Sviatosť birmovania: Podmienky a úloha birmovného rodiča

Sviatosť birmovania je dôležitým krokom v živote katolíka. Prijatie sviatosti birmovania je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Uvedená sviatosť jednotlivca dokonalejšie spája s Cirkvou a bohato ho obdarúva osobitnou silou Ducha Svätého, takže je ako pravý Kristov svedok povinný šíriť a brániť vieru slovom i skutkom (porov. KKC 1285).

Slovo „BIRMOVANIE“ pochádza z latinského slova confirmatio a znamená posilnenie. Pomazaním dostáva človek znak pečať Ducha Svätého. Pečať je symbolom osoby, znakom jej autority a vlastníckeho pravá na nejaký predmet. Pečať potvrdzuje právny akt alebo dokument a prípadne ho robí tajným.

Keďže krst, birmovanie a Eucharistia tvoria jednotu, „veriaci sú povinní prijať túto sviatosť vo vhodnom čase“, lebo sviatosť krstu je síce bez birmovania a Eucharistie platná a účinná, ale uvádzanie do kresťanského života ostáva neúplné (KKC 1286).

Birmovanec pred prijatím sviatosti birmovania má byť v stave milosti posväcujúcej, preto má pristúpiť k sviatosti pokánia, aby sa očistil vzhľadom na prijatie daru Ducha Svätého.

História sviatosti birmovania

V prvých storočiach birmovanie zvyčajne tvorilo jedno jediné slávenie spolu s krstom a podľa vyjadrenia svätého Cypriána tvorilo s ním „dvoj-sviatosť“. Ale čoraz väčší počet krstov detí a to v každom ročnom období, a rozmnoženie (vidieckych) farností a tým aj zväčšenie diecéz už nedovoľovalo, aby bol biskup prítomný na všetkých krstoch. Keďže na Západe chceli vyhradiť dovŕšenie krstu biskupovi, zaviedli časové oddelenie týchto dvoch sviatostí. Východ si zachoval obidve sviatosti spojené, takže birmovanie udeľuje kňaz, ktorý krstí. Ale aj on to môže robiť iba krizmou (po grécky myron), ktorú posvätil biskup.

V rímskej Cirkvi vzniklo birmovanie ako samostatná sviatosť časovým posunutím krstu vodou a pokrstného pomazania spojeného s vkladaním rúk biskupa. Vtedy už pokrstení ľudia prichádzali k biskupovi a on ich vkladaním rúk začleňoval plne a platne do Cirkvi. Už synoda v roku 306 v Elvíre dosvedčuje, že pokrstné pomazanie a vkladanie rúk biskupa predstavuje naplnenie krstu. Avšak definitívne sa sviatosť krstu od birmovania oddelila až v 8. a 9. Poslednú úpravu obradu birmovania na odporúčanie Druhého vatikánskeho koncilu nariadil pápež Pavol VI. v roku 1971.

Materia birmovania

Viditeľným znakom, čiže matériou sviatosti birmovania je krizmácia. Krizma - je olivový olej zmiešaný s balzamom a posvätený biskupom na Zelený štvrtok. Olivový olej - predstavuje čistotu svedomia.

Mazanie olejom - krizmou: Je prastarý symbol. Znamená posilnenie, očistenie, splnomocnenie, silu a moc. Svoj pôvod má v Biblii pri mazaní kráľov a svätení kňazov. (2 Sam 2,4 - 7; 2 Sam 5,3 -17; a iné). Aj samotné meno Ježiša - „Kristus", znamená „Pomazaný" (pomazaný Duchom Svätým). Pomazanie krizmou symbolizovalo nasledovanie Krista až do krajnosti svedectva viery - k mučeníctvu (martýriu). Vkladanie rúk biskupa: Znamená privlastnenie, požehnanie a splnomocnenie. Ako svedok Ježiša Krista dostal birmovanec dispozíciu pre svedectvo, šírenie viery slovom i skutkom a brániť vieru. Tiež symbolizovalo odovzdanie človeka do vlastníctva a služby Ježiša Krista.

Účinky birmovania

Zo slávenia sviatosti birmovania je zrejmé, že jej účinok spočíva v osobitnom vyliatí Ducha Svätého, aké kedysi apoštoli dostali v deň Turíc. Vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, „charakter“, ktorý znamená, že Ježiš Kristus označil kresťana pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom. Vo vzťahu k poslednému cieľu človeka - k spáse, birmovanie nebolo a nie je nevyhnutne potrebné k spáse aj keď má veľký význam pre napĺňanie tohto cieľa človeka. To znamená, že pokrstený človek môže aj bez birmovania dosiahnuť večnú spásu.

Kanonické právo však predpisuje veriacim prijať túto sviatosť, pokiaľ je k tomu príležitosť. Kto by túto sviatosť zatvrdilo odmietal a neprijal ju z pohŕdania, ťažko hreší.

