Pôvod sviatku Všetkých svätých a "Dušičiek"
História Sviatku všetkých svätých
Sviatok všetkých svätých sa oslavuje 1. novembra a je venovaný všetkým svätcom, známym aj neznámym, ktorí už dosiahli večný život v nebi. Sviatok všetkých svätých má korene v ranom kresťanstve, keď sa začali uctievať mučeníci a neskôr aj svätí, ktorí boli príkladom viery a spravodlivého života.Už v 4. storočí ho ustanovili hodnostári východnej cirkvi. Jeho význam bol v tomto období rovnaký ako dnes. Západná cirkev začala tento sviatok oslavovať v roku 608, keď sa v Ríme konala posviacka bývalého pohanského chrámu Panteón. Ten bol postavený v roku 25 pred Kristom počas vlády cisára Oktaviána Augusta.
Slávnosť Všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od byzantského cisára Fokasa pohanský Chrám všetkých bohov (Panteón) a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom.
V tomto období sa postupne začínala tradícia slávenia všetkých svätých. Na rozdiel od súčasnosti si však ľudia pripomínali zosnulých na jar - 13. mája.
Neskôr pápež Gregor III. (731 - 744) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Pápež Gregor IV. rozšíril tento sviatok do celej západnej cirkvi.
Odlišné boli aj oslavy tohto sviatku. Namiesto sviečok, kvetov a vencov prinášali ľudia na hroby rôzne obety. Pri pomníkoch zosnulých rodinných príslušníkov sa ľudia stretávali a stolovali na nich.
V roku 844 určil pápež Gregor IV. nový termín sviatku na 1. november.
Sviatok všetkých svätých je pre katolíkov dňom radosti a nádeje. V tento deň sa oslavuje víťazstvo svätých nad smrťou a ich vstup do večného života.
Pamiatka zosnulých (Dušičky)
Deň po Sviatku všetkých svätých, 2. novembra, sa slávi Pamiatka zosnulých, známa ako Dušičky. História sviatku siaha do stredoveku, keď ho cirkev zaviedla ako reakciu na pohanské obrady. Pohania si na prelome októbra a novembra pripomínali duše zomrelých a verili, že sa počas týchto dní vracajú do sveta živých.Druhý sviatok, Pamiatka zosnulých, sa vyvinul v stredoveku, keď v roku 998 mnísi benediktíni vo francúzskom opátstve zvonili na kostolných zvonoch na počesť svojich zosnulých bratov. Tento zvyk sa v priebehu 11. storočia rozšíril v celej západnej cirkvi.
Zaviesť ho mal opát Odilo z Cluny ešte v roku 998. Spomienka sa následne v 11. storočí rozšírila do ďalších krajín. A to až tak, že ju v 14. storočí prijal Rím.
Dušičky majú osobnejší charakter ako Sviatok všetkých svätých. Zatiaľ čo 1. november je oslavou svätých v nebi, 2. november je dňom, kedy si veriaci spomínajú na svojich zosnulých blízkych a modlia sa za ich duše.
Pamiatka zosnulých slúži na pripomenutie si blízkych, ktorí nás opustili.
Tradície a zvyky
Ku tradícii patria návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch blízkych a ich zdobenie kvetmi.V mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska sa za stáročia ustálil zvyk, že ľudia na sviatok Všetkých svätých a na sviatok zosnulých navštevujú a upravujú hroby zosnulých príbuzných, prinášajú kvety a zapaľujú sviečky a svietniky.
Tradícia prinášania vencov a zapaľovania sviečok sa na Slovensku začala začiatkom 20. storočia.
Sviečky, ktoré sa počas týchto dní zapalujú na hroboch, sú hlavným symbolom nádeje a svetla pre duše zosnulých. Ich plamene predstavujú večné svetlo a nádej na spásu.
V niektorých regiónoch Uhorska sa v minulosti zvonilo zosnulým v rodine. Do polovice 20. storočia boli hroby na vidieku veľmi jednoduché. Na jeseň sa prikrývali čečinou a dávala sa tam jedna až dve sviečky. Mešťania a šľachtici si budovali mohutnejšie hroby a aj ich výzdoba bola bohatšia.
