Štedrý večer je synonymom chvíľ pohody a radosti pri jednom stole. Okrem spoločnej večere však tento výnimočný deň ukrýva množstvo zvykov a tradícií, ktoré sa líšia podľa regiónov. Niektoré z nich majú korene v pohanských rituáloch, iné sa odvíjajú od kresťanskej symboliky. Pripravte sa na cestu naprieč Slovenskom a objavte, ako sa oslavoval tento výnimočný deň v rôznych kútoch našej krajiny.

Štedrá večera je vrcholom vianočných sviatkov. Foto: Nathan Dumlao, Unsplash.
Adventné obdobie - príprava na Vianoce
Vianoce sú kresťanské sviatky počas, ktorých sa oslavuje narodenie Ježiša Krista. Ako kultúrna a náboženská udalosť sa vianočné sviatky oslavujú medzi miliardami ľudí. Adventné obdobie - rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista. Predchádza im prípravné obdobie, ktoré sa nazýva Advent.
Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Adventné obdobie vždy trvá 4 nedele pred Štedrým dňom, pričom posledná 4. nedeľa môže byť najneskôr 24.12. Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec.
Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.
Adventný veniec je plný symboliky. Jeho kruhový tvar pripomína večnosť, jednotu a trvalú Božiu lásku. Zelené vetvičky predstavujú život a nádej na obnovu. Najčastejšie sa používa ihličie, šišky, sušené plody, stuhy a ozdoby. Fialová je liturgickou farbou pokánia.
Adventný kalendár slúži na odpočítavanie dní do Vianoc. Môže mať podobu čokoládového kalendára, krabičiek, vrecúšok či drevených zásuviek. Spája ho jedno - 24 okienok alebo políčok, za ktorými sa skrývajú sladkosti, drobnosti alebo odkazy.
Už počas adventného obdobia si ľudia zdobia svoje domovy. Vonkajšie či vnútorné vianočné dekorácie ponechávajú väčšinou do Troch kráľov, mnohí aj dlhšie. Takou ozdobou môže byť napríklad imelo, ktoré podľa tradície nám prináša šťastie, požehnanie a plodnosť. Ďalšou prírodnou dekoráciou sú vetvičky z borovice, cezmínú a brečtanu, ktoré chránia obydlie pred čarodejnicami a zlými duchmi.
Počas adventného obdobia si deti tiež otvárajú vianočné adventné kalendáre, kde si v každom okienku nájdu kúsok čokolády v tvare vianočnej ozdoby, zvončeka, stromčeka, vianočnej gule či iných sviatočných symbolov.

Adventný veniec so štyrmi sviečkami.
Štedrý deň a jeho tradície
Vianoce patria k jednému z najväčších sviatkov po Veľkej noci. Z kresťanskej tradície sa začínajú polnočnou svätou omšou. Na svätých omšách sa spievajú slovenské koledy a vianočné piesne vrátane svetoznámej vianočnej melódie Tichá noc, svätá noc.
Štedrý večer, na ktorý mnohí tak túžobne čakajú, je vyvrcholením adventného obdobia. Okrem tradičnej hostiny a následného rozbaľovania darčekov je tiež typický spievaním kolied a vianočných piesní či vykonávaním rôznych vianočných rituálov a zvykov.
Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst, nejedli sa žiadne mäsité jedlá a ani tie, ktoré si rodina prichystala na Štedrý večer. V tento sviatočný deň si aj naši predkovia dopriali na vianočný stôl viac hojnosti, ako inokedy.
Štedrý deň tu zvyknú nazývať vilija alebo vigília - čo znamená predvečer sviatku. Vedeli ste ako sa volá na východnom a strednom Slovensku tento deň?
Najväčší sviatok Vianoc je 1.sviatok vianočný, teda 25. december. Oslavujeme deň Kristovho narodenia. 2 sviatok vianočný - na Slovensku sa na sviatok svätého Štefana konali vinšovačky či spievali sa koledy. V tento deň sa taktiež konala zábava, prvá tancovačka po období adventu, ktorá sa nazývala Štefanská.
Pár dní pred vianočnými sviatkami sa pečú vianočky, medovníčky či iné cukrovinky. Zdobia sa vianočné stromčeky a stavajú sa slamenné betlehemy. Vianočné stromčeky sa zdobili predovšetkým vianočnými dekoráciami vyrobenými doma: sušené ovocie, orechy, stužky, slamenné ozdoby alebo domáce medovníčky.