Riadnym vysluhovateľom - je biskup. Už z tradície Cirkvi je vkladanie rúk a pokrstné pomazanie vyhradeným právom biskupa. Mimoriadnym vysluhovateľom - je kňaz so splnomocnením biskupa. Kňaz (presbyter), alebo viacerí kňazi, ktorých z vážnych dôvodov na to splnomocní biskup. Hoci biskup môže v prípade potreby dať kňazom splnomocnenie vysluhovať birmovanie, má ho udeľovať on sám. Ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, môže mu birmovanie udeliť ktorýkoľvek kňaz.

Ak je schopný užívania rozumu (rozumového rozlišovania), je tendencia posúvať vekovú hranicu skutočnej dospelosti. Latinský zvyk už od stáročí určuje ako orientačný bod na prijatie birmovania „vek usudzovania“.

O zaradenie do prípravy na prijatie tejto sviatosti môže požiadať každý, kto ju ešte neprijal a je už v deviatej triede základnej školy. Dlžka prípravy je priamo závislá od osobného žiadateľa. Nemožno dopredu povedať, ktorý birmovanec kedy prijme túto sviatosť, aj keď je stanovená 2- ročná príprava . Odôvodňujeme to vážnosťou tohto životného okamihu, veku a doby v ktorej prežívame svoje kresťanstvo. Príprava prebieha v skupinách. Katechézy sa konajú každý druhý týždeň v priestoroch Cirkevného centra voľného času. V týždni, keď nie je katechéza birmovanci sa stretávajú na sv. omši vo štvrtok o 1900 hod.

Okrem toho je poskytnuté birmovancom rôzne spoločenské aktivity, kde sa môžu realizovať. Sú to krúžky: spevokol, herňa. spoločenské hry, noviny, filmový klub, pokec liturgická. V prvom roku prípravy každý birmovanec má absolvovať kurz DOMINIK - je to vikendová obnova pre birmovancov. Cieľom kurzu je budovať osobný vzťah k Bohu. Skladá sa zo siedmich kerygmatických tém, ktoré odhaľujú poklady srdca Sv. Dominika Sávia. Na konci prvého roka prípravy birmovanci budú mať vedomostné skúšky. Žiadame rodičov, aby sa neusilovali vyvíjať žiaden tlak ani na kňaza, ani na nikoho iného.

Birmovanci druhého ročníka na miesto katechézy absolvujú kurz Alfa, ktorý sa koná každý druhý piatok od 1830 - 2100 hod. v katolíckom dome. V týždni, keď sa nekoná kurz Alfa, birmovanci majú sv. omšu vo štvrtok o 1900 hod. Okrem toho každý birmovanec má možnosť sa prihlásiť na rôzne aktivity ako to je v prvom ročníku.

Pri krste každý z nás dostal okrem krstného mena aj svojho nebeského patróna, orodovníka, pomocníka. Vybrali nám ho naši rodičia. Pri birmovke si my sami máme vybrať jedného takéhoto ochrancu, priateľa spomedzi svätých, teda tých ľudí, ktorí žili krásnym, príkladným životom tu na zemi a zomreli v priateľstve s Bohom a ich život bol natoľko príkladný, že Cirkev ich vyhlásila za svätých. Podľa tohto svätého, ktorého si vyberieš, by si mal mať aj svoje birmovné meno. Tvoja úloha spočíva v tom, že si vyberieš nového nebeského patróna, vyhľadáš o ňom nejaké údaje (Literatúra, internet, rozhovor so staršími ľuďmi...).

Úloha a podmienky pre birmovného rodiča

Je čas, aby si vo svojom okolí našiel človeka, ktorý by Ti bol vzorom správneho konania, s ktorým by si sa mohol dôverne poradiť, ktorý by Ti pomáhal na ceste k zrelému kresťanstvu. Birmovný rodič by mal byť človek, ktorého si vážiš, ktorému dôveruješ. Birmovný rodič nie je len na to, aby Ťa pri udelení sviatosti predstavil biskupovi a potom Ti dával darček na Vianoce a meniny. Preto je najlepšie, keď si svojho birmovného rodiča k birmovke vyhľadáš sám.

Birmovný rodič musí viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať (t.zn. plní si najzákladnejšie povinnosti: pravidelne chodí na sv. omšu v nedeľu a prikázaný sviatok, pravidelne sa spovedá - aspoň raz za rok, kresťanský vychováva deti, vedie príkladný život v rodine i v spoločnosti. Nemôže to byť napr. Môže to byť Tvoj krstný rodič, ale iba vtedy, ak si vzorne plní hore uvedené povinnosti. Tvoj birmovný rodič by nemal byť príliš mladý - má mať skúsenosti. Nemal by byť príliš starý - má Ti pomáhať celý život. Nemal by bývať ďaleko - má Ti pomáhať v príprave na birmovku, má Ti byť poruke. Mal by to byť niekto, za koho sa nebudeš hanbiť a kto sa nebude hanbiť za Teba. Dobre si teda rozmysli, koho požiadaš, aby sa stal Tvojím birmovným rodičom. Vyber si dobre!