Už vtedy sa u nás objavovali aj menšie rituály. Napríklad ľudia na Orave a Liptove nechávali na stole počas noci z 1. na 2. novembra časť večere. Často k nej pridávali aj chlieb, maslo a pálenku. Toto občerstvenie sa nazývalo „jedlo pre dušičky“ a malo zaistiť, že zomrelí nebudú po celý nasledujúci rok hladní. Ďalším zvykom bolo rozdávanie jedla chudobným, ktorí sa mali modliť za pokoj zomrelých.
Tieto dva dni sú úzko prepojené. Kým Sviatok všetkých svätých oslavuje tých, ktorí už dosiahli nebeskú slávu, Dušičky sú venované dušiam, ktoré ešte čakajú na vstup do neba.
V súčasnosti sú tieto sviatky viac než len cirkevné obrady. Stali sa súčasťou kultúry, kde rodiny každoročne navštevujú hroby a spomínajú na svojich blízkych. Je to obdobie, keď sa rodiny stretávajú a delia sa o spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nimi.
Obdobie Sviatku všetkých svätých a Dušičiek nám poskytuje príležitosť pozastaviť sa v našom hektickom živote, venovať čas spomienkam na tých, ktorí nás predišli, a zamyslieť sa nad vlastným vzťahom k životu a smrti. Je to čas, keď cítime silu rodiny a tradície, a kedy je každý hrob symbolom lásky, spomienok a úcty.
Sviatok všetkých svätých a Samhain
Sviatok Všetkých svätých je vlastným sviatkom rímskokatolíckej cirkvi, ktorý v priebehu dejín súvisel aj so starodávnym keltským pohanským sviatkom Samhain, ktorý bol v ranom kresťanstve pokresťančený. Samhain bol pre keltské národy pohanský sviatok, znamenal začiatok keltského Nového roka, ktorý sa slávil 1. novembra. Už v tejto keltskej tradícii mali ľudia vo zvyku navštevovať cintoríny, zdobiť hrobky a páliť sviece.
Viaže sa na sviatok Samhain, ktorým oslavovali Kelti Nový rok (1. novembra). Bol oslavou konca leta a znamenal ukladanie prírody na zimný spánok. Noc na prelome októbra a novembra je magickou - podľa mnohých tradícií sa vtedy prelínajú svety živých a mŕtvych. Neodmysliteľnou súčasťou sviatku sa stalo „živé svetlo“ v podobe plameňa - aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých, mohli sa zohriať a stráviť noc s pozostalými. Tak o tom hovorila keltská tradícia.
Halloween
Moderný sviatok Halloween, ktorý sa aj u nás udomácnil, má tiež prastarý pôvod v keltských tradíciách. Slovo Halloween pochádza z „All Halows´ Eve“ alebo „All Hallows´Evening“, čiže „Predvečer Všetkých Svätých“ (31. október). Slávil sa v Írsku a Škótsku. Do Ameriky sa Halloween dostal práve vďaka mnohým imigrantom z Írska a Škótska, ktorí sem putovali v 19. storočí.
Neodmysliteľné sú pre Halloween vyrezávané tekvice. Po anglicky sa vyrezávané tekvičky označujú ako „Jack-o´- lantern“ alebo „Will-o´-the-wisp“ a spájajú sa s írskou legendou o Jackovi, ktorý prekabátil diabla tak, že ho vylákal na strom, na ktorý potom vyrezal kríž. S diablom uzavrel dohodu, že Jackovi nikdy nevezme dušu. No Jack bol počas života taký zlý, že ho nemohli vziať ani do neba, preto zostal navždy blúdiť po zemi. Tekvice so zapálenou sviečkou pôvodne symbolizovali dušu, uväznenú v očistci.
Halloween sa dodnes oslavuje koledovaním v bláznivých a strašidelných maskách. Koledníci putujú od domu k domu a ohlasujú sa porekadlom „Trick or Treat“, čo vo voľnom preklade znamená, „dajte mi odmenu, lebo vám niečo nemilé vykonám“. Za koledu dostávajú koledníci odmenu. A lakomcov neminie nejaká neplecha.