Syn Boží, Boh, Kráľ židovský, Spasiteľ... Všetky mená odkazujú na jedinú bytosť - Ježiša Krista. Z učenia tohto muža, ktorého spočiatku nasledovalo iba 12 apoštolov, sa stalo s viac ako 2,5 miliardami veriacich najrozšírenejším náboženstvom vo svete.
Kresťania veria v jedného Boha, v ktorom sú 3 osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. Veria, že Ježiš Kristus bol Mesiášom. Bol to žid, ktorý žil vo Svätej zemi pred 2000 rokmi. Veria, že Kristus bol synom Boha, ktorého počala Panna Mária.
Podľa kresťanov však Boh nie je iba Bohom jediného židovského ľudu, ale bezpodmienečným Pánom a Vládcom celého ľudstva a celého vesmíru. Ježiš, podľa kresťanov, ako Boží Syn, svojou smrťou a zmŕtvychvstaním premohol smrť, zmieril celý svet s Bohom a tak ho vykúpil od smrti a zatratenia.
Zbierkou svätých kníh kresťanstva je Biblia, ktorá sa skladá zo Starého a Nového zákona. Spolu obsahuje 66 až 73 kníh (v rôznych cirkvách sa ich počet líši), ktoré sa delia na historické, prorocké a poučné. Ústredné posolstvo kresťanskej Biblie vystihuje verš z evanjelia Jána, 3. kapitola, 16. verš: "Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho."
Čo hovorí Biblia o Ježišovi?
Pokiaľ budeme vychádzať z učenia Nového zákona, ktoré bolo spísané štyrmi rôznymi autormi (Matúš. Marek, Lukáš, Ján) ešte v dobe, v ktorej žili očití svedkovia Ježišovho života, môžeme si podľa neho zostaviť zhruba nasledujúci historický obraz postavy Ježiša Krista.
Ježiš bol Galilejec z Nazaretu, ktorý sa narodil v Betleheme v dobe sčítania ľudu, nariadeného cisárom Augustom. (V Biblii nie je žiadna zmienka o tom, kedy sa narodil. Vieme, že to bolo za panovania Herodesa Veľkého, ktorý zomrel pred prvým rokom nášho letopočtu. Podľa odborníkov, Ježiš sa narodil roku 6. až 4. pred naším letopočtom). Rodičia Ježiša boli Mária a adoptívny otec Jozef. Adoptívny preto, lebo Mária počala Ježiša sama, podľa výpovedi vtedajších svedkov sa to stalo nadprirodzeným Božím zásahom (Matúš. ev. 1,18).
Ôsmeho dňa, v súlade so židovskými tradíciami, bol obrezaný a toho istého dňa mu bolo dané meno Ježiš (Lukáš. ev. 2,21). Okrem udalosti v chráme, keď mal Ježiš dvanásť rokov, o jeho dospievaní toho veľa nevieme. Ako dvanásťročný sa raz Ježiš počas sviatkov Márii a Jozefovi stratil. Našli ho až po troch dňoch v jeruzalemskom chráme, kde sa rozprával s dospelými Židmi, a tí žasli nad jeho múdrosťou.
Ježiš bol pokrstený vo veku 30 rokov (Lukáš. ev. 3,21-22). Verejné vystúpenie Ježiša sa začalo Jánovým pokrstením Ježiša v Jordáne. Pri krste zostúpil na Ježiša v podobe holubice Svätý Duch a z neba zaznel hlas hovoriaci "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie". Po krste zaviedol Duch Ježiša do pustatiny, kde sa 40 dní postil a kde ho pokúšal diabol.
Ježiš si vybral dvanásť učeníkov, ktorí ho sprevádzali za života a ktorých pripravoval k šíreniu jeho učenia po jeho smrti. Uzdravovanie nemocných, vyháňanie zlých duchov, chodenie po vode či do tej doby neslýchané podobenstvá (Matúš. ev. 7,29)si v krátkej dobe získali radu nasledovníkov. Práve preto sa ho snažili náboženskí vodcovia zbaviť - považovali ho za príliš nebezpečného pre židovskú náuku.
Ježiš bol zradený jedným zo svojich učeníkov, Judášom. Bol zajatý a postavený najskôr pred náboženských hodnostárov a nakoniec pred rímskeho správcu - Piláta Pontského. Ježiš bol obžalovaný vo fiktívnom procese, bol odsúdený najskôr k trestu bičovaním a potom pod nátlakom veľkňazov, tiež k smrti ukrižovaním (Jánovo ev. kap.18-19). Tretieho dňa po smrti vstal z mŕtvych, čo je do dnešného dňa považované za základ kresťanskej viery.
