História Rímskokatolíckeho kostola sv. Jána Krstiteľa vo Vrútkach

Vrútky (nem. Ruttek, maď. Ruttka) sa nachádzajú na sútoku riek Váh a Turiec, v severnej časti Turčianskej kotliny, približne 3 km severne od Martina a 25 km východne od Žiliny. Poloha v mierne teplej oblasti Turčianskej kotliny priamo určuje počasie v meste a jeho okolí. Hornatý reliéf krajiny a zemepisná poloha majú rozhodujúci vplyv na podnebie v lokalite, kde prevláda vietor zo severných smerov. Priemerná januárová teplota dosahuje -3 až -4°C, v júli je to okolo 17°C a celoročný priemer činí okolo 7°C.

Prvá písomná zmienka o osade "villa Vrutk", ktorá bola vtedy súčasťou majetkov Záturčia, je z 19. augusta 1255. Koncom 13. storočia bola obec rozčlenená na Dolné a Horné Vrútky, čo potvrdzuje listina Turčianskeho konventu z roku 1329. Samostatná farnosť Vrútky je doložená už v roku 1332, gotický kostol sv.

Až do začiatku 20. storočia stál vo Vrútkach gotický kostolík sv. Jána Krstiteľa z poslednej štvrtiny 13. storočia. Gotický kostolík datovaný do 70. - 80. rokov 13. storočia (uvádza sa aj presný rok 1285) sa spomína už v súpise pápežských desiatkov z 30. rokov 14. storočia. Mal podobu typickú pre ďalšie stavby z tohto obdobia v regióne Turiec - jednolodie s kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou a predstavanou západnou vežou so združenými oknami.

Stavbe malo už v roku 1560 hroziť zrútenie. Počas obdobia reformácie bol striedavo v rukách evanjelikov a katolíkov. Katolíckym sa stal definitívne v roku 1710. Vizitácia z roku 1803 konštatuje zlý stav objektu so šindľovou strechou hroziacou zrútením. Negatívne zasiahla kostol a faru aj povodeň v roku 1813, ktorá okrem iného zničila či poškodila archív, historické záznamy i knižnicu. Ani v nasledujúcich desaťročiach sa nepodarilo/nebola vôľa realizovať opravu kostola, v ktorom sa už nemohli slúžiť sv. omše (stav roku 1867).

Chrám sa podarilo sčasti obnoviť (zastrešiť loď) okolo roku 1870 vďaka úsiliu nového kňaza Jozefa Pavlovicsa. Koncom 80. rokov 19. Rozsiahla oprava sa napokon realizovala v roku 1890, po vzniku samostatnej farnosti vo Vrútkach v roku 1899 sa však začalo uvažovať o jeho náhrade za väčší chrám. Farská rada sa na tomto riešení zhodla 25. marca 1903.

V nasledujúcom roku bol gotický kostolík zbúraný a nový kostol v novogotickom štýle podľa projektu staviteľa Jozefa Pfinnabol posvätený už 1. októbra 1905. Zo stredovekého kostolíka bolo prevzaté neskorogotické súsošie Piety z prelomu 15. a 16. storočia a zakomponovali ho do moderného bočného oltára Sedembolestnej Panny Márie.

História vrútockého rímskokatolíckeho kostola sa začala písať krátko po roku 1899, keď sa miestna farnosť osamostatnila od Sučian. Veriaci túžili po novom chráme, pretože starý gotický kostolík už nevyhovoval potrebám rastúcej obce. Zástupcovia mesta Vrútky na webovej stránke uviedli, že výbor pre stavbu kostola vybral na postavenie firmu Stanislava Zachara. Zákazka s ním bola zmluvne uzatvorená 10. augusta 1904 s podmienkou, že podnikateľ je povinný kostol do 15.

