Sviatosť birmovania, ľudovo nazývaná birmovka, patrí medzi tzv. iniciačné sviatosti. Prislúcha jej aj pomenovanie sviatosť kresťanskej dospelosti. Birmovanec pri jej vysluhovaní získava pečať darov Ducha Svätého. Birmovanie zdokonaľuje krstnú milosť.
Sviatosť birmovania patrí medzi sedem sviatostí Nového zákona, ktoré ustanovil sám Ježiš. Tieto sviatosti sa týkajú všetkých etáp a dôležitých chvíľ života kresťana. Dávajú životu viery vznik a rast, uzdravenie a poslanie.
Biblický Základ a História Birmovania
Ježiš prisľúbil apoštolom Ducha Svätého. Ježiš Kristus viac ráz prisľúbil toto vyliatie Ducha a toto prisľúbenie splnil najprv v deň svojho zmŕtvychvstania a potom oveľa zjavnejšie v deň Turíc.
„Príchod Ducha Svätého. - Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavil sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili a na každom z nich spočinul jeden. Na túto udalosť si spomíname aj v súčasnosti na Turíce.
Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého (Sk 8, 14-17). A keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý; i hovorili jazykmi a prorokovali. Spolu ich bolo asi dvanásť mužov.
Aby sa lepšie naznačil dar Ducha Svätého, čoskoro sa ku vkladaniu rúk pridalo pomazanie vonným olejom (krizmou). Toto pomazanie objasňuje meno „kresťan“, to znamená „pomazaný“ a je odvodené od mena samého Krista (grécke Christos - Pomazaný), ktorého „Boh pomazal Duchom Svätým“ (Sk 10, 38). Obrad pomazania jestvuje až podnes na Východe aj na Západe. Preto sa táto sviatosť na Východe volá krizmácia, t.j. pomazanie krizmou a na Západe názov confirmatio (lat.
Od tých čias apoštoli, plniac Kristovu vôľu, vkladaním rúk udeľovali novopokrsteným dar Ducha Svätého, ktorý dovršuje krstnú milosť. V prvých storočiach birmovanie zvyčajne tvorilo jedno slávenie s krstom.
Keďže na Západe chceli vyhradiť dovŕšenie krstu biskupovi, zaviedli časové oddelenie týchto dvoch sviatostí. Kňazi krstili a biskup neskôr birmoval. Východ si zachoval obidve sviatosti spojené, takže birmovanie udeľuje kňaz, ktorý krstí. Prax východných cirkví vyjadruje viac jednotu uvádzania do kresťanského života.
Krizma: Posvätný Olej
Aby sa lepšie naznačil dar Ducha Svätého, čoskoro sa ku vkladaniu rúk pridalo pomazanie voňavým olejom - krizmou. Toto pomazanie objasňuje meno „kresťan“, ktoré znamená „pomazaný“ a je odvodené od mena samého Krista. Obrad pomazania jestvuje až podnes na Východe aj na Západe. Preto sa táto sviatosť na Východe volá „krizmácia“, čiže pomazanie „krizmou“, alebo po grécky „μύρον - myron“, čo značí „krizma“.
Krizma je olivový olej, do ktorého sa pridáva balzam a vonné živice. Svätí ju biskup vo štvrtok Svätého týždňa počas omše svätenia olejov.
Vo východných cirkvách byzantského obradu sa pomazanie myronom, teda krizmou koná po modlitbe na viacerých častiach tela - na čele, očiach, nose, ušiach, perách, prsiach, chrbte, rukách a nohách.
Vkladanie Rúk
Od počiatkov cirkvi bolo vkladanie rúk znakom odovzdania Ducha Svätého, ako o tom čítame aj v Skutkoch apoštolov. Vkladanie rúk a mazanie patria medzi starobylé a dôležité liturgické úkony.
