Pôstne obdobie je čas intenzívnejšieho boja s našimi slabosťami, nedokonalosťami a hriechmi. Je to milostivé obdobie pokánia, kedy nás Boh volá k obráteniu a zmene zmýšľania. Využívajme preto všetky prostriedky, ktoré nám môžu tento boj uľahčiť.
Medzi dôležité prostriedky patria Božie slovo, modlitba, metanoia a sviatostný život. Sväté Písmo a cirkevní Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu. Pôst, modlitba a almužna sú akoby dopravné značky, ktoré nás vedú správnym smerom - smerom k Bohu. Tie prostriedky všetci veľmi dobre poznáme, ale niekedy na ne pozabudneme. Tak si ich poďme spoločne oprášiť a pripomenúť.
Príprava na Veľký pôst
Už niekoľko týždňov pred samotným začiatkom Veľkého pôstu Cirkev oznamuje jeho príchod a pozýva nás do obdobia predveľkopôstnej prípravy. Je charakteristickou črtou vychodnej liturgickej tradície, že každý veľký sviatok alebo obdobie - Pascha, Narodenie Isusa Christa, Veľký pôst atď., sa oznamujú a „pripravujú“ vopred. Pretože Cirkev hlboko psychologicky nazerá na ľudskú prirodzenosť. A tak dlho pred samotným začiatkom veľkopôstneho úsilia sústreďuje Cirkev našu pozornosť na jeho vážnosť a volá k rozjímaniu nad jeho významom. Skôr než začneme praktizovať Veľký pôst, Cirkev nás oboznamuje s jeho významom. Táto príprava zahŕňa päť na seba nadväzujúcich nedieľ tesne predchádzajúcich Veľký pôst.
Päť nedieľ pred Veľkým pôstom
- Nedeľa o Zacheovi: Témou je túžba. On je prvým symbolom pokánia, pretože pokánie sa začína znovuobjavením hlbokej prirodzenosti každej túžby - túžby po Bohu a Jeho spravodlivosti, po pravom živote.
- Nedeľa mýtnika a farizeja: Zobrazuje muža, ktorý je so sebou stále spokojný a myslí si, že spĺňa všetky náboženské požiadavky. Pokora je skutočne božská vlastnosť, samotný obsah a žiarenie tej slávy, ktorá, ako spievame počas božskej liturgie, napĺňa nebo i zem.
- Nedeľa márnotratného syna: Podobenstvo, spoločne s piesňami tohoto dňa, pred nami odhaľuje čas pokánia ako návrat človeka z vyhnanstva. Je to jedinečná definícia postavenia človeka, ktorú si musíme uvedomiť a prijať za svoju, ak sa chceme začať približovať k Bohu.
- Mäsopôstna nedeľa: Počas týždňa, ktorý po nej nasleduje, je Cirkvou predpísaný čiastočný pôst, ktorý už spočíva v zdržanlivosti od mäsa. V predvečer tohoto dňa (mäsopôstnej soboty) nás Cirkev pozýva k všeobecnej spomienke na všetkých „zosnulých v nádeji vzkriesenia a života večného“.
- Nedeľa odpustenia: Tento názov skutočne sumarizuje celú prípravu na Veľký pôst. Hriech zbavil človeka tohoto požehnaného života a jeho existencia na Zemi je vyhnanstvom. Christos, Spasiteľ sveta, však otvára bránu raja každému, kto Ho nasleduje a Cirkev, odhaľujúc nám krásu Jeho kráľovstva, robí z nášho života putovanie k nebeskému domovu.
Veľký pôst je oslobodením z nášho zotročenia hriechom, z väzenia "tohoto sveta". A čítanie z Evanjelia v túto poslednú nedeľu /Mt 6, 14-21/ uvádza podmienky oslobodenia. Prvou je postenie - odmietnutie akceptovania túžob a ponúk našej padlej prirodzenosti ako normálnych, snaha oslobodiť sa z ovládania duše telom a matériou. Druhou podmienkou je odpustenie - "lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský".