Začiatok tejto nekonečne dlhej pozemskej a potom aj nebeskej nite treba hľadať v Nazarete. Boh poslal anjela Gabriela ako svojho posla do Nazaretu, k panne, menom Mária. Bola zasľúbená s Jozefom, mužom z rodiny kráľa Dávida. Gabriel prišiel k Márii a povedal: “Raduj sa, Mária! Boh je s tebou. Vyvolil ťa”. Mária sa zľakla a uvažovala, čo majú tieto slová znamenať. Gabriel pokračoval: “Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha. Boh ťa má rád. Dostaneš dieťa, porodíš syna. Dáš mu meno Ježiš. Bude veľkým a bude sa nazývať Syn Najvyššieho”. Mária sa spýtala: “Ako sa to môže stať, veď nepoznám muža”. Gabriel odpovedal: “Zostúpi na teba Duch svätý, sila Najvyššieho. Pre Boha nič nie je nemožné”. Tu povedala Mária: “Som služobnica Pána. Nech sa stane, čo Boh chce” (Lukáš 1,27-38).
Jozef bol spravodlivý a zbožný muž. Videl, že jeho zasľúbená Mária očakáva dieťa. Pretože ju mal rád a nechcel jej ukrivdiť, uvažoval, ako by sa od nej oddelil bez rozruchu. No v noci k nemu prišiel anjel a povedal mu: “Jozef, syn Dávidov, neboj sa. Vezmi Máriu k sebe. Dieťa ktoré očakáva je z Božieho ducha. Bude mať syna a dáš mu meno Ježiš. On zmieri národ s Bohom”. Tak sa naplnilo, čo povedal prorok Izajáš: “Hľa, panna počne a porodí syna, bude sa menovať Immanuel.
Bazilika Zvestovania Pána v Nazarete
Bazilika Zvestovania Pána v Nazarete je postavená priamo na mieste, na ktorom Pannu Máriu navštívil anjel Gabriel, aby jej oznámil zázračnú zvesť, že sám Boh ju vyvolil za matku svojho jednorodeného Syna. Bazilika nás očarila nádherným a pritom jednoduchým interiérom, svojou veľkosťou a hlavne kupolou, vytvorenou v tvare kvetu. Vnútro chrámu predstavujú dva kostoly. Spodný kostol uchováva jaskyňu Zvestovania, ako príbytok Panny Márie. Tu mala žiť Panna Mária, ako dieťa. Podľa kresťanskej tradície, archaniel Gabriel jej mal práve tu vyjaviť, že počne dieťa a narodí sa jej Syn Boží. Vrchný kostol je zasvätený Márii, ako Matke Cirkvi.
Súčasná bazilika s kupolou vysokou 55 m bola postavená na mieste prvej svätyne, ktorá nad príbytkom Panny Márie vznikla už začiatkom 4. storočia. Svätostánok zničili moslimovia v 7. storočí. Druhý kostol postavili križiaci po dobytí Nazaretu v roku 1102. Ten zničil v roku 1260 mamelucky sultán Bajbars. V roku 1730 dostali františkáni povolenie postaviť nový kostol, ten však ustúpil súčasnej monumentálnej bazilike, dokončenej v roku 1969. Slovensko reprezentuje na nádvorí baziliky krásna mozaika Sedembolestnej Panny Márie od Dr. Jozefa Cincíka, amerického Slováka. Na mozaike je latinský nápis, v preklade: "Bolestná Matka, patrónka Slovenska, oroduj za nás".
Kostol sv. Jozefa - Tento kostol je pripojený k Bazilike Zvestovania Pána spolu s františkánskym kláštorom. Vo vnútri kostola sa nachádza krypta, ktorá je zasvätená Svätej rodine. Ide o jaskyňu - príbytok a zároveň tesársku dielňu sv. Jozefa. V kostole sv. Pod kostolom sv. Jozefa sa nachádza jaskyňa, ktorá bola kedysi príbytkom a zároveň tesárskou dielňou Jozefa. Kostol sv. Gabriela, alebo tiež kostol Zvestovania - Tento grécky ortodoxný kostol Zvestovania, ako znie jeho ďalší názov, je pravoslávnym proťajškom katolíckej baziliky Zvestovania Pána. Podľa ortodoxnej tradície sa Mária nedozvedela správu o Ježišovom narodení doma, ale práve na tomto mieste, keď išla nabrať vodu. Kostol v roku 1750 vybudovala grécka cirkev nad podzemným prameňom, ktorý napájal aj Máriinu studňu. Ľudia veria, že sem chodil aj malý Ježiš s vedrom po vodu. Steny zdobia starodávne arménske obkladačky. Moderné dekoratívne maľby na stenách a stropoch kostola pochádzajú z 18. storočia. Podľa gréckej ortodoxnej cirkvi je kostolom Zvestovania tento kostol sv.
