Mesto Levice a jeho okolie sa môžu pochváliť bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok, medzi ktoré patria aj sakrálne stavby. Rímskokatolícka cirkev zohrávala a stále zohráva významnú úlohu v duchovnom a kultúrnom živote mesta a regiónu.
Väčšina fotografií bola vytvorená pánom Ľudovítom Mészárosom. Historické pohľadnice a fotografie poskytol zo súkromnej zbierky pán Csaba Tolnai. Akékoľvek použitie a šírenie fotografií je možné len s písomným súhlasom Mesta Levice.
Levický hrad
Významné cirkevné pamiatky v Leviciach a okolí
Medzi najvýznamnejšie cirkevné pamiatky v Leviciach a okolí patria:
- Kostol sv. Michala archanjela: Postavený v rokoch 1773 - 1780 rodinou Esterházyovcov po veľkom požiari mesta na mieste zničeného starého kostola.
- Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi: Postavený v rokoch 1785-1788 na mieste prvého dreveného kalvínskeho kostola.
- Evanjelický kostol a.v.: Evanjelický a. v. kostol začali stavať r. 1789 tunajší pravoslávni Srbi na mieste starého majera Františka Jankovicsa.
- Kostol sv. Jozefa s kláštorom: Barokový kostol sv. Jozefa dala postaviť rehoľa františkánov v rokoch 1714-1720.
- Synagóga: Prvú synagógu si levickí Židia postavili v roku 1853.
- Trojičný stĺp: Klasicistický stĺp sv. Trojice bol postavený v roku 1777 v blízkosti kláštora.
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého: Kaplnka sv. Jána Nepomuckého pochádza z 19. storočia a nachádza sa v lokalite Strážneho vrchu.
- Kaplnka sv. Urbana: Kaplnka bola postavená v klasicistickom slohu v roku 1777.
- Kalvária: Pôvodná kaplnka na vŕšku Kalvárie bola prestavaná na klasicisktický kostolík v roku 1821.
- Románsky kostolík reformovanej kresťanskej cirkvi, Kalinčiakovo: Najstaršou a zároveň najznámejšou architektonickou pamiatkou okolia je románsky emporový kostolík z 12. storočia.
- Kaplnka Božského Srdca Ježišovho: Postavená bola v eklektickom štýle v roku 1888 pre potreby Milosrdných sestier sv. Vincenta.
- Kostol Ružencovej Panny Márie, Kalinčiakovo: Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie vznikol prestavbou kaplnky, ktorá bola postavená v roku 1901.
- Kostol sv. Jána Nepomuckého, Malý Kiar: Rokokovo-klasicistický kostol Povýšenia sv. Kríža bol postavený v roku 1777.
Kostol sv. Jozefa s kláštorom v Leviciach
Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa s priľahlou budovou kláštora predstavuje významnú súčasť architektonického a duchovného dedičstva mesta. Kostol postavili františkáni - minoriti v rokoch 1714-1720. Štvorkrídlovú poschodovú budovu kláštora pristavali v roku 1740. Po vysťahovaní františkánov z Levíc zásahom cisára Jozefa II. bola budova kláštora pridelená školskej základine. Roku 1814 ju prevzala rehoľa piaristov, ktorá r. 1815 otvorila v kláštore gymnázium.
Kostol bol upravený v r. 1773. Je to jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a pristavanou vežou. Hlavný oltár je z roku 1883 a má závesný obraz sv. Jozefa. Bočné oltáre sú z 19. storočia. Kláštor je štvorkrídlová poschodová budova s priebežnou chodbou a rajským dvorom, pristavaná ku kostolu.
V súčasnosti budovu kláštora používa farský úrad.
Kostol Ružencovej Panny Márie v Kalinčiakove
Rímskokatolícka farnosť v Kalinčiakove prešla v minulosti strastiplnou cestou. Pôvodne katolícky Kostol sv. Anny z 12. storočia sa nachádza na miernom svahu v centrálnej časti obce. Pôvodne bol kostolík obohnaný pevnostným múrom, z ktorého sa do dnešných čias zachovali len nepatrné zvyšky.
V súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337 sa v Kalinčiakove spomína farár Ján, ktorého ročný príjem nebol väčší ako dve hrivny striebra (okolo 0,5 kg), z čoho zaplatil 12 grošov pápežského desiatku. Veľkosť príjmu závisela od počtu farníkov, z čoho možno dedukovať, že išlo o väčšiu farnosť.