Pôstne obdobie môže byť často preplnené rozličnými vecami a môžeme prežívať zmätok, pretože zápasíme s tým, čoho sa máme vzdať a zároveň akým spôsobom máme nastúpiť na správnu cestu. Preto chceme našu pozornosť zamerať na modlitbu. Je to vzťah počúvania aj rozprávania. Modlitba je podstatnou súčasťou rastu nášho vzťahu so živým Bohom. Ak sme modlitbu ešte nezačlenili do nášho každodenného života, pôstny čas je preto vynikajúcim začiatkom.
Na počiatku tohto nášho úsilia je dobré sa zmieriť s Bohom. Zmierenie prichádza cez svätú spoveď.
2559 „Modlitba je povznesenie duše k Bohu alebo prosba k Bohu o vhodné dobrá.“ Z akej pozície hovoríme, keď sa modlíme? Z výšok našej pýchy a našej vlastnej vôle alebo „z hlbín“ (Ž 130,1) poníženého a skrúšeného srdca? Kto sa ponižuje, bude povýšený. Poníženosť je základom modlitby. My „nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba“ (Rim 8,26).
2560 „Keby si poznala Boží dar“ (Jn 4,10). Nádhera modlitby sa ukazuje práve tam, na okraji studní, kam prichádzame hľadať pre seba vodu. Tam prichádza Kristus v ústrety každému človekovi, hľadá nás prvý a prosí, aby sme sa mu dali napiť. Ježiš je smädný. Jeho prosba vychádza z hlbín Boha, ktorý po nás túži. Modlitba, či to vieme, alebo nie, je stretnutie Božieho smädu s naším smädom.
Význam pôstu
Aby sme správne pochopili význam pôstu v našom duchovnom živote, je treba mať na pamäti, že pôstne obdobie je v prvom rade milostivým obdobím pokánia. Boh nás volá k obráteniu a zmene zmýšľania. Pokánie je túžba po oslobodení sa od svojich slabostí a nedokonalostí, snaha dať si do poriadku svoje vzťahy s Bohom a blížnymi.
Pôstom sa zriekame dovolených a príjemných vecí ako je jedlo, nápoje, televízia... Nie je to čas sebatrýznenia, ale čas oslobodenia sa od toho, čo nás spútava. Každý by mal zisťovať, čo ho spútava a čo ho z týchto pút môže vyslobodiť.
V modlitbe hľadáme blízkosť Boha, rozprávame sa s Bohom a obnovujeme si naše priateľstvo s ním. Ježiš často vyhľadával samotu, kde nič nezakrývalo pohľad na Boha, kde ho nevyrušoval hluk. Preto Ježiš hovorí: "Keď' sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti." (Mt 6,6).
Teda nielen pôst, ale aj modlitba. Pretože pôst bez modlitby je iba odtučňovacou kúrou. A rovnako platí aj to, že modlitba bez pôstu je iba hovorenie množstva slov. A napokon almužna, ktorá rozmnožuje našu lásku. Pravá láska je tá, ktorá sa vie obetovať, ktorá vie darovať čosi zo seba. Nezabúdajme, že pôst, modlitba a almužna nikdy nie sú cieľom. Sú to len prostriedky, cez ktoré sa máme dostať k cieľu, ktorým je obrátenie srdca!
Sväté Písmo nám zdôrazňuje pôst. V Starom zákone príprava na mnohé veľké udalosti obsahovala modlitbu a pôst (ako keď' mal Mojžiš na hore Sinaj prijať tabule Zákona). Aj Nový zákon často spomína pôst: I náš Pán sa postil 40 dní pred začiatkom svojho verejného účinkovania. Už v starokresťanskom spise Didache (Učenie Dvanástich apoštolov) z roku 90, to značí z doby kedy ešte žil apoštol Ján a prvá poapoštolská generácia, sa píše o praxi pôstu toto: "Nech vaše pôsty nie sú s pokrytcami."