„Búranie starého kostolíka sa začalo 29. augusta 1904. 25. októbra. „Tí, ktorí niekedy budú tento dokument čítať, nech vedia, že rímskokatolícky kostol, ktorý sa dvíha nad rohovým kameňom bol vystavaný Pánovi v r. 1904. Teda za pontifikátu pápeža Pia X. a panovania kráľa Františka Jozefa I., Dr. Kolomana Vászaryho, kardinála, maďarského kniežaťa primasa, Dr. Farkaša Radnaia, banskobystrického biskupa, ml. Juraja Justha, turčianskeho hlavného župana, Petra Ratha Ruttkaya, dvorného radcu a vedúceho riaditeľa Košicko-bohumínskej železnice, Jána Komoru, dekana, vrútockého farára, Františka Saagera, rytiera rádu S. Gregora, predsedu cirkevnej obce, inšpektora Košicko-bohumínskej železnice, Fridricha Kafendu a Arthura Luxa, podpredsedov cirkevnej obce, Szende Uhlyarika, tajomníka cirkevnej obce, Viliama Brunnera, cirkevného dozorcu a Adolfa Vadnaia, správcu, Kostol projektoval Jozef Pfinn, hlavný inžinier Košicko-bohumínskej železnice, staval Stanislav Zachar, znijovský staviteľ. Stavebné náklady vyše 60 000 korún, zväčša hradila cirkevná obec, k nim prispeli Katolícka cirkevná základina 20 000 korunami, Košicko-bohumínska železničná spoločnosť 10 000 korunami a iní dobrodincovia väčšími - menšími darmi.

Až 30 lavíc a iné časti inventáru vrátane krstiteľnice zase vyrobili vrútockí robotníci v hlavnej dielni Košicko - bohumínskej železnice. Ozdobný organ so šestnástimi hlavnými a deviatimi vedľajšími registrami daroval Fridrich Kafenda. „A tak sa 1. októbra 1905 mohla vo veľkej sláve za účasti 1 200 veriacich uskutočniť vysviacka kostola, o ktorú sa postaral sídelný biskup Dr. Wolfgang Radnai (maď.

Farský kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený v roku 1905 v neogotickom štýle s pôdorysom v tvare latinského kríža. Kostol projektoval Ing. Jozef Pfinn, hlavný inžinier Košicko-bohumínskej železnice. Stavbou bol poverený Stanislav Zachar. Hlavným sponzorom bol Peter Ráth-Ruttkay. Z vďačnosti voči nemu je na okne vo svätyni vitráž svätého Petra. Keďže manželka dobrodincu bola Helena, na druhom okne je zobrazená matka cisára Konštantína sv. Helena s krížom v ruke. Kostol bol požehnaný 1. októbra 1905 biskupom Alexandrom Rudnaiom.

V presbytériu dominuje neogotický oltár s centrálnym reliéfnym zobrazením krstu Ježiša v Jordáne, na vrchole je ikonografické zobrazenie Boha Otca, ktorý je obklopený tromi cherubínmi. Nad scénou krstu sa nachádza symbol Ducha v podobe holubice, tak ako píše Evanjelium. Ján Krstiteľ je zobrazený vo svojej typickej ikonografickej podobe s pastierskou palicou, na ktorej je nápis Agnus Dei (Baránok Boží), lebo on tak označil Ježiša.

Po stranách sa nachádzajú sochy uhorských svätých kráľov Štefana a Ladislava. Po bokoch tabernákula sú malé reliéfy: vľavo scéna s Melchizedechom, kráľom Salema, ktorý prináša obetu chleba a vína, napravo zas obetovanie Izáka patriarchom Abrahámom. Oltár dopĺňajú zlaté symboly štyroch evanjelistov (človek (anjel), býk, lev, orol), ktorí sú rovnako zobrazení na štyroch obrazoch na stenách presbytéria (tieto obrazy boli na pôvodnej kazateľnici). Vo výklenkoch oltára sú postavy anjelov (na oltári je celkom zobrazených jedenásť anjelov).

Vľavo (pohľad od vchodu) je oltár Panny Márie Lurdskej, nad ktorým je na stene maľba zjavenia Panny Márie Bernadette Soubirousovej, na druhej strane sa nachádza oltár Božského Srdca s nástennou maľbou zjavenia Ježiša Márii Margite Alacoque v Paray-le-Monial. Na oknách od oltára vľavo (pohľad od vchodu) sú zobrazení: sv. Peter, archanjel Gabriel, sv. Ružena Limská, sv. František Assiský, sv. Cyril a Metod, sv. Alojz Gonzaga. Od oltára vpravo je sv. Helena, sv. Alžbeta Uhorská, sv. Ján Nepomucký, sv. Anna s malou Máriou, sv. Andrej Svorad a Benedikt, sv. Cecília. Vzadu pod chórom sú malé sošky sv. Jozefa, sv. Antona Paduánskeho, sv. Terézie z Lisieux a sv. Júdu Tadeáša. Naľavo od vchodu sa nachádza starobylá socha bolestnej Márie - Pieta. V interiéri chrámu je zaujímavá neogotická krstiteľnica vedľa presbytéria, na stenách kostola je štrnásť zastavení krížovej cesty.

