V posledných desaťročiach cirkevného života vzrástla vnímavosť na túto tému, zvlášť vzhľadom na kresťanské Zjavenie, na živú Tradíciu a na Sväté písmo. Počnúc pontifikátom pápeža Leva XIII. možno povedať, že vzrastá počet vyjadrení, ktoré si viac uvedomujú dôležitosť Božieho slova a biblických štúdií v živote Cirkvi. To vyvrcholilo na Druhom vatikánskom koncile uverejnením dogmatickej konštitúcie o Božom zjavení Dei Verbum. Tento dokument predstavuje míľnik na ceste života Cirkvi.
Božie Slovo ako Základ Viery
„Slovo Pánovo trvá naveky. A to je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo“ (1 Pt, 1, 25; porov. Iz 40, 8). Týmito slovami z Prvého listu svätého Petra, ktorý preberá slová proroka Izaiáša, sa ocitáme pred tajomstvom Boha, ktorý nám odovzdáva seba samého prostredníctvom daru svojho Slova. Toto Slovo, ktoré trvá naveky, vstúpilo do času. Boh vyriekol svoje večné Slovo ľudským spôsobom; jeho Slovo sa „stalo telom“ (Jn 1, 14). Toto je radostná zvesť, správa, ktorá sa nesie stáročiami a dnes prichádza aj k nám.
Predovšetkým by som chcel poukázať na krásu a pôvab nového stretnutia sa s Pánom Ježišom, ktoré sme zakúšali v dňoch synodálnych zasadaní. Preto sa v mene otcov obraciam na všetkých veriacich slovami svätého Jána z jeho prvého listu: „zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Veď my máme spoločenstvo s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom“ (1 Jn 1, 2 - 3). Apoštol hovorí o počutí, videní, dotýkaní sa a kontemplovaní (porov. 1 Jn 1, 1) Slova života, pretože v Kristovi sa nám zjavil sám život. My, čo sme boli povolaní do spoločenstva s Bohom a medzi sebou navzájom, sa musíme stať aj hlásateľmi tohto daru.
Vo svete, ktorý Boha často vníma ako niekoho zbytočného alebo cudzieho, spolu s Petrom vyznávame, že len on má „slová večného života“ (Jn 6, 68). Neexistuje naliehavejšia priorita, ako je táto: znovu otvoriť dnešnému človeku prístup k Bohu, k Bohu, ktorý hovorí a dáva nám svoju lásku, aby sme mali život v hojnosti (porov. Jn 10, 10).
Rôzne Významy Božieho Slova
Z úvah vyplývajúcich z meditácie o kresťanskom tajomstve, vyjadrenom v Jánovom Prológu, teraz treba zdôrazniť to, čo vyhlásili synodálni otcovia vo vzťahu k rôznym spôsobom používania výrazu „Božie slovo“. Právom sa hovorilo o symfónii Slova, jediného Slova, ktoré sa vyjadruje rôznym spôsobom: „viachlasným spevom“. Synodálni otcovia hovorili v tomto súvise o analogickom spôsobe používania ľudského jazyka vo vzťahu k Božiemu slovu. Výraz „Božie slovo“ sa totiž týka jednak toho, ako nám Boh zjavuje seba samého, a na druhej strane nadobúda rozličné významy, ktoré treba brať do úvahy a dávať ich do vzájomného vzťahu tak z hľadiska teologickej reflexie, ako aj ich pastoračného použitia.
Formy Božieho Slova
- Večné Slovo: Jednorodený Syn, zrodený z Otca pred všetkými vekmi.
- Vtelené Slovo: Ježiš Kristus, narodený z Panny Márie.
- Stvorenie: Liber naturae, súčasť symfónie, ktorou sa vyjadruje jediné Slovo.
- Dejiny Spásy: Boh odovzdával svoje Slovo v dejinách spásy, „hovoril ústami prorokov“.
- Apoštolské Hlásanie: Slovo hlásané apoštolmi v poslušnosti výzve zmŕtvychvstalého Ježiša.
- Tradícia Cirkvi: Božie slovo sa nám odovzdáva v živej Tradícii Cirkvi.
- Sväté Písmo: Dosvedčené a božsky inšpirované Božie slovo, Starý a Nový zákon.
Stvorenie ako Creatura Verbi
Vo vedomí základného významu Božieho slova vzhľadom na večné Božie Slovo, ktoré sa stalo telom, jediným spasiteľom a prostredníkom medzi Bohom a človekom, nás počúvaním tohto slova biblické zjavenie vedie k uznaniu, že toto Slovo je základom všetkej skutočnosti. Prológ svätého Jána vo vzťahu k božskému Logu tvrdí, že „všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ (Jn 1, 3). Aj List Kolosanom hovorí o Kristovi, že bol zrodený skôr ako celé tvorstvo (porov. Kol 1, 15).
Tvrdenia Svätého písma totiž ukazujú, že všetko, čo jestvuje, nie je plodom iracionálnej náhody, ale chcené Bohom a je súčasťou jeho plánu, ktorého stredobodom je ponuka účasti na Božom živote v Kristovi. Stvorenie sa rodí z Loga a nesie v sebe nezmazateľnú stopu stvoriteľského Rozumu, ktorý usporadúva a riadi. Samotné Písmo nás teda povzbudzuje, aby sme pozorovaním stvorenia spoznali Stvoriteľa (porov. Múd 13, 5; Rim 1, 19 - 20).