Putovanie sochy Panny Márie - Mystickej ruže
Od katolíkov k reformovaným
Pôvodne jednotnú katolícku obec v 16. storočí rozdelili myšlienky reformačného hnutia prúdiace zo západnej Európy. V roku 1655 kostol prešiel do rúk reformovanej cirkvi a patrocínium sv. Anny sa prestalo používať. V čase rekatolizácie sa miestnej šľachtickej rodine Kálnayovcov podarilo kostol ubrániť pred konfiškáciou, preto naďalej ostal v rukách protestantov. Novými majiteľmi Kalinčiakova sa neskôr stali Simonyiovci, Nyáryovci a Majthéniovci, vďaka ktorým sa do obce dostalo niekoľko katolíckych rodín.
V roku 1826 v obci žilo 60 katolíkov, 96 evanjelikov a 70 reformovaných veriacich. Počas 25 rokov sa počet obyvateľov takmer zdvojnásobil a bol zaznamenaný príliv hlavne katolíckeho obyvateľstva. Na základe sčítania obyvateľstva z roku 1850 žilo v Kalinčiakove už 207 katolíkov, 142 reformovaných veriacich a 37 evanjelikov. Pretože kalinčiakovskí katolíci nemali vlastný sakrálny objekt, boli nútení na sväté omše dochádzať spočiatku do Mýtnych Ludán, neskôr do matkocirkvi v Krškanoch, ktorej boli ako filiálka v cirkevných záležitostiach podriadení. Cesta do Krškán trvala asi pol hodiny pešo.
Nová kaplnka
Myšlienka o vlastnom dome božom katolíkov začala nadobúdať reálne rozmery až v roku 1901, kedy zbožná manželka miestneho richtára a veľkostatkára Dr. Kálmána Halassyho, Gabriela (1868 - 1928), požiadala obecné predstavenstvo o povolenie vystavať kaplnku. Kaplnku sa podarilo postaviť za pomerne krátky čas z darov veriacich, ale predovšetkým za podpory ostrihomského pomocného biskupa Medarda Kohla. Kaplnku zasvätenú Panne Márii Ružencovej požehnal biskup Kohl 6. októbra 1902, deň po posviacke kostolných veží farského kostola v Leviciach.
Kostol v Kalinčiakove
Pri tejto príležitosti v kaplnke odslúžil sv. omšu za štedrých dobrodincov i za živých a zosnulých obyvateľov Kalinčiakova. Biskup kaplnku zveril do duchovnej správy krškanského farára Antona Lovačeka.
Z prístrešku zákristia
Kaplnka predstavovala klasickú sieňovú stavbu s polygonálnym uzáverom a rovným stropom. Mala trojosové priečelie s čiastočne predstavanou vežou ihlanového tvaru ukončenou krížom. Nad oltár s predstavanou menzou umiestnili závesný obraz z roku 1888 zobrazujúci Ružencovú Pannu Máriu. Autorom obrazu, ktorý do kaplnky darovala Gabriela Halassyová, bol neznámy maliar z manželovho príbuzenstva V. Halassy.
Po čase sa kaplnka ukázala byť malou a nedokázala poňať väčšie množstvo veriacich. Napriek socializmu sa miestnym veriacim podarilo kaplnku v niekoľkých stavebných etapách zväčšiť na kostol. V roku 1966 počas pôsobenia vdp. Pavla Bachana bola pod zámienkou výstavby prístrešku pre odkladanie bicyklov pristavená zákristia, následne v roku 1972 obnovená strecha, strop i veža a vymenené nevyhovujúce elektroinštalačné zariadenie. V roku 1988 za pôsobenia vdp. Petra Kučeru bola kaplnka výrazne zväčšená. Posledná prestavba, kedy kostol dostal súčasnú podobu, sa udiala v roku 1994 za pôsobenia vdp. Ľubomíra Poláka.
Rímskokatolícke farnosti v okolí Levíc
V okolí Levíc pôsobia viaceré rímskokatolícke farnosti, ktoré zabezpečujú duchovnú správu a služby pre veriacich:
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Rybník
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Žemliare
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Beša
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Čajkov
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Kozárovce
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Demandice
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Starý Tekov
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Plášťovce
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Kalná nad Hronom
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Hontianske Trsťany
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Nový Tekov
tags: #rimskokatolicka #cirkev #levice