Liturgický priestor presbytéria kostola s osadením kamenného oltára, ambony a kríža navrhla akad. arch. Mária Sabová. Rekonštrukcia presbytéria bola prevedená v roku 2010. V kamennom oltári budú uložené ostatky bl. sestry Zdenky Schelingovej. Slávnostné posvätenie obnoveného kostola sa uskutočnilo v nedeľu 4. septembra 2011.

Dňa 14. februára 2008 Svätý Otec Benedikt XVI. zriadil Žilinskú diecézu a za prvého žilinského diecézneho biskupa vymenoval Mons. doc. ThDr. Tomáša Galisa, PhD. Farnosť Vrútky spolu s farnosťami Martin - mesto, Martin - Sever, Sučany a Turany boli odčlenené od Banskobystrickej diecézy a vytvorili Martinský dekanát, ktorý sa stal súčasťou novozriadenej Žilinskej diecézy.

Do farnosti Vrútky patria 3 filiálky: Martin - Priekopa, Lipovec a Turčianske Kľačany. Na území farnosti Vrútky žije približne 19 900 obyvateľov. Z toho katolíkov je 8 700, evanjelikov augs. vyznania 3 600, ostatní obyvatelia (7 600) sú zaradení do skupiny „bez vyznania“ alebo patria do menších skupín iných náboženských spoločenstiev.

Heraldický register Slovenskej republiky vedený na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky - Odbore archívov, podľa zákona číslo 575/2001 Z. z. o organizácií činností vlády a organizácií ústrednej štátnej správy, ako aj podľa štatútu Heraldickej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, berúc do úvahy, že erbová tvorba je neoddeliteľnou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva a má aj v Cirkvi na Slovensku dávne tradície, ktoré sú hodné pestovania aj v súčasnosti, uvedomujúc si, že odkaz našej cirkevnej heraldiky je príkladom i príkazom, aby tvorba v tejto oblasti nepatrila len minulosti, ale ostala súčasťou života a identity farnosti týmto potvrdzuje všetkým, ktorí budú čítať túto erbovú listinu a oznamuje im nasledovne:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa oboznámilo so žiadosťou Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti Vrútky o zapísanie erbu tejto farnosti do Heraldického registra Slovenskej republiky. Heraldický register dňa devätnásteho februára roku dvetisícdesať preskúmal predložený návrh erbu a po konzultácií s pánom Jozefom Hanusom, generálnym štátnym radcom, riaditeľom Odboru archívov a registratúr Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zodpovedným za Heraldický register Slovenskej republiky, v jeho prítomnosti, ako aj v prítomnosti pána Zdenka Alexiho, člena Heraldického kolégia a akademika Medzinárodnej heraldickej akadémie konštatoval, že erb navrhnutý na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky rešpektuje všetky po stáročia zachovávané heraldické pravidlá erbovej tvorby a spĺňa všetky požiadavky na jeho zaregistrovanie a používanie.

Heraldický register preto touto erbovou listinou potvrdzuje, že erb Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Vrútky má túto podobu: v modrom štíte v červenom hrote ležiaci strieborný baránok prekrývajúci zlatý latinský ďatelinkovitý kríž; v pravom hornom rohu strieborné písmeno X, v ľavom hornom rohu strieborný dvojitý labovitý kríž so skrátenými spodným ramenami. Nad štítom čierny kňazský klobúk s jedným strapcom na každej strane.

Baránok Boží a kríž symbolizujúci patrocínium kostola svätého Jána Krstiteľa, písmeno X v pravom hornom rohu pripomína svätého Františka Xaverského, patróna Banskobystrickej diecézy, kam farnosť v minulosti patrila a dvojitý kríž v ľavom hornom rohu korení v erbe novej Žilinskej diecézy a vyjadruje súčasnú príslušnosť farnosti do tejto diecézy. Čierny kňazský klobúk so šnúrami s jedným uzlom na každej strane predstavuje heraldické odlíšenie erbu farnosti v systéme erbových znamení používaných v Rímskokatolíckej Cirkvi.