Všetko, čo jestvuje, teda vzniká zo Slova ako creatura Verbi a všetko je povolané slúžiť Slovu. Stvorenie je miestom, kde sa odohrávajú celé dejiny lásky medzi Bohom a jeho stvorením, preto pohnútkou všetkého je spása človeka. Keď kontemplujeme vesmír v perspektíve dejín spásy, objavujeme jediné a jedinečné miesto, ktoré má človek v celom stvorení: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1, 27). Toto nám umožňuje plne si uvedomiť vzácne dary, ktoré sme dostali od Stvoriteľa: hodnotu vlastného tela, dar rozumu, slobody a svedomia.
Biblia ako Božie Slovo
Biblia je Božie slovo. Božie slovo určuje to, čomu veríme a ako to žijeme. Nerozhoduje tradícia, cirkev, rôzne zjavenia ani ľudské predstavy. Boh sa zaiste zjavuje rôzne, ale vždy je rozhodujúce Božie slovo - Biblia. Podľa Biblie sme všetci zhrešili a všetci sme stratení. Z tohto stavu nás vyvádza Ježiš. Jeho obeť na kríži a zmŕtvychvstanie nám prinášajú odpustenie a nový život.
Veríme, že Biblia je Božie slovo, ktoré určuje to, čomu veríme. Pre pochopenie Biblie je potrebné aplikovať tieto princípy:
- Žijeme v Novej zmluve.
- Centrom Biblie je Ježiš.
- Božie slovo musí byť obživené Duchom Svätým.
- Kontext doby a kultúry.
Židovské Sviatky a ich Význam
Táto stránka opisuje Židovské sviatky, ako ich slávili Židia v Starom zákone, a ako ich dnes slávia Židia. Popis sviatkov pripravili bratia z nášho zboru. Prvým veľkým sviatkom bol sviatok Pesach (židovská veľká noc), čo bolo pripomienkou na vyslobodenie Židov z egyptského otroctva. Od slávený Pesach mali počítať päťdesiat dní (latinsky pentecostes, čo znamená päťdesiaty deň) a priniesť ďalšiu pokrmovú obeť. ( 3 Moj. 23: 16).
Letnice (Šavuot)
Ako mali prikázané Židia sláviť Letnice? Vtedy usporiadaj slávnosť týždňov na počesť Hospodina, svojho Boha. Čo bude môcť tvoja ruka dobrovoľne obetovať, daj podľa toho, ako ti žehná Hospodin, tvoj Boh…. Židovský národ zo všetkých kútov Izraela prišli do Jeruzalema priniesť prvotiny z úrody a ďakovať Bohu za prvotiny z úrody, ktorú im požehnal, z toho všetkého sa radovali. Počas sviatkov týždov si pripomínali odovzdanie desatoro Božích príkazov Mojžišovi na vrchu Sínaj. A prečo práve na deň Letníc?
V dnešných časoch sa počas sviatkov týždňov praktizuje študovanie zákona, desatoro a knihu Rút celú noc. Prečo celú noc? Židia veria, že keď Boh dával desatoro ľudia boli ospalý. Židia si počas sviatku shavout ozdobujú domy kvetmi, pretože veria, že keď prijali zákon tak vrch Sínaj rozkvitol. V deň Letníc Boh zostal Ducha Svätého (Sk. 2).
Deň Zmierenia (Jom Kipur)
Veľký Deň zmierenia alebo aj Najvyšší zo shabatov. V Izraeli sa zastaví verejný aj súkromný život. Rádio ani televízia nevysielajú a doprava sa zastaví v celej krajine. Do ulíc môžu v nutných prípadoch len sanitky a bezpečnostné zložky. Jom Kipur je deň posvätený ku pokániu, modlitbám a čítaniu Písma. Počas tohto sviatku sa predpisuje pokorenie sa, zdržanie sa od akýchkoľvek prác okrem bohoslužby a úplný celodenný pôst - ako znak pokánia pred Najvyšším Sudcom.
Židia veria, že počas Jom-Kipur budú ich hriechy určite odpustené. Nikto nepočíta s odpustením, ktoré by bolo darované vďaka jeho spravodlivosti alebo zásluhám. Každý očakáva prejav milosti Najvyššieho. Čítajú knihu proroka Jonáša, kde je zjavená hlavná myšlienka Dňa Vykúpenia: odpustenie tým, ktorí činili pokánie a vrátili sa na správnu cestu. Na príklade pohanského mesta Ninive, o ktorom sa píše v tejto knihe vidno, že Boh odpúšťa, keď vidí srdce činiace úprimné pokánie.
Bol to jediný deň v roku, kedy mal najvyšší kňaz dovolené vstúpiť do Svätyne svätých v Chráme. Svätyňu od Svätyne svatých oddeľovala opona. Najvyšší kňaz tam vzýval meno Hospodinove a za Izraelský ľud tam vykonal obrady zmierenia. Znakom prijatia obete bolo, že sa veľkňaz objavil pred Chrámom živý.
V dnešnej dobe Chrám v Jeruzaleme nie je, čím sa naplnilo proroctvo, ktoré povedal Ježiš, že Chrám bude zborený, ale Ježiš prorokoval aj o inom Chráme, keď povedal: „Zborte tento chrám a po troch dňoch ho znovu postavím.“ Ježiš hovoril o chráme svojho tela a o svojom zmŕtvychvstaní, a aj toto proroctvo sa naplnilo. Keď sám Ježiš nehovorí o obnovení Jeruzalemského chrámu, ktorý bol tak slávny a plný Božej prítomnosti, o čo viac je isté, že Boh nebýva a nebude bývať v chrámoch postavených ľudskou rukou: „Či neviete, že ste chrámom Božím!“, hovorí Pavel v liste Korinťanom.