Pod štedrovečerný obrus si ľudia zvyknú dávať škrupiny z kapra alebo peniaze. V niektorých kresťanských domácnostiach sa Štedrá večera začínala tým, že otec zaklopal na dvere a zvolal: Otvorte! Mama sa spýtala: Čo nesiete? Otec: Zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnutie! Mama vpustila otca dnu a povedala: V mene Božom, poďte ďalej.
Tesne pred začatím štedrej večery hlava rodiny rozdelí medzi členov domácnosti domáce oblátky, ktoré sa zvyknú robiť niekoľko týždňov vopred. Hlava rodiny, ktorou bol najčastejšie muž, mal za úlohu prekrojiť jablko na polovicu. Ak bol jadrovník jabĺčka zdravý, svedčilo to o zdraví rodiny. Ak jabĺčko začalo zvnútra hniť, prípadne malo inú chybu, bolo to znamením toho, že do rodiny zavíta choroba.
Rozkrajovanie jablka počas Štedrej večere malo aj ochranný význam. Niektoré vianočné jedlá sú na celom území Slovenska rovnaké, avšak niektoré jedlá sa od seba líšia od regiónu k regiónu. Dodržiavanie vianočných tradícií má najmä kultúrnu hodnotu, naši predkovia verili, že vďaka tradíciám a zvykom im nebude chýbať šťastie, zdravie, peniaze a dostatok úrody.
Kedysi sa na Slovensku večerali varené či pečené zubáče alebo pstruhy, postupne ich nahradil kapor. Dnes sa v mnohých domácnostiach môžeme stretnúť aj s lososom alebo filetami. Príprava jedál sa v každej domácnosti na Slovensku môže líšiť.
VIANOCE na Slovensku!
Medzi tradičné jedlá patria:
- Oblátky s medom a cesnakom, alebo len samé
- Štedrák, ktorý je symbolom hojnosti a štedrosti. Obsahuje všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov: orechy, mak, lekvár a tvaroh.
- Opekance (tiež známe ako bobaľky či pupáčiky) Opekance sa pripravujú z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané makom a poliate roztopeným maslom.
Rozhodne čo nesmie chýbať na vianočnom stole sú vianočné polievky. Na niektorom územi na Slovensku sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová. Tieto polievky symbolizujú hojnosť do nového roka. Tradičné polievky sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Mliečna hubová polievka sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou či klobáskou.
Okrem vyššie uvedených polievok je veľmi obľúbenou aj vianočná kapustnica. V niektorých slovenských domácnostiach sa varí buď už na Štedrý deň alebo na Nový rok. Kapustnicu si každá rodina pripravuje podľa svojho receptu. Na západe Slovenska do nej pridávajú napríklad: mäso, smotanu či slivky. Na stede Slovenska okrem toho dávajú do kapustnice aj kvalitné klobásy. Oravské domácnosti zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
Regionálne rozdiely v tradíciách
Turiec: Turčania nazývajú Štedrý večer dohviezdny, pretože bol spojený s čakaním na hviezdu symbolizujúcu narodenie Krista. Kapustnica s hubami, makové lokše a tvarohové pochúťky boli základom sviatočného stola. Dievčatá si veštili budúceho muža pomocou orechových škrupiniek naplnených omrvinkami.
Orava: Na Orave bol Štedrý deň spojený s pôstom. Deti motivovali sľubom, že ak vydržia nejesť, uvidia zlaté hviezdy. Pod sviatočný stôl sa ukladala slama, pripomínajúca betlehemské jasličky, a na strope visel stromček upevnený korunkou dole. Večera pozostávala z kapustnice s hubami, hrachu, opekancov s makom a sladkých halušiek so slivkami.
Kysuce: Na Kysuciach sa už od 21. decembra roznášali polazničky - malé jedličky ako symbol prichádzajúcich sviatkov. Na Štedrý deň veriaci držali pôst, no večer sa stoly prehýbali pod tradičnými jedlami ako hrachová polievka so sušenými slivkami, opekance s makom či krupica nazývaná Ježiškova kašička. Reťaz obtočená okolo stola symbolizovala jednotu rodiny.
Liptov: Na Liptove sa gazdiná starostlivo venovala príprave jedál, pretože verila, že ovplyvnia budúcu prosperitu. Chleby a koláče museli byť dobre vykysnuté - nízke pečivo znamenalo nešťastie. Medzi jedlami dominovali oblátky s medom a makom, kapustnica s krúpami, opekance s bryndzou a „žobrácka kaša“ z jačmenných krúp.
