Ved To Boh Vo Vas Posobi Vyznam

V kresťanskej viere má pôsobenie Boha v živote veriaceho zásadný význam. Apoštol Pavol vo svojich listoch často zdôrazňoval, že viera a spasenie nie sú výsledkom ľudského úsilia, ale Božieho pôsobenia v nás. Tento článok sa zameriava na pochopenie tohto významu a jeho vplyvu na život kresťana.

Michelangelo - Stvorenie Adama.

Boh ako Stvoriteľ a Udržiavateľ

„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Gn 1,1). Týmito slovami sa začína Sväté písmo, ktoré zdôrazňuje, že stvorenie je základom všetkých spasiteľných Božích plánov. Boh nie je len stvoriteľom, ale aj tým, ktorý udržiava svoje stvorenie v každom okamihu. Dáva mu bytie, jestvovanie, schopnosť konať a vedie ho k jeho cieľu. Uznať túto úplnú závislosť od Stvoriteľa je prameňom múdrosti, slobody, radosti a dôvery.

Svet bol stvorený na Božiu slávu. Boh stvoril všetko, nie preto, aby svoju slávu zväčšil, ale aby ju prejavil a udelil. Božia sláva je v tom, že Boh prejavuje a udeľuje svoju dobrotu. Kvôli tomu bol svet stvorený. Veríme, že Boh stvoril svet podľa svojej múdrosti, nie je výtvorom nevyhnutnosti ani slepého osudu či náhody. Pochádza zo slobodnej vôle Boha, ktorý chcel dať stvoreniam účasť na svojom bytí, na svojej múdrosti a na svojej dobrote.

Pôsobenie Boha v živote veriaceho

Apoštol Pavol vo svojich listoch často zdôrazňoval, že viera a spasenie nie sú výsledkom ľudského úsilia, ale Božieho pôsobenia v nás. „Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči“ (Flp 2,13). Táto pravda nielenže neznižuje dôstojnosť stvorenej bytosti, ale ju zvyšuje. Boh pôsobí v každom konaní svojich stvorení. On je prvá príčina, ktorá pôsobí v druhotných príčinách a prostredníctvom nich.

Ak sa všemohúci Boh Otec, Stvoriteľ usporiadaného a dobrého sveta stará o všetky svoje stvorenia, prečo jestvuje zlo? Na túto otázku, takú naliehavú a nevyhnutnú, takú bolestnú a tajomnú, nepostačí nijaká rýchla odpoveď. Odpoveďou na ňu je kresťanská viera ako celok: dobrota stvorenia, tragédia hriechu, trpezlivá láska Boha, ktorý vychádza človeku v ústrety svojimi zmluvami, vykupiteľským vtelením svojho Syna, darom Ducha, zhromaždením Cirkvi, silou sviatostí a povolaním do blaženého života. Slobodné tvory sú pozvané, aby s týmto životom vopred súhlasili, ale môžu ho aj vopred odmietnuť, čo je hrozné tajomstvo. V kresťanskom posolstve niet takého prvku, ktorý by z určitého hľadiska nebol odpoveďou na problém zla.

Ježiš Kristus nás povzbudzuje k synovskej odovzdanosti do prozreteľnosti nášho nebeského Otca. Božia prozreteľnosť pôsobí aj prostredníctvom činnosti stvorení. To, že Boh dopúšťa fyzické a morálne zlo, je tajomstvo. Boh ho objasňuje skrze svojho Syna Ježiša Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, aby zvíťazil nad zlom.

Praktické aspekty Božieho pôsobenia

Pavol povzbudzuje veriacich, aby žili život dôstojný Boha, ktorý ich povoláva do svojho kráľovstva a slávy. „Preto vás napomínam ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní“ (Ef 4,1). To znamená, že viera by sa mala prejavovať v každodennom živote, v našich postojoch, skutkoch a vzťahoch s inými ľuďmi. Slovo Kristovo má prebývať v nás „bohato“. Mali by sme poznať nielen pár citátov z Kristovho slova, ale čím viac z obsahu evanjelií. Je toľko vecí tohto sveta, ktoré chceme mať v čím bohatšej miere. Pri Kristovom slove bývame neraz veľmi skromní, nenároční. Ale práve tu by sme mali byť veľmi nároční, nenásytní.