Okrem sviatosti birmovania sa používajú aj pri obradoch udeľovania sviatosti kňazstva. Treba zdôrazniť, že tieto osobitné gestá, rezervované výlučne pre udeľovanie sviatostí, sa nesmú fingovane používať pri vysluhovaní iných svätenín alebo liturgických obradov.
Napríklad na Popolcovú stredu kňaz veriacim nevkladá na hlavu ruku, dokonca by ani nemal dávať kríž na čelo tak, akoby birmoval.
Účinky Sviatosti Birmovania
Zo slávenia sviatosti birmovania je zrejmé, že jej účinok spočíva v osobitnom vyliatí Ducha Svätého, aké kedysi dostali apoštoli v deň Turíc. Potom sa aj na našom živote prejaví to, čo opisuje svätý apoštol Pavol: „Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22-23). Nie je toto pekný a hodnotný život?
Birmovanie, takisto ako krst, ktorého je dovŕšením, sa udeľuje iba raz. Birmovanie totiž vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, „charakter“, ktorý znamená, že Ježiš označil kresťana pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom.
Preto birmovanie prináša vzrast a prehĺbenie krstnej milosti:
- prehlbuje naše zakorenenie v Božom synovstve, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“ (Rim 8,15);
- pevnejšie nás zjednocuje s Kristom;
- zveľaďuje v nás dary Ducha Svätého;
- zdokonaľuje naše spojenie s Cirkvou;
- dáva nám osobitnú silu Ducha Svätého, aby sme ako praví Kristovi svedkovia slovom i skutkom šírili a bránili vieru, aby sme odvážne vyznávali Kristovo meno a nikdy sa nehanbili za kríž.
Dary Ducha Svätého
Morálny život kresťanov posilňujú dary Ducha Svätého. Sú darmi Boha duši, aby mohla dokonalejšie a bez námahy konať dobré skutky, v ktorých sa odráža jej láska k Bohu - jej svätosť: pripomínanie si Božej prítomnosti, láska k blížnemu, obetovanie práce, malé umŕtvovania v priebehu celého dňa.
Dary Ducha Svätého sú stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého… Duch Svätý nás cez ne povzbudzuje k túžbe po dosiahnutí evanjeliových blahoslavenstiev, ktoré sú - ako puky rozvíjajúcich sa jarných kvetov - závdavkom nebeskej krásy. Dávajú duši jemnocit pre Boha, vnímavosť pre jeho hlas, pre jeho ruku, pre jeho vôľu.
Je sedem darov Ducha Svätého:
- dar múdrosti
- dar rozumu
- dar rady
- dar sily
- dar poznania
- dar nábožnosti
- dar bázne pred Pánom
A keďže všetci veriaci pokrstení v Kristovi tvoria jeho tajomné telo, majú skrze Ducha aj účasť na Kristových daroch.
Vyliatie Ducha Svätého udeľuje dar múdrosti, ktorý je s nami a podnecuje nás na cestu života. Boží Duch je vnútorným Učiteľom, ktorý robí múdrym srdce jednoduchého človeka a otvára ho, aby prijalo slovo Ježiša Krista, Múdrosť Otca. Dar múdrosti je nadprirodzená vliata schopnosť chápať zmysel života a vzťah človeka k Bohu. Človek obdarený týmto darom v Bohu vidí pôvodcu všetkých stvorených vecí a svoj cieľ. Týmto darom Duch Svätý osvecuje a zdokonaľuje v nás čnosť viery.
Je to dar ktorým sa osvecuje náš rozum, odhaľuje našej mysli Božiu vôľu. aby sme ľahšie a hlbšie poznávali pravdy Božieho zjavenia. Kto môže poznať Božie myšlienky, ak ho nevedie Kristov Duch? nám otvára pravý zmysel Písma. Pomocou daru rozumu lepšie chápeme zmysel liturgických obradov, ktoré nám sprítomňujú tajomstvá spásy. Osvietení týmto darom lepšie chápeme a poznávame život, utrpenie a účinkovanie Ježiša Krista, dejiny Cirkvi a vieme povedať s apoštolom: „Viem, komu som uveril“ (2 Tim 1, 12). Dar rozumu pôsobí, že aj tí najjednoduchší ľudia vedia chápať Božie pravdy.