Interiér Baziliky Zvestovania Pána v Nazarete
Narodenie Ježiša Krista
Po prvom hriechu Adama a Evy bolo ľudstvo odkázané na život bez Boha. No už tam v raji Boh prisľúbil, že to nebude trvalý stav, že pošle na svet Vykupiteľa, ktorý znova otvorí brány neba pre ľudí. Počas stáročí ho Židia očakávali. Paradoxne, keď nadišiel čas, nebolo toho, kto by ho prijal do svojho domu. Rímsky cisár Augustus totiž nariadil sčítanie ľudu. Jozef s Máriou bývali v Nazarete, no zapísať sa museli v Betleheme, keďže odtiaľ pochádzal ich rod. Prekonali pritom dosť veľkú vzdialenosť, okolo 160 km. V tej dobe im táto cesta musela trvať niekoľko dní. Tiež treba brať do úvahy, že Mária bola v požehnanom stave, čakala dieťa. Nebolo to teda ľahké. V Betleheme bolo už veľa ľudí, všetky ubytovne a domy boli plné. A tak nakoniec skončili - ako sa to píše v Lukášovom evanjeliu - v maštali, neďaleko Betlehema.
Evanjelista Lukáš píše: V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta, vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirinius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel čas jej pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesto v hostinci.
V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: “Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach”. A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupcov, zvelebovali Boha a hovorili: “Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle”. Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: “Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa stalo, ako nám oznámil Pán”. Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri vyrozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.
Evanjelista Lukáš uvádza, že sa to stalo za vlády Herodesa v Palestíne, Kvirínia v Sýrii a cisára Oktaviána Augusta v Ríme, keď bol súpis obyvateľstva v celej Rímskej ríši. Podľa výpočtov mnícha Dionýza zo 6. storočia sa Ježiš narodil v roku 753. od založenia mesta Ríma. Tento rok určil za začiatok letopočtu, ktorým sa riadime dodnes. Novšie výskumy však zistili, že tento mních sa o pár rokov pomýlil. Ježiš Kristus sa narodil asi o 4 až 7 rokov skôr. Nepoznáme ani deň a ani mesiac, kedy prišiel na svet. 25. december, ako slávnosť narodenia Pána, sa slávi v Cirkvi od 2. storočia. Pápež sv. Telesfor (125-136) nariadil, aby sa v tento sviatok slúžili tri sv. omše, jedna z nich o polnoci.
Bazilika Narodenia Ježiša Krista v Betleheme
Interiér Baziliky Narodenia Pána v Betleheme
Bazilika Narodenia Ježiša Krista v Betleheme je postavená nad jaskyňou, ktorá je považovaná za miesto, kde sa narodil Ježiš. Zaujímavosťou baziliky je, že predstavuje svetovo najdlhšie neprestajne fungujúci kresťanský chrám. Prvý dôkaz o uctievaní Ježišovej rodnej jaskyne pochádza z roku 160. Na začiatku 4. storočia poskytol rímsky cisár Konstantin I. Veľký kresťanom slobodu vierovyznania. Politické zmeny otvorili Svätú zem pútnikom. Prvým a najvýznamnejším z nich bola Konštantinova matka Helena. Prvé kresťanské svätyne vznikli vďaka jej pričineniu na miestach, spätých so životom Ježiša Krista. V roku 326. dala Helena postaviť nad jaskyňou kostol. Okolo roku 550. ho opravil a vyzdobil cisár Justinián.
Kostol Narodenia Pána je jediný kostol v Palestíne, ktorý odolal búrke času. Keď do Palestíny vtrhli v r. 614. Peržania, zničili všetky kresťanské kostoly - jedine tento v Betleheme ostal ušetrený. Záznam z jeruzalemskej synody v r. 836. hovorí: „Keď Peržania rozborili všetky mestá a prišli do Betlehema, s úžasom zbadali mágov z Perzie. Z hlbokej vážnosti a milujúcej úcty k svojim predkom si mágov uctili a chrám ušetrili.“ Peržania ušetrili baziliku z toho dôvodu, že našli na jej stenách maľby mudrcov od východu, ktorí boli vyobrazení v typických perzských odevoch. Do baziliky Narodenia vstupujeme cez Dvere pokory. Pretože kostol nikdy nebol zbúraný, zvyšky neuveriteľne krásnych fresiek na stenách a podlahe zo 6. storočia sa zachovali dodnes. Na stenách baziliky práve rekonštruujú nádherné fresky, pochádzajúce zo 6. Zo 6. storočia pochádza aj táto rekonštruovaná dlažba. V 6. Kostol spravuje grécka, arménska a katolícka cirkev. Grécka naviac dostala k spravovaniu Jaskyňu narodenia.