Východné Slovensko: Na východnom Slovensku sa večera začínala tradičným koláčom kračún, do ktorého sa vkladali cesnak a med. Večera bola skromná - oblátky s medom, bobáľky či mliečna kaša. Po jedle sa nesmeli umývať riady, aby šťastie neopustilo dom.
Bratislava: V meštianskych a šľachtických rodinách Bratislavy sa Štedrý deň niesol v znamení korčuľovania a prechádzok. Kým otcovia zabávali deti, matky pripravovali bohaté menu so šiestimi až dvanástimi chodmi. Na stoloch dominovali kaše - od šošovicovej po prosnú, a miestna špecialita, Ježiškova kaša. Rybacie jedlá sa tu podávali ako tradičný pôstny pokrm. Halászlé, pečená či solená ryba boli neoddeliteľnou súčasťou sviatočného menu. Moderný vyprážaný kapor s majonézovým šalátom sa objavil až v 20. storočí.
Záhorie: Na Záhorí sa ráno dievčatá zišli pri potoku, aby si vyveštili budúceho ženícha. Zvláštna modlitba a tečúca voda boli kľúčom k ich budúcnosti. Štedrá večera mala rôzne podoby - od pupákov a hríbových omáčok po rybu či fazuľovú polievku. Sladkosti zahŕňali orechovníky, makovníky a lekvárovníky, ktoré spájajú generácie.
Nitriansky región: V nitrianskom regióne bolo počas sviatkov zakázané šiť či pracovať, aby sa neprivolalo nešťastie. Pod stôl sa ukladali náradia ako kosa či motyka, aby sa zabezpečila bohatá úroda. Na stole nesmelo chýbať jabĺčko, ktoré sa rozkrojilo na toľko častí, koľko členov mala rodina, symbolizujúc súdržnosť. Jedlo z taniera nesmelo spadnúť - to by privolalo zlé sily. Dievčatá si volali ženíchov cez jabĺčko.
Vianoce v minulosti a dnes
Vianočné sviatky na Slovensku prešli za posledné storočie výraznou premenou. Kým kedysi odrážali odlišnosti medzi mestom a vidiekom, dnes sa mnohé tradície zjednocujú a prispôsobujú modernému spôsobu života.
Pred sto rokmi boli Vianoce v meste a na vidieku dosť odlišné. Mnohé prvky, bez ktorých si Vianoce nevieme predstaviť totiž vznikali v mestskom či šľachtickom prostredí v nemeckých krajinách a na Slovensko sa šírili prostredníctvom mestského patriciátu, kde mali práve Nemci silné zastúpenie. Ide o prvky ako adventný kalendár, ozdobený vianočný stromček a pod ním darčeky pre blízkych, ale aj vianočné stromy na mestských námestiach, okolo ktorých sa sústreďovali charitatívne aktivity, neskôr kultúrne programy.
Naopak, na vidieku boli ustálené zvyky, ktoré boli známe celej lokálnej komunite a očakávalo sa, že budú aj dodržané. V niektorých obciach boli návštevy kostola na katolíckej polnočnej omši spojené s plieskaním bičov, trúbením z kostolnej veže či spoločnými spevmi vianočných kolied. V mestách bola už v polovici 20. storočia väčšia tolerancia voľby či ísť alebo neísť do kostola.
Od 50. rokov 20. storočia rokoch sa do mestského prostredia dostala postava Deda Mráza, kým na vidieku zostali lokálne komunity verné tradícii Ježiška ako nositeľa darčekov.
Teritoriálne, etnicky či konfesionálne miešané partnerstvá vytvárajú nové modely trávenia vianočného obdobia. Takže nie je výnimočné, keď v mestskej rodine strávia Vianoce pri počúvaní kolied a pozeraní obľúbených vianočných televíznych programov a vidiecka rodina strávi sviatky v exotickej destinácii.
Ale platí aj to, že keď sa obyvateľ mesta presunie počas sviatkov do svojho rodiska, správa sa tam podľa noriem vidieckeho spoločenstva a dodržiava miestne zvyky. Nezabudnime, že pravoslávni veriaci majú Vianoce o dva týždne posunuté, ale aj oni prežívajú sviatočné chvíle od 24. decembra, takže Vianoce môžu mať dvakrát.
Vianoce sú pre ľudí najvýznamnejší a zároveň spolu s novoročím aj najdlhší sviatok v roku, majú zachované pravidlá čo sa kedy deje, ale v spoločenskej rovine sa menia formy týchto aktivít.