Dobrú radu nad zlato je potrebná vo svetských záležitostiach, no najmä v duchovných. Štátnici majú svojich odborných poradcov, pre duchovný život, nám je poradcom, tešiteľom Duch Svätý. Mnohokrát stojíme pred dilemou: Čo si vyvoliť? Nejeden kresťan sa rozhodne pre pozemské výhody za cenu ohrozenia viery a stratu charakteru. Máme vzývať často aj Pannu Máriu, Matku dobrej rady, ktorá plná milosti Ducha Svätého pomáhala apoštolom a pomáha aj Cirkvi.
Sila je božský dar, ktorý nás robí pevnými vo viere, dáva nám silu odporovať zlu a odvahu svedčiť slovami i skutkami o ukrižovanom a zmŕtvychvstalom Kristovi. Tento dar posilňuje našu vôľu. Niekto môže byť telesne silný, ale duchovne je slaboch a naopak, niektorí telesne slabí ľudia, sú duchovne silní. Kristus od nás žiada určitý stupeň hrdinstva. Preto nám dáva Ducha sily. Tento dar zvlášť potrebujú mladí ľudia, veď musia častejšie bojovať proti pokušeniam tela, sveta a diabla. Veľkú silu potrebujú aj chorí, aby znášali s kresťanskou trpezlivosťou utrpenia a na vlastnom tele dopĺňali to, „čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol.
Tento dar zdokonaľuje v nás čnosť lásky k Bohu a k blížnemu a robí nás schopnými poznať a okúsiť Božie skutočnosti v ich najhlbších základoch a príčinách. Osvietení týmto darom poznávame Kristovu lásku presahujúcu každé poznanie (porov. Ef 3, 10-19) a dosahujeme „bohatstvo plného chápania a poznania Božieho tajomstva, Krista, v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania“ Kol 2, 2-3). Človek obdarený darom poznania má teda osobitnú schopnosť poznávať a konať, čo slúži na Božiu slávu, na spásu seba i blížneho. Všetko koná z lásky a už tu na zemi pociťuje predchuť nebeských radostí.
Tento dar zdokonaľuje v nás mravnú čnosť spravodlivosti a čnosť nábožnosti a modlitby. Vedie nás k Bohu v synovskej dôvere, láske a nežnosti. Posilnení týmto darom uznávame Boha nielen za svojho najvyššieho Pána, ale aj za svojho nebeského Otca, ktorý s láskou hľadí na nás a ku ktorému sa môžeme vždy s dôverou obrátiť so slovami: „ Otče náš… Podľa svätého Tomáša opravdivá nábožnosť je túžba duše milovať Boha ako Otca, zachovávať jeho príkazy, a tak sa mu zapáčiť. Tento dar v nás vzbudzuje cit synovskej úcty a dôvery k nebeskému Otcovi a vedie nás k nábožnému plneniu Božích a cirkevných prikázaní. Taktiež nás povzbudzuje a vedie modlitbe.
Dar bázne pred Pánom spočíva v tom, že si živo uvedomujeme nekonečnú Božiu velebu a zvrchovanosť, ktorú sa neodvážime uraziť, veď sme pred Pánom prach a popol, ale z jeho milosti sme Božie deti. Taktiež si uvedomujeme strašnú ošklivosť a nebezpečnosť hriechu, a preto sa ho chránime ako najväčšieho zla. Sväté písmo, teda Božie slovo nás veľmi napomína na bohabojnosť: „Utekajme pred hriechom ako pred hadom, lebo keď sa k nemu priblížiš, uštipne ťa“ (Sir 21, 2). Apoštol Pavol nás dôrazne napomína: „S bázňou a chvením pracujte na svojej spáse“ (Flp 2, 12). Nešťastím veriacich je, že sa neboja hriechu, alebo nepokladajú hriech za niečo hrozné. U mnohých sa stráca pocit viny, a to je veľmi nebezpečné.