Fascinujúci je už samotný vstup do baziliky Narodenia, cez Dvere pokory. V súlade s názvom, musíte sa hlboko skloniť, aby ste do kostola po jednom vošli. Kontúry pôvodného väčšieho otvoru vidno na fasáde dodnes. Vchod bol zmenšený až za Osmanov. Podľa jednej verzie preto, aby aj ten najurodzenejší pán musel zostúpiť z koňa. Podľa druhej vraj preto, aby dovnútra nemohli vbehnúť lupiči s kárami.
Hlavný oltár v bazilike Narodenia Pána patrí pravoslávnej cirkvi. Vstup do Jaskyne Narodenia Pána je za oltárom. Jaskyňa Narodenia Pána - má pravouhlý pôdorys, je dlhá 12 metrov a široká 3 metre. Práve v tejto jaskyni sa mala nachádzať maštaľ, kde Mária priviedla na svet Ježiša.
Presné mesto narodenia označuje štrnásťcípa strieborná hviezda v mramorovej podlahe jaskyne s latinským nápisom „Tu sa z Márie Panny narodil Ježiš Kristus“. Štrnásťcípa hviezda vraj preto, aby pripomínala štrnásť zastavení na Krížovej ceste.
Bratislava 20. decembra - Najkrajšie sviatky v roku, sviatky pokoja a lásky - Vianoce oslávia 24. a 25. decembra asi 2,2 miliardy kresťanov v rôznych častiach sveta. Pripomenú si narodenie Ježiša Krista v Betleheme (hebrejsky Dom chleba), meste vzdialenom asi osem kilometrov južne od Jeruzalema. Presný dátum narodenia Pána pred vyše 2000 rokmi nie je známy. Spočiatku jeho narodenie nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa na Východe pripomínalo spolu s inými "zjaveniami Pána". Sviatok sa slávil 6. januára.
Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia - prvý záznam je z Ríma z roku 336. Sviatok sa podľa týchto prameňov slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne pripomína sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov podľa tejto tradície je symbolický deň narodenia Pána Ježiša práve 25. Ďalšia hypotéza hovorí o christianizácii a o novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Kresťania tento pohanský sviatok Natalis Solis (Narodenie Slnka) použili a po novom ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento sviatok začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov, napríklad, Kristus ako Slnko spravodlivosti (Sol iustitiae), alebo Kristus - Svetlo sveta.
Na základe odlišných tradícií kresťania rôznych cirkví slávia Vianoce v rozličných termínoch. Katolíci, protestantské cirkvi a časť pravoslávia svätia Vianoce 24. a 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Iná časť pravoslávnych veriacich, vrátane pravoslávnych na Slovensku, oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára, teda 6. a 7. januára.
Gregoriánsky kalendár používajú pravoslávne cirkvi Istanbulu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev, ktoré už Vianoce oslávili 24.-25. decembra.
Sviatok Zjavenia Pána-Troch kráľov oslávia kresťania v nedeľu 6. januára. Traja mudrci z Východu, spomínaní aj ako traja králi - Gašpar, Melichar a Baltazár, ktorí prichádzajú s darmi k maličkému Ježiškovi, vedie podľa tradície betlehemská hviezda. Sviatok Zjavenie Pána - Traja králi patrí k najstarším kresťanským sviatkom. Šiesty január bol na Východe už od 3. storočia sviatkom Zjavenia Pána. Cirkev si v ňom pripomínala tri zázraky: príchod mudrcov z Východu, Ježišov Krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Sviatok Troch kráľov má aj na Slovensku podľa zachovaných dokumentov dávnu tradíciu. V katolíckych kostoloch sa na Troch kráľov a v predvečer tohto sviatku konajú slávnostné omše. Na Troch kráľov sa na Slovensku obvykle konala tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali domy a požehnávali príbytky, kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom a dvere označovali iniciálami troch mudrcov z Východu - G.M.B.
V pravoslávnej cirkvi na Slovensku vrcholí v týchto dňoch 40-dňové obdobie prísneho pôstu, ktoré sa začalo 28. novembra a končí sa 7. januára. Veriaci tejto cirkvi, ktorí sa riadia podľa juliánskeho kalendára, začnú sláviť Vianoce v nedeľu 6. januára a sviatky trvajú do 9. januára. Veriaci z Bratislavy a okolia sa schádzajú v kostole sv. Mikuláša pod Bratislavským hradom 6. januára predpoludním, kedy sa koná sv. V pondelok 7. januára pravoslávni slávia sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista). V utorok 8. januára nasleduje v pravoslávnej cirkvi sviatok presvätej Bohorodičky a 9. januára Vianoce pravoslávnych uzavrie spomienka na prvomučeníka sv.
tags: #sviatok #narodenia #pana #ortodoxna #cirkev #istanbul