Neodmysliteľnou súčasťou je príprava na Vianoce - skôr praktická, než duchovná: upratovanie, výzdoba - aj súkromných aj verejných priestorov, vianočné piesne rôznej kvality znejú v médiách aj v obchodoch, sociálne siete na internete sú plné vianočných receptov, niektorí sa už od Mikuláša chvália vyzdobeným vianočným stromčekom, kým iní majú ešte plnú hlavu pracovných povinností, ktoré treba do Vianoc stihnúť.
Zmenou prešlo aj vinšovanie - osobného, či v podobe vinšovníkov a obchôdzok betlehemcov, ktoré v priebehu 20. storočia doplnili či nahradili pohľadnice zasielané poštou, a tie v 21. storočí do veľkej miery nahradili elektronické internetové pozdravy.
V posledných desaťročiach sa mládežníci často po rodinnej Štedrej večeri v meste odoberú na posedenie s priateľmi v pohostinskom podniku, čo v 20.
Zvyky sa menia aj v intímnejšej rodinnej rovine, avšak tu sa skôr zotrváva na konkrétnych medzigeneračne dedených tradíciách, zachovávajúcich organizáciu sviatku a sociálne roly. Vie sa, kto má zabezpečiť stromček, či ho zdobiť spoločne s deťmi, alebo urobiť deťom prekvapenie, opakujú sa rituály pri stole - slávnostný prípitok spravidla prednesie muž (gazda), tiež robí krížik na čelo s medom - ak sa taký zvyk v rodine zachoval, rozkrajuje sa jablko a zábavne veští z neho budúcnosť, všetci si vinšujú šťastné sviatky.
V niektorých rodinách si darčeky dávajú pred večerou, inde ich rozbaľujú po večeri, ba v niektorých od hmotných darov upúšťajú, podstatné je, že je rodina spolu. Pri stole je ustálené slávnostné prestieranie, sled jednotlivých chodov, hudobná kulisa, už neplatí, po večeri sa obvykle pustí televízia s vianočnými rozprávkami, ktoré dodávajú kolorit sviatku.
Prvý sviatok vianočný je venovaný užším rodinným návštevám a Druhý sviatok vianočný sa spoločensky otvára, zvyknú byť Štefanské zábavy, športové súťaže a napríklad v Soblahove pri Trenčíne sa konajú tradičné Štefanské jazdy na koňoch.
V podobnom duchu sa nesú aj nasledujúce dni do konca roka, keďže deti majú prázdniny ľudia dovolenkujú a potešia sa programu, ktorý pripravia obce či dobrovoľnícke organizácie. V týchto dňoch v niektorých regiónoch navštevujú domácnosti skupinky betlehemcov. Tento zvyk je dosiaľ rozšírený na širšom Podpoľaní, v Malohonte, Gemeri, aj na východnom Slovensku či na Orave.
Počas Vianoc spoločnosť viac myslí aj na ľudí na jej okraji, organizujú sa charitatívne podujatia.
Mnohí si nevedia Štedrú večeru predstaviť bez vyprážaného kapra v trojobale a zemiakového šalátu. Ale práve tieto jedlá nie sú na našom vianočnom stole až tak dlho, rozšírili sa počas posledných 100 rokov. Ryby jedli tam, kde boli k dispozícii, čo nebolo všade na území Slovenska. Kapor sa rozšíril najmä po vzniku Československej republiky v roku 1918,keď začali na Slovensko dovážať kaprov z českých rybníkov. Trojobal - múka, vajce a strúhanka má pôvod v rakúskej kuchyni, kde súvisel so známym „víneršniclom“. A zemiakový šalát sa rozšíril až od prvej polovice 20. storočia najprv v mestách.
Od príslušnosti k cirkvi záviselo, či bolo na štedrovečernom stole aj mäso, alebo sa konzumovalo až na Prvý sviatok vianočný a to v mnohých rodinách pretrváva dodnes. Bohatosť stola dopĺňalo ovocie - spočiatku domáce, ku ktorému sú viazané aj zvyky, neskôr aj exotické.
V súčasnosti sa strácajú regionálne odlišnosti pri vianočnom jedálnom lístku, keďže je veľa manželstiev, v ktorých sú partneri z odlišných obcí či regiónov a prinášajú si do manželstva rôzne zvyky. Čo je na sviatočnom stole, závisí od dohody, alebo od kuchárky či kuchára. Vianočné pečivo sa v rámci priestorovo bližšieho príbuzenstva darováva, vymieňa, inou alternatívou je, že sa jednoducho kúpi.