Birmovanec má podľa cirkevných zásad jedného birmovného rodiča - mužského pohlavia birmovaný chlapec, ženského pohlavia birmované dievča. V zhode s odporúčaním cirkvi voľba birmovných rodičov padla obyčajne na toho, kto pri krste prijal úlohu krstného rodiča. Birmovní rodičia tvorili jeden zo základov umelého príbuzenstva, z hľadiska cirkevnoprávneho duchovného príbuzenstva (ľudovo kmotrovstva). V rodine mohlo mať každé dieťa iného birmovného rodiča alebo sa mohol výber opakovať často recipročne medzi manželskými pármi. Okrem starších foriem výberu birmovných rodičov spomedzi cudzích osôb, čím sa zaradili medzi najbližšie príbuzenstvo birmovanca a jeho rodiny, sa postupne začal od 2. polovice 20. storočia uplatňovať a prevažovať výber birmovných rodičov z okruhu súrodencov rodičov.

Z funkcie birmovných rodičov vyplývali jeho spoločenské úlohy v rodinnom živote birmovanca.

Podmienky, ktoré musí spĺňať birmovný rodič

Rámcové podmienky, ktoré musí birmovný rodič spĺňať, sú dané Kódexom kánonického práva. Aby sa niekto mohol stať birmovným rodičom, má mať dovŕšený šestnásty rok života, nesmie byť postihnutý nijakým kánonickým trestom a musí mať všetky iniciačné sviatosti, teda krst, prvé sväté prijímanie i sviatosť birmovania.

• Sviatosť birmovania, ktorá vtláča znak a ktorou sa pokrstení, pokračujúc na ceste uvedenia do kresťanského života, obohacujú darom Ducha Svätého a dokonalejšie sa pripútavajú k Cirkvi, posilňuje ich a užšie zaväzuje, aby slovom a skutkom boli svedkami Krista, šírili vieru a ju obhajovali. (Kán.
• Sviatosti: Už prijal sviatosť birmovania a Eucharistie a ak s niekým žije, má mať manželstvo uzatvorené v katolíckom obrade.
• Vzťah k birmovancovi: Nesmie byť otcom alebo matkou birmovanca.
• Odporúča sa, aby ním bol niektorý z krstných rodičov.
• Spravidla majú chlapci za birmovných rodičov mužov a dievčatá ženy. Nie je to podmienka.
• Duchovné prekážky: Nesmie byť v cirkevnom treste alebo vylúčený z účasti na sviatostiach.
• Nemá žiť pohoršujúcim spôsobom života (alkoholik, mafián, výpalník, predajca alebo distribútor drog, prevádzkovateľ alebo zamestnanec v oblasti prostitúcie a šírenia pornografie, podporovateľ LGBTI alebo žije v homosexuálnom partnerstve) alebo sa otvorene hlásiť k názorom a skupinám (nenávisť, rasizmus, fašizmus, reinkarnácia...), ktoré sú v rozpore s učením a praxou Katolíckej cirkvi, alebo vykonávať úkony takéhoto charakteru (napr.
• 893 - § 1.
• § 2.
• 1.
• aby nebol otcom alebo matkou krstenca.
• Je užitočné za birmovného rodiča vziať toho, kto pri krste prijal úlohu krstného rodiča. (Kán.

„Zmyslom úlohy birmovného rodiča je to, aby bol pre birmovanca vzorom správneho kresťanského konania,“ vysvetľuje Branislav Kožuch, duchovný správca pre pastoráciu detí a mládeže v Spišskej diecéze. „Má to byť niekto, s kým sa človek môže dôverne poradiť, človek, ktorý mu pomôže na ceste k zrelému kresťanstvu.“ Dodáva, že v živote viery nemáme byť sirotami, ktoré formujú svoju vieru len podľa toho, ako to sami cítia, sami subjektívne vidia a prežívajú. Naopak, máme byť učeníkmi, máme mať niekoho, kto nás vovádza do života viery, kto nás učí chodiť vo viere, sprevádza a podporuje nás. Birmovný rodič by tiež mal byť človekom, ktorému birmovanec dovolí hovoriť mu do života. Mal by totiž zasiahnuť a usmerniť, keď je to potrebné.

Z vlastnej skúsenosti vie, že nie vždy je výber birmovného rodiča vydarený. „Najčastejšou chybou je, že si mladí vyberajú birmovného rodiča podľa sympatií, priateľstiev, prípadne len formálne,“ vysvetľuje. Stále častejšie sa však podľa jeho slov vyskytujú prípady, keď si birmovanec nemá koho vybrať za birmovného rodiča, pretože nik v jeho okolí nespĺňa Cirkvou stanovené podmienky. A napokon, chybou je podľa otca Branislava aj to, keď si mladí myslia, že nepotrebujú ďalšieho rodiča, že majú svoju vieru a netreba, aby im niekto do toho zasahoval.

tags: #sviatost #birmovania #birmovny #rodic