Heraldický register Slovenskej republiky posúdil žiadosť o vystavení erbovej listiny a nezistil žiadne prekážky, ktoré by vydaniu listiny bránili. Erb Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Vrútky opísaný v tejto listine a farebne vyobrazený v jej strede je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou W - 174/2010. Tento erb, či už vo farebnej, čiernobielej, či inej podobe Farnosť Vrútky môže podľa heraldických zvyklostí používať na svojom majetku hnuteľnom aj nehnuteľnom, najmä na osobných listoch, pečiatkach, ex librisoch a pri všetkých iných vhodných príležitostiach. Ak by si však ktokoľvek iný privlastnil rovnaký erb ako ten, ktorý je tu opísaný a vyobrazený, má byť podľa starého erbového práva vystavený posmechu a opovrhnutiu.

Prvá písomná zmienka o Vrútkach pochádza z roku 1255. Rovnako aj niekedy v polovici 13. storočia stál vo Vrútkach drevený gotický kostol. Tento kostol stál na mieste dnešného Vrútockého rímskokatolíckeho kostola. Jeho svätyňa bola tam, kde je dnes veža a veža tam, kde sa nachádza presbytérium kostola. Kto a kedy staval dávny kostol a faru, dodnes nevieme. Vrútocký kostol bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Jubileum vysviacky sa podľa tradície svätilo na prvú nedeľu po sviatku Všetkých svätých.

Stredná loď bola z tuhého materiálu, 23 metrov dlhá a 7,5 metra vysoká. Vo svätyni bola drevená klenba, na dvoch miestach boli do kostola dvere. Kostol mal hlavný prenosný oltár, organ, tri posvätené zvony. Na hlavnom oltári bol svätostánok, avšak Sviatosť oltárna tam nebola. Nie je známe ani meno prvého Vrútockého farára. Jedno z prvých mien, ktoré sa uvádza, je farár Pavol z Vrútok „de Ruth“.

Časom, hlavne v 15. storočí, sa však Vrútocké panstvo delilo medzi rôzne vetvy a teda aj možnosti na vydržiavanie farára sa zhoršovali. V Turci sa pomerne rýchlo dozvedeli o Lutherovom učení. Hlavne vďaka Františkovi Révayovi, vtedajšiemu županovi. Ten bol horlivým stúpencom nového učenia a sám si aj dopisoval s Martinom Lutherom. Zmena vyznania však aj napriek tejto skutočnosti neprebiehala zvlášť rýchlo. Ako prvý evanjelický farár sa uvádza Matej Rechtinius z roku 1599.

Pri svojom príchode do Turca ešte nebol prívržencom nového učenia, až s väčšinou evanjelických veriacich sa neskôr pripojil ku Lutherovmu učeniu. Vrútocký kostol a fara boli s menším prestávkami od roku 1599 až po rok 1709 v držbe evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Na začiatku 17. storočia bola situácia katolíkov v Turci ťažká. Prím hrali protestanti. V roku 1613 bolo v Turci 14 000 protestantov a naproti tomu len 2891 katolíkov. V roku 1673 sa ale situácia zvrátila v prospech katolíkov, keď získali naspäť skoro všetky kostoly. Medzi nimi aj ten vrútocký. V čase keď bola farnosť neobsadená, bola administrovaná zo susednej farnosti Sučany. Celé obdobie počas stavovských povstaní bolo na Vrútkach veľmi turbulentné. Správu a používanie kostola si medzi sebou prehadzovali protestantský a katolícky duchovný.

V roku 1710 prevzal vrútockú faru katolícky kňaz, ktorého meno žiaľ nepoznáme. Už v roku 1713 je ale vrútocká fara opäť neobsadená. Vtedy ju spravuje sučiansky farár Pavel Filovič. Po roku 1713 sa slúženie omší viac a viac obmedzovalo. Až v roku 1731 sa vo Vrútkach slúži omša len každú tretiu nedeľu.

Podľa knihy cirkevných návštev z 12. augusta 1754 vieme, že vo Vrútkach sa konala omša len raz mesačne. Tento stav trval do roku 1761, kedy sa Vrútky stali filiálkou Sučianskej farnosti. Od roku 1761 sa Vrútočania snažili o ustanovenie vlastného farára, avšak bezvýsledne. Ďalšie informácie o dejinách vrútockej farnosti čerpáme z vizitačných listín. Hovorí sa tu o zlom stave vrútockej farnosti a kostola. Vrútocká šľachta je v tomto čase nekatolícka. Budova fary je drevená, v dobrom stave.

