Láska a úcta k Eucharistii - k prítomnosti samotného Boha Ježiša Krista medzi nami - patrí k najdôležitejším prvkom nášho katolíckeho života. A, samozrejme, jej prijímanie. Preto je dôležité obnovovať svoju vieru v Eucharistiu a s novou vrúcnosťou pestovať svoj úprimný vzťah s Milovaným.
Úroda na poli je znakom, ako sa Boh stará o pokrm pre večný život. Dostal som ho pri krste a potrebujem ho živiť - Chlebom života. Keď Eliáš dostal obyčajný chlieb a vodu, dokázal kráčať štyridsať dní a nocí. Keď prijímam Ježiša v Oltárnej sviatosti, dostávam silu ísť v temnotách tohto sveta až do smrti k večnosti, domov, k Otcovi.
Keby som nebol hriešnik, tak by mi malo stačiť jedno prijímanie na celý život. Ale som hriešnik a potrebujem tento božský pokrm často, veľmi často. Keď ideme okolo kostola, vojdime doň aspoň na pár sekúnd pokloniť sa Ježišovi a vyznať mu svoju lásku. Keď ráno vstávame či večer sa ukladáme k odpočinku, pozdravme Ježiša prítomného v najbližšom svätostánku. Keď sme na svätej omši, vždy robme všetko pre to, aby sme mohli prijať aj nebeský pokrm.
K prvému svätému prijímaniu môže pristúpiť každý kresťan, ktorý je pokrstený, dokáže spoznať a oľutovať svoje hriechy, vie sa vyspovedať a rozlíšiť obyčajný chlieb a víno od Kristovho Tela a Krvi.
V zásade rozlišujeme 2 vekové hranice pre prípravu k prvému svätému prijímaniu:
- deti od veku rozoznávania, zvyčajne v 3. ročníku ZŠ
- mládež nad 14 rokov a dospelí
Príprava na prvé sväté prijímanie
Sviatosť zmierenia a sviatosť Eucharistie po prvý raz prijímajú deti zvyčajne v 3. ročníku. Na prijatie týchto sviatostí sa deti musia náležite pripraviť. Rodičia majú väčšmi ako iní povinnosť slovom a príkladom formovať deti vo viere a praxi kresťanského života; rovnakú povinnosť majú tí, ktorí rodičov zastupujú, ako aj krstní rodičia (KKP, kán. 774 § 2).
Aby sa najsvätejšia Eucharistia mohla vysluhovať deťom, vyžadujú sa od nich dostačujúce vedomosti a dôkladná príprava, tak aby primerane svojim schopnostiam chápali Kristovo tajomstvo a s vierou a nábožne mohli prijať Pánovo telo (KKP, kán. 913 § 1). Je povinnosťou predovšetkým rodičov a ich zástupcov, ako aj farára postarať sa, aby sa deti po dosiahnutí používania rozumu náležite pripravili na prijatie tohto pokrmu; úlohou farára je aj dozerať, aby k svätému prijímaniu nepristupovali deti, ktoré nedosiahli používanie rozumu alebo ktoré nepovažuje za dostatočne pripravené (KKP, kán. 914).
Na začiatku školského roka rodičia zapíšu svoje dieťa na prípravu k prvému svätému prijímaniu. Na stretnutie je vhodné priniesť zošit z náboženstva z 2. ročníka. Príprava k 1. sv. prijímaniu trvá jeden školský rok.
Podmienky pre pristúpenie k prvému svätému prijímaniu:
- dieťa chodí na vyučovanie náboženstva od 1. ročníka;
- dieťa sa pravidelne zúčastňuje na svätej omši v nedeľu a prikázaný sviatok, pričom si dáva potvrdzovať účasť do zápisníka (a to aj vtedy, keď je na omši v inej farnosti);
- rodičia privádzajú dieťa pravidelne na svätú omšu už pred začatím prípravy (je neskoro začať chodiť do kostola v 3. ročníku);
- dieťa chodí pravidelne na svätú omšu počas 3. ročníka;
- aby bol predpoklad solídnej náboženskej výchovy v rodine aj po 1. sv. prijímaní (dieťa bude naďalej pravidelne chodiť na sv. omšu, pristupovať k sviatostiam; bude chodiť na náboženstvo aj na 2. stupni ZŠ).
Ak sa vyskytne situácia, že niektorá z týchto podmienok nie je splnená, treba spolu s kňazom hľadať vhodné riešenie. Nie je rozhodujúce, že dieťa je v 3. ročníku ZŠ!
