuchy. Chlapi tmavé súkenné nohavice, kapce (papuče), vyšívané vesty s gombíkmi a široké klobúky. Ale kroj pomaly zanechávali. Už pred vojnou bolo toto badateľné. Po prevrate chlapi takmer úplne sa vzdali kroja. Širokého klobúka už na hlave Lúčana dávnejšie nevidieť. Ženy sú konzervatívnejšie. Ale aj u nich je to neraz oblek len sviatočný.
Hory
Hôr u nás nie je veľa, ale viac ako pred 50 rokmi. Tak v r.1882 ich bolo 166 kat. jutár, r.1930 už 2431 kat.jutár. Lesov pribudlo na úkor pasienkov. Najviac hôr je v čiastkach Nová stávka a Stávky. V horách rastú stromy listnaté (buky, duby, hraby, brezy, kleny), ihličnaté (smreky, borovice, jedle, červený smrek, borovičky). Sem tam sa nájdu osiky, agáty, lipy. Hory patria miestnemu urbáru a jednotlivcom. Obec nemá lesov. Cudzích drevín tu niet.
Hlavným produktom lesov je drevo, pochádzajúce z hlavnej ťažby, medziťažby, čiže paberkov v mladších porastoch. V lesoch sa rúbe ročite raz (v zime). Rúbaniská sú znovu vysádzané hlavne ihličnatými priesadami. Drevo sa spracuje na siahovicu, alebo rovné kmene sa na pílach režú na laty a dosky. Drevo sa z hôr dopravuje domov na vozoch, saniach, ťahaných koňmi a kravami. Chudobní si drevo ťahajú a vozia sami.
Mnoho škodí našim lesom zhrabávanie a odnášaníe lístia v jeseni, ktoré sa používa na podstielanie hovädziemu dobytku. Na jar zasa oblamujú sa stromy a zeleným lístím kŕmia kozy (letnina). Vedľajšiu ťažbu lesa poskytujú huby, jahody, maliny a iné lesné plodiny, ktoré sú predmetom zbierania okolného obyvateľstva. Malín, jahôd, húb je v našich horách dosť, menej je čučoriedok.