Priebeh Udelenia Sviatosti Birmovania
Sláveniu samotného birmovania predchádza posvätenie svätej krizmy. Keď sa birmovanie slávi oddelene od krstu, ako je to v rímskom obrade, liturgia sviatosti sa začína obnovením krstných sľubov a vyznaním viery birmovancov. Pri krste dieťa ešte nevedelo vyznať osobne svoju vieru, ktorá sa žiadala od rodičov, a krstných rodičov pri krste dieťaťa, aby vo viere Cirkvi mohlo byť pokrstené. Teraz birmovanec dokazuje, že si túto vieru osvojil.
Biskup najprv vyzve ľud na modlitbu. Po chvíli ticha vystrie spolu s kňazmi, čo mu budú pomáhať pri birmovaní, ruky nad birmovancov a potom sa modlí veľmi dôležitú modlitbu, v ktorej prosí Otca, aby na tých, ktorých už znovuzrodil z vody a z Ducha Svätého, zoslal Ducha Obhajcu, Tešiteľa s jeho siedmimi darmi. Tento úkon je už od čias apoštolov znakom daru Ducha.
Nasleduje podstatný obrad sviatosti. V latinskom obrade „sa sviatosť birmovania udeľuje pomazaním krizmou na čele, ktoré sa koná vkladaním rúk a slovami: „Prijmi znak Daru Ducha Svätého.“ Birmovanec odpovie: Amen. Biskup pozdraví birmovanca: Pokoj s Tebou. Pozdrav pokoja je veľkonočným pozdravom, ktorým vzkriesený Pán pozdravil apoštolov.
Eucharistická obeta je vyvrcholením uvedenia do kresťanského života. Svätým prijímaním sa spečaťuje vernosť a láska ku Kristovi, ktorú v nás rozlieva Duch Svätý. Eucharistia bude pre pobirmovaného človeka centrom jeho duchovného života, lebo v nej je všetko dobro.
Zhrnutie Priebehu Udelenia Sviatosti Birmovania:
- Úvodný obrad: Privítanie a predstavenie birmovancov.
- Bohoslužba slova: Čítania zo Svätého písma a homília biskupa.
- Obnovenie krstných sľubov: Vyznanie viery birmovancov.
- Vzývanie Ducha Svätého: Modlitba biskupa za zoslanie Ducha Svätého.
- Udeľovanie sviatosti: Pomazanie krizmou a vkladanie rúk biskupom.
- Svätá omša: Pokračovanie vo svätej omši a prijatie Eucharistie.
Príprava na Sviatosť Birmovania
Príprava na sviatosť birmovania má viesť kresťana k intímnejšiemu zjednoteniu s Kristom, k živšej dôvernosti s Duchom Svätým, s jeho činnosťou a s jeho darmi a vnuknutiami, aby mohol lepšie vziať na seba apoštolské povinnosti kresťanského života.
Na prijatie birmovania je potrebný stav milosti. Birmovanec má pristúpiť k sviatosti pokánia, aby sa očistil vzhľadom na prijatie daru Ducha Svätého.
Každý birmovanec má mať podľa možnosti birmovného rodiča, ktorý sa má starať, aby si pobirmovaný plnil povinnosti súvisiace s touto sviatosťou. Birmovný rodič má spĺňať podmienky platné pre krstných rodičov. Cirkev odporúča, aby birmovným rodičom bol jeden z krstných rodičov, ak je to možné.
Pre birmovanie, takisto ako pre krst, majú kandidáti hľadať duchovnú pomoc birmovného otca alebo birmovnej matky. Aby lepšie vynikla jednota oboch sviatostí, mala by to byť tá istá osoba ako pri krste.
Ten, kto má zastávať úlohu birmovného rodiča, má byť zrelý veriaci kresťan, ktorý svoju vieru vyznáva a žije.