Podľa týchto slov má Kristovo slovo prebývať v nás. Ráta sa zrejme aj s tým, že je možné, že Kristovo slovo v nás neprebýva. Máme ho v knihe, a to nám môže dávať falošnú istotu, že veď predsa kedykoľvek môžeme po ňom siahnuť. Počúvame ho na službách Božích a na biblických hodinách. To všetko môže byť užitočné, ale to ešte nestačí. Len ak Kristovo slovo stále, permanentne, prebýva v nás, začína na nás skutočne pôsobiť. Pôvodný grécky výraz o prebývaní hovorí ešte dôraznejšie o tom, že Kristovo slovo má prebývať dnu, v našom vnútri. Ono má mať v našom srdci trvalé miesto svojho prebývania a pôsobenia. Má byť u nás doma.

Dávny Izrael si veľmi vážil Božie slovo. V 5. Mojžišovej knihe čítame toto: „Slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú v tvojom srdci. Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš hovoriť o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš kráčať cestou, či budeš líhať alebo vstávať.“ Tento príkaz platí aj pre nás. Platí o Božom slove v Starej zmluve, platí o Kristovom slove v Novej zmluve.

Semeno, ktoré padne do dobrej zeme, najprv pod povrchom, v pôde, koná potrebné biologické pochody, a potom prinesie bohatú, viditeľnú úrodu. Rovnako to platí o Kristovom slove, o Božom slove. Najprv sa má udomácniť hlboko v našej bytosti a potom prinášať bohaté dôsledky novej existencie v každodennom živote a v jednotlivých situáciách, ktoré prináša život.

Zodpovednosť a Božie pôsobenie

Komu sme zodpovední? V Písme sú ľudia jasne zodpovední v tomto zmysle, lebo majú záväzok voči Bohu ako najvyššiemu hodnotiteľovi ľudského správania. Ľudská zodpovednosť v tomto zmysle je dôsledkom Božej autority. Boh nás utvoril podľa svojho plánu a pre svoj zámer. Tým zámerom je, aby sme ho oslávili a aby sme sa mu páčili. Základnou normou ľudského správania je, aby sme odrážali Božiu podstatu. Pretože nás utvoril na svoj obraz (Gn 1:27-28), mali by sme sa správať spôsobom, ktorý ho odzrkadľuje: „Buďte svätí, lebo ja, Hospodin váš Boh, som svätý“ (Lev 19:1; por. Boh zjavuje podstatu svätosti vo svojom Slove. Jeho Slovo s konečnou platnosťou zjavuje zodpovednosti ľudí, a preto ich nazývame ľudskými záväzkami.

Ľudská zodpovednosť (záväzok) znamená, že ľudské bytosti sú poddané Božiemu hodnoteniu, a preto majú záväzok poslúchať jeho príkazy a dodržiavať jeho normy. To predpokladá, že Boh je sudca, najvyšší hodnotiteľ, nášho správania. Pýtať sa na vzťah medzi Božou zvrchovanosťou a ľudskou zodpovednosťou v tomto zmysle znamená pýtať sa na vzťah medzi dvomi atribútmi panstva - medzi Božou vládou a jeho autoritou. Hoci teológovia majú veľký záujem o „problém“ Božej zvrchovanosti a ľudskej zodpovednosti, nie je to hlavným záujmom biblických pisateľov, hoci si ho uvedomujú. Je im jasné, že Boh všetko ovláda, a rovnako aj to, že má vrcholnú autoritu. Preto sme zodpovední Bohu za naše postoje, myšlienky, slová a činy. Všetko, čo myslíme a robíme - vlastne všetko čím sme - vyvoláva Božie uznanie alebo odsúdenie. Ešte aj činy ako jedenie a pitie, ktoré by sme mohli považovať za eticky neutrálne, sa musia konať na Božiu slávu (1Kor 10:31). Čokoľvek robíme, by sme mali robiť vďačne v Ježišovom mene (Kol 3:17) a z celého srdca (v. 23). Všetko, čo nepochádza z viery, je hriech (Rim 14:23).