Pri sobáši sa Vás kňaz pred Božím oltárom pýtal: Ste ochotní s láskou prijať deti ako dar Boží a vychovávať ich podľa Kristovho evanjelia a podľa zákonov jeho Cirkvi? - Vy ste vtedy odpovedali: Áno. Keď ste priniesli toto dieťa na krst, kňaz sa Vás pýtal: Beriete na seba povinnosť vychovávať ho vo viere, aby potom zachovávalo Božie prikázania a milovalo Pána Boha a svojho blížneho, ako nás o tom poučil Kristus. Ste si vedomí tejto povinnosti? Príprava Vášho dieťaťa na prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie je pre Vás príležitosťou zamyslieť sa nad tým, či Vaše odpovede boli úprimné.
Farská katechéza k prvému svätému prijímaniu
Farská katechéza k prvému svätému prijímaniu slúži k tomu, aby sa dieťa čo najlepšie pripravilo na prijatie Ježiša Krista v Eucharistii. Stretnutia detí s kňazom (príp. katechétom) v rámci farskej katechézy bývajú v niektoré piatky (príp. iné dni) v týždni.
Počas uplynulých rokov sa osvedčilo prvé sv. prijímanie v menších skupinkách:
- Komornejšia atmosféra, ktorá napomáha lepšiemu sústredeniu.
- Deti sedia so svojimi najbližšími: otcom, mamou, súrodencami.
Termíny prvého sv. prijímania zverejníme počas prípravy.
Duchovné sväté prijímanie
Keď sme my, ktorí sme teraz už starí, boli deťmi, na katechizme nám často rozprávali o duchovnom svätom prijímaní. Hovorili nám, že sme sa mohli duchovne zjednotiť s Kristom, ktorý sa dáva na oltári, aj ak sme neprijímali sväté prijímanie (premenenú hostiu) fyzicky. Duchovné sväté prijímanie bolo náboženskou praxou, ktorá smerovala k tomu, aby sme sa cítili zjednotení s Kristom stálym spôsobom, nielen vtedy, keď sme prijali Najsvätejšiu oltárnu sviatosť počas svätej omše, ale tiež na iných miestach a v iných chvíľach. Nebola to alternatíva k sviatostnému prijímaniu. Istým spôsobom toto duchovné sväté prijímanie bolo prípravou na sviatostné prijímanie a jeho pokračovaním pri návštevách pred bohostánkom alebo v iných časoch modlitby. Potom sme o ňom prakticky niekoľko desaťročí nepočuli hovoriť.
Znova som začal naliehavo myslieť na duchovné sväté prijímanie v istej mimoriadnej situácii. Počas Svetových dní mládeže v Madride v roku 2011 náhla búrka zničila počas noci značnú časť stanov, v ktorých boli pripravené hostie na premenenie pre spoločenstvo takmer dvoch miliónov mladých ľudí prítomných na záverečnej svätej omši v nasledujúci deň. Tak na slávnostnej svätej omši, ktorej predsedal pápež, len malá časť mladých mohla pristúpiť k svätému prijímaniu, pretože chýbali hostie. Mnohí z toho boli šokovaní - aspoň spočiatku - akoby z tohto dôvodu boli Svetové dni neúspešné, pretože chýbalo niečo podstatné vo chvíli duchovného vyvrcholenia udalosti.
V týchto dňoch pápež František počas rannej svätej omše v Dome sv. Marty povzbudzuje veriacich, ktorí sa s ním modlia a nie sú fyzicky prítomní, aby si vykonali duchovné sväté prijímanie. Robí to tak, že ponúka jednu z tradičných formúl, v minulosti dlhé obdobie vyučovaných dobrými duchovnými majstrami kresťanského ľudu. Duchovné sväté prijímanie, keď sa nemôže prijať to sviatostné, sa právom nazýva „prijímanie túžbou“. Túžiť po tom, aby vlastný život bol zjednotený s Kristom, zvlášť s jeho obetovaním sa za nás na kríži.
V tomto dlhotrvajúcom období povinného eucharistického pôstu mnoho ľudí, ktorí boli zvyknutí na časté sväté prijímanie, stále viac pociťuje nedostatok „každodenného eucharistického pokrmu“. Samotná Cirkev sa ocitla v skutočne výnimočnom stave, keď súhlasila s uvalením tohto pôstu na veriacich ako prejav solidarity a účasti na situácii celých národov, nútených k obmedzeniam, odriekaniam a k útrapám pandémie. Pôst je zrieknutie sa, ale môže to byť čas rastu.