Vianočné tradície vo svete
Vianočné tradície po celom svete sú fascinujúco rozmanité a niekedy až kuriózne. V Japonsku, krajine s malebnými vianočnými oslavami, ale s minimálnym kresťanským obyvateľstvom, sa ujala nezvyčajná tradícia jesť na Štedrý večer kurča z KFC. V katalánskej oblasti Španielska je populárna postavička známa ako „El Caganer“, doslovne „kakajúci mužík“. V Nórsku je zvykom na Štedrý večer schovať všetky metly.
Vianoce sú bezpochyby jedným z najobľúbenejších sviatkov vo svete. Každý rok sa tešíme na čarovnú atmosféru, rodinu, vôňu dobrôt a ozdobovanie stromčeka.
Praktické rady a zaujímavosti
Otázky a odpovede:
- Aký je pôvod vianočných zvykov na Slovensku? Mnohé zvyky vznikli spojením kresťanskej tradície a starších ľudových zvykov.
- Prečo sa na Štedrý večer dáva pod obrus minca alebo reťaz? Minca pod obrusom má zabezpečiť finančnú hojnosť v nasledujúcom roku.
- Odkiaľ pochádza zvyk zdobiť vianočný stromček? Zdobenie stromčeka má korene v dávnych pohanských zvykoch, keď sa počas zimného slnovratu zdobili stromy či vetvičky ako symbol svetla a obnovy. Do podoby, akú poznáme dnes, sa tradícia vyvinula v protestantskom Nemecku okolo roku 1570. Vtedy sa stromčeky zdobili najmä sviečkami, sušeným ovocím a orechmi.
- Aký je význam pôstu na Štedrý deň? Pôst je prípravou na sviatok - má duchovný aj praktický rozmer. V minulosti sa niesla celá adventná doba v znamení zdržanlivosti.
- Prečo sa na Štedrý deň neodporúča požičiavať peniaze alebo veci? Podľa ľudovej tradície by z domu „odchádzalo šťastie“ a po celý rok by rodina trpela nedostatkom.
- Prečo sa chodí na polnočnú omšu? Polnočná omša sa slávi v noci z 24. na 25. decembra ako pripomienka narodenia Ježiša. Pre veriacich je to vrchol vianočných osláv. Má silný komunitný aj duchovný rozmer - stretáva sa celá farnosť.
- Môžeme si vytvoriť vlastné vianočné tradície? Áno. Tradície nie sú nemenné. Mnohé zvyky máme na celom Slovensku spoločné, v iných sa regióny líšia.
Aj keď Vianoce sa v posledných rokoch čoraz viac stávajú komerčnou záležitosťou (alebo práve preto), nezabúdajme na tradičné zvyky aspoň na Štedrý večer.
Medzi najznámejšie vianočné zvyky patrilo niekoľko, ktoré nezaškodí dodržiavať na Štedrý večer i dnes:
- Šupiny z kapra sa vložili sa pod obrus na štedrovečernom stole preto, aby sa peniaze pre rodinu počas budúceho roka rozmnožili a pribudlo ich. Viacerí ľudia si šupinu z kapra dávajú aj do peňaženky.
- Cesnak je symbolom zdravia, ako jeden z najúčinnejších prírodných liekov. Po celý nasledujúci rok by mal strúčik cesnaku zabezpečovať celej rodine pevné zdravie.
- Med je tradičný sladký produkt včelárov a pre svoju príjemnú chuť zabezpečiť dobrotu, aby ste celý budúci rok boli dobrí a milí voči ostatným ľuďom. V mnohých rodinách si ešte pred štedrou večerou robia z medu krížik na čelo, ako symbol požehnania a dobroty.
- Jablko sa vyberá z misy ovocia a pri večeri sa rozkrojí priečne na dve polovice. Ak zostal jadrovník v tvare hviezdy, znamenalo to pre celú rodinu šťastie a zdravie. Keď jadrovník bol v tvare kríža, rodinu podľa povier čakala choroba či dokonca smrť.
- Modlitba značila spoločnú vďaku Bohu za jedlo a dožitie sa Štedrej večere v zdraví. Rodina želala šťastie a zdravie v ďalšom roku.
- Orechy nemôžu chýbať na štedrovečernom stole. Pred večerou sa otvárajú podobne ako jabĺčka kvôli zdraviu.
- Jeden tanier navyše je ďalší zo zvykov našich predkov, ktorý sa dodržiava i dnes. Podľa obyčaje sa jeden tanier prestrie pre náhodného hosťa, ktorý by mohol prísť. Je to symbol milosrdenstva a spolupatričnosti.
- Sviečky ktoré sú tiež symbolom Vianoc, svietia počas večere.