Treba povedať, že pôst bol vždy náročný a vždy v sebe niesol ťažkosť. Pôst nie je diéta. Diétou sa zameriavame na seba, pôstom na Boha. Prvotným cieľom pôstu je stať sa vedomým svojej závislosti na Bohu: Ak máme vždy jedenia a pitia nadostač, ľahko sa staneme príliš sebaistými, vidiac len svoje vlastné schopnosti, a podliehame falošnému pocitu úplnej nezávislosti a sebestačnosti, všetko nám je samozrejmé. Pôst nás cez hlad a únavu teda robí "chudobnými v duchu", vedomými si svojej slabosti, bezmocnosti a závislosti na Bohu.
Pôst neznamená zavrhnutie Božieho stvorenstva. Veď' nič nie je nečisté (Rim 14, 14) a Boh všetko stvoril dobré (Gen 1, 31). Zlo neprebýva v stvorených veciach ako takých, ale v našom zlom vzťahu k nim, teda v našej vôli. Preto pôst nie je odvrhovaním Božieho stvorenstva, ale je na očisťovanie našej vôle. Počas pôstu zapierame naše telesné impulzy, napr. chuť k jedlu a pitiu. Nie preto, že by tieto impulzy boli sami osebe zlé, ale preto, že aj oni boli zasiahnuté hriechom a uvedené do neporiadku a potrebujú byt' očistené sebazáporom. Aby sme totiž v sebe nastoľovali Kristov poriadok vykúpenia, kde nie chute ovládajú nás, ale my ich. V pôste nejde o zápas proti telu, ale kvôli telu a kvôli duši.
Pôst, modlitba, almužna: význam pôstu spočíva v jeho spojení s modlitbou a almužnou (skutkami milosrdenstva). O tomto spojení modlitby, pôstu a milosrdenstva hovorí osobitne kniha Tobiáš (12,8). Bez modlitby a prijímania svätých sviatostí sa pôst stáva farizejským. Nevedie totiž k pokániu a radosti, ale k pýche, vnútornému napätiu, podráždenosti a nevrlosti. Aj Písmo hovorí o spojení pôstu a modlitby, keď' apoštoli mali víťaziť nad démonmi pôstom a modlitbou (Mt 17,21; Mk 9,29), keď' tak žili prví kresťania (Sk 13,3), keď' sa Pán sám na púšti modlil (Mt 4,1-11), či keď' Mojžiš prijal tabule Zákona na hore Sinaj (Ex 34, 28) alebo keď' Eliáš vystúpil na Horeb ( 1 Kr 19, 8-12).
Pôst a modlitba sú napokon sprevádzané almužnou, to jest skutkami milosrdenstva. Zmena srdca, jeho obrátenie k Bohu, je cieľom pôstu. Preto pôst vedie k milosrdenstvu.
Ak začnem každé ráno úprimne hľadať Ježiša, aj mne budú znieť anjelove slová: "Ty sa neboj! Viem, že hľadáš Ježiša. A ak ho budem naďalej úprimne hľadať, sám mi pôjde v ústrety. Potom mi stretnutie s osláveným Kristom prinesie do duše pravú radosť a pokoj, lebo Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. A čo môže byt' pre človeka viac, než ostať v jeho oslávenej prítomnosti? Pane, daj mi každé ráno silu a odhodlanie začínať slovami žalmistu: "Pane, ja hľadám tvoju tvár. Uzdrav všetky moje hriechy a rany cez spasiteľné pokánie. Dávam ti všetok tento čas, aby som ti konečne mohol vyznať vieru a s radosťou zvolať: Sláva ti naveky!
Boh lásky, priveď ma naspäť ku Tebe. Zošli svojho Ducha, aby posilnil moju vieru a viedol k dobrým skutkom. Pane, posilňuj ma počas tohto obdobia pôstu svojim Slovom života a sprav ma jedným s Tvojou láskou a modlitbou. Naplň mi srdce Svojou láskou a uč ma vernosti Kristovmu evanjeliu. Daj mi milosť povstať nad svoje ľudské slabosti.