Význam Božieho slova

Ak slovo Kristovo bude prebývať v nás bohato, bude ovplyvňovať náš myšlienkový a citový život. Božie slovo, Kristovo slovo, ak prebýva v človeku, neostáva neúčinné, ale pracuje, pôsobí. Stane sa napríklad toto: Začneme vážne počítať s Pánom Bohom. Získame jasnú, vyhranenú koncepciu svojho života, ktorá bude v súlade so zámermi, ktoré má s nami Boh. Naučíme sa novým spôsobom hodnotiť veci, javy a udalosti okolo seba. Budeme objavovať dôležité hodnoty, ktoré sme doteraz nechávali bez povšimnutia. Zmení sa naše správanie k druhým ľuďom. Mnoho ďalších pozitívnych zmien sa objaví v našom živote.

V ťažkých situáciách je pomoc Božieho slova, pomoc Kristovho slova veľmi dôležitá. Neraz sa dostávame do takých hraničných situácií, že nám nemôže pomôcť bežné ľudské uvažovanie, ale len myšlienky, ktoré dýchajú večnosťou. Sú príklady ťažko chorých a zomierajúcich ľudí, ktorí vo svojich posledných dňoch a hodinách túžili a túžia po večne platných slovách, ako jeleň dychtí po vodných bystrinách. Len ak slovo Kristovo bude bohato prebývať v nás, budeme mať pripravenú túto duchovnú železnú zásobu, keď na nás príde ťažká hodina, a okrem toho budeme mať toto slovo naporúdzi, keď druhým bude treba priniesť túto naliehavo potrebnú pomoc.

Preto je tu výzva: „A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze neho.“ Všetko, čo robíme vo sviatočnej oblasti svojho života a čo robíme vo všednej oblasti, má byť v dokonalej vzájomnej súhre. Vieme, že často to tak nebýva, a v takom prípade je život kresťana rozpoltený. To je zlá vizitka pre kresťanskú cirkev a pre samého človek je také rozštiepenie veľmi nebezpečné. Ale bohaté prebývanie Kristovho slova v nás nás môže priviesť k tomu, že všetko, čo budeme robiť, bude mať jednotný spoločný znak: „v mene Pána Ježiša“.

Robiť všetko „v mene Pána Ježiša“ znamená pri všetkom, čo konáme cítiť na sebe jeho pohľad. Čím bohatšie bude Kristovo slovo prebývať v nás, tým presnejšie budeme vedieť, čo tento Kristov pohľad znamená, aký je jeho obsah, aká je jeho kritika, aké povzbudenie a posilnenie z neho na nás žiari. Robiť v tomto bohatom zmysle všetko „v mene Pána Ježiša“ - to veľmi zvýši duchovnú úroveň nášho života a pocit, že náš život pod Kristovým vedením má dobrý zmysel.

Záver

Pôsobenie Boha v živote veriaceho je základom kresťanskej viery. Boh nás stvoril, udržiava a vedie. Skrze Ducha Svätého pôsobí v našich srdciach, aby sme konali to, čo sa mu páči. Našou úlohou je otvoriť sa tomuto pôsobeniu, študovať Božie slovo a žiť život dôstojný nášho povolania. Len tak môžeme naplno prežívať radosť a pokoj, ktoré pochádzajú z viery v Ježiša Krista.

Tabuľka: Kľúčové aspekty Božieho pôsobenia

Modlitba.

tags: #ved #to #boh #vo #vas #posobi