Keďže vo Vrútkach chýba mecén farnosti, kostol a priľahlé budovy čoraz viac chátrali. V roku 1817 sa na starom kostole zrútila časť strechy pod váhou snehu. Strecha vydržala len nad svätyňou. O kostol sa Vrútočania čoraz menej zaujímali. Až roku 1867, keď sa stal sučianskym farárom Jozef Palovič, sa začalo konať aj vo veci vrútockého kostola. Odkiaľ však vzal peniaze na opravu kostola nie je známe. Od tohto času sa už veriaci starali o kostol vzornejšie.

Vrútocká farnosť bola opätovne osamostatnená v roku 1899, keď sa odtrhla od materských Sučian. Veriaci podali žiadosť vtedajšiemu banskobystrickému biskupovi Dr. Karolovi Rimelymu v prvej polovici roku 1899. Po zvážení, že materská farnosť sa nachádza ďaleko, počet veriacich rapídne stúpa a Vrútky sa stali najväčším sídlom v Turci, Dr. Rimely poslal veriacich za Petrom Ráth Ruttkayom, generálnym riaditeľom Košicko-bohumínskej železnice. Peter Ráth Ruttkay, čo by potenciálny patrón farnosti, prisľúbil pomoc a už nič nestálo v ceste erigovaniu farnosti v máji 1899.

Prvým Vrútockým farárom sa stal Zoltán Halko. V obnovenej farnosti postavili novú budovu fary na terajšej ulici Sv. Cyrila a Metoda. V roku 1905 bol postavený nový murovaný kostol Sv. Jána Krstiteľa, keďže dovtedajší kostol už nevyhovoval požiadavkám doby. Architektom kostola bol Jozef Pfinn, stavbu zrealizoval Stanislav Zachar. Hlavným sponzorom farnosti bol Peter Ráth Ruttkay. V čase stavby kostola bol dočasne postavený malý drevený kostolík. Novopostavený kostol bol požehnaný 1. októbra 1905 biskupom Alexandrom Radnaiom.

Kostol svätého Jána Krstiteľa vo Vrútkach slávnostným spôsobom posvätil (konsekroval) a do oltára vložil relikvie blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej, panny a mučenice 4. septembra 2011 X Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup. Postupom času sa menila budova fary, keďže v roku 1973 bola asanovaná pôvodná budova na ulici Sv. Cyrila a Metoda, nová fara bola na dnešnej Kalocsayovej ulici. Od roku 1987 vďaka pánovi farárovi Jánovi Ďuricovi, je budova fary na dnešnom mieste, na (Mlynskej ulici) Námestí S.

Zoznam farárov:

• 1900 - 1903 Zoltán Halko
• 1903 - 1930 Ján Komora
• 1930 - 1941 Juraj Miko
• 1941 - 1949 Anton Veselovský
• 1949 - 1953 Anton Prokian
• 1953 - 1961 Martin Láclavík
• 1961 - 1963 Jozef Weisz
• 1963 - 1965 Milan Krajan
• 1965 - 1969 Štefan Táska
• 1969 - 1975 Matej Zaťko
• 1975 - 1980 Jozef Závodský
• 1980 - 1990 Ján Ďurica
• 1990 - 1990 Ján Hanko
• 1990 - 2003 Vít Tužinský
• 2003 - 2008 Milan Žila
• 2008 - 2019 Jozef Petráš
• 2019 - 2022 Miroslav Hložný
• 2022 - Jaroslav Dekan

Z Vrútockej farnosti vyšlo tiež niekoľko kňazov - rodákov, z nich je asi najznámejším súčasný žilinský diecézny biskup Mons.

Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa vo Vrútkach

Významné osobnosti spojené s kostolom:

• Jozef Pfinn: Hlavný inžinier Košicko-bohumínskej železnice, ktorý projektoval kostol.
• Stanislav Zachar: Staviteľ, ktorý realizoval stavbu kostola.
• Peter Ráth-Ruttkay: Generálny riaditeľ Košicko-bohumínskej železnice, hlavný sponzor stavby kostola.

Vývoj počtu obyvateľov Vrútok

Ďalšie sakrálne pamiatky vo Vrútkach a okolí:

• Evanjelický kostol Dr. Martina Luthera
• Neologická synagóga
• Filiálny kostol Povýšenia sv. Kríža v Priekope

tags: #rimskokatolicky #kostol #vrutky