Základné oblasti prípravy na birmovanie:
- Nadobudnutie základných právd viery
- Kresťanská morálka
- Chápanie sviatostí
- Osobný vzťah ku Kristovi
- Život viery a svedectvo
Birmovné Meno a Birmovný Rodič
Vyvolenie si osobitného mena, ktoré birmovanec vysloví pri liturgickom obrade, nepatrí k podstate prijímania tejto sviatosti. Zmyslom tejto praxe je to, že birmovanec si popri krstnom patrónovi volí ešte birmovného patróna - svätca, ktorého životný príbeh je pre neho oslovujúci a ktorého chce nasledovať.
Pre birmovanie, takisto ako pre krst, majú kandidáti hľadať duchovnú pomoc birmovného otca alebo birmovnej matky.
Kto Môže Prijať Sviatosť Birmovania?
Sviatosť birmovania môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný. Latinský zvyk už od stáročí určuje ako orientačný bod na prijatie birmovania „vek usudzovania“.
Ak sa niekedy hovorí o birmovaní ako o „sviatosti kresťanskej zrelosti“, nemal by sa pri tom zamieňať vek dospelosti vo viere s dospelým vekom prirodzeného vývinu. Ani by sa nemalo zabúdať že krstná milosť je milosť darovaného a nezaslúženého vyvolenia, ktorá nepotrebuje „ratifikáciu“ (schválenie), aby sa stala účinnou.
Prijímateľ musí byť pokrstený, ale nepobirmovaný, musí byť v stave milosti, vhodne poučený a schopný obnoviť krstné sľuby. Ak je prijímateľ sviatosti birmovania schopný užívania rozumu, je tendencia posúvať vekovú hranicu skutočnej dospelosti.
Vysluhovateľ Sviatosti Birmovania
Prvotným a riadnym vysluhovateľom je biskup. Už z tradície Cirkvi je vkladanie rúk a pokrstné pomazanie vyhradeným právom biskupa.
Mimoriadnym vysluhovateľom sviatosti je kňaz (presbyter), alebo viacerí kňazi, ktorých z vážnych dôvodov na to splnomocnil biskup. Ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, môže mu birmovanie udeliť ktorýkoľvek kňaz.
Vo východných cirkvách kňaz, ktorý krstí, zvyčajne hneď udeľuje aj birmovanie v rámci toho istého slávenia. Robí to však svätou krizmou, ktorú posvätil patriarcha alebo biskup, čo vyjadruje apoštolskú jednotu Cirkvi, ktorej zväzky sviatosť birmovania posilňuje.
Význam Sviatosti Birmovania
Vo vzťahu k poslednému cieľu človeka - k spáse, birmovanie nebolo a nie je nevyhnutne potrebné k spáse, aj keď má veľký význam pre napĺňanie tohto cieľa človeka. To znamená, že pokrstený človek môže aj bez birmovania dosiahnuť večnú spásu.
Kánonické právo však predpisuje veriacim prijať túto sviatosť, pokiaľ je k tomu príležitosť.
Mladí ľudia pri sviatosti birmovania často nemajú ani hmlistú predstavu o viere, Cirkvi a Bohu. Veľakrát sa stáva, že mladí príjmu sviatosť birmovania, a tým sa zároveň rozlúčia s Cirkvou. Práve preto by mala byť príprava na sviatosť birmovania jednou z najväčších potrieb katolíckej Cirkvi, a zároveň jej základom.
Účinky Sviatosti Birmovania:
- Vzrast a prehĺbenie krstnej milosti.
- Pevnejšie zjednotenie s Kristom.
- Rozmnoženie darov Ducha Svätého.
- Zdokonalenie spojenia s Cirkvou.
- Osobitná sila Ducha Svätého na šírenie a obranu viery.
- Vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak „charakter“.
Video o príprave na potvrdenie
tags: #sviatost #birmovania #kriz