Prvé sväté prijímanie je významným dňom v živote každého katolíckeho dieťaťa. Predchádza mu príprava, ktorá má dieťaťu priblížiť Boha a viesť ho k hlbšiemu pochopeniu viery. Dôležitú úlohu v tomto procese zohráva rodina, ktorá by mala ísť dieťaťu príkladom a sprevádzať ho na ceste viery.
Príprava na prvé sväté prijímanie
Druhý ročník: Pravidlá komunikácie s Bohom
V druhom ročníku na hodinách náboženskej výchovy deti spoznávajú pravidlá komunikácie s Bohom a vzájomného spolunažívania s ľuďmi, vyplývajúce z Božieho zákona - Desatora. Vychádzajú z pravdy, že Boh dôveruje človeku a učia sa ceste dôvery k Bohu i k ľuďom.
Cesta dôvery bola témou, ktorá mala deťom pomôcť uvedomiť si, že Boh je im blízky a že sa na neho môžu spoľahnúť.
Tretí ročník: Cesta viery
Ročníkovou témou tretiakov je Cesta viery, ktorá vystihuje sled postupnosti duchovného dozrievania dieťaťa. Dieťa, ktoré si je vedomé, že je milované, je schopné dôverovať a veriť tomu, kto ho miluje. V prítomnosti milujúcej osoby si dieťa dokáže uvedomiť a uznať aj svoje nedostatky a chyby a pracovať na ich odstraňovaní.
Dieťa sa učí viere pohľadom na dôležité biblické postavy a následne pohľadom na Pána Ježiša, v ktorom sa Boh stal blízky a zrozumiteľný pre nás.
Uzdravenie a odpustenie
Pohľad na Ježiša, ktorý bol vnímavý na utrpenie, strach, chorobu ľudí. Robil zázraky, pomáhal ľuďom, aby začali žiť naplno. Každý z nás potrebuje uzdravenie.
Dieťa si má uvedomiť vinu ako súčasť života každého človeka a ďalej si môže hlbšie uvedomiť, ako bežne reagujeme na pocit viny sprevádzajúci previnenie, hriech. Biblický príbeh o Zachejovi (Lk 19, 1-10) poukazuje na postoj Ježiša k človekovi, ktorý sa previnil. Na veľkosť lásky, s ktorou Boh vychádza k človekovi v ústrety.
Oslobodenie a Eucharistia
Nosnou líniou témy je prepojenie kresťanskej a židovskej tradície slávenia noci vyslobodenia (vyslobodenie z egyptského otroctva - vyslobodenie z otroctva hriechu). Mojžiš je záchrancom Izraelitov, ktorých vyviedol z krajiny otroctva do Bohom zasľúbenej zeme. Ježiš je naším Záchrancom.
Ježiš je ten, ktorý nás učí zaobchádzať s chlebom. Ježiš pozýva každého človeka, aby s ním jedol, aby sa nasýtil, aby sa ho dotýkal. Vnímať sviatosť zmierenia a Eucharistie ako dar a posilu pre každodenný život.
Predostretie tém má byť pre Vás, rodičov, výzvou k tomu, aby ste sa aj vy rástli vo viere a čo najviac pripodobňovali svojím konaním Ježišovi, ktorý uzdravuje, odpúšťa, oslobodzuje, pozýva na hostinu. Vaše deti potrebujú Váš vzor a Vaše sprevádzanie.
Veľmi potrebujú Váš záujem, Vašu spoluúčasť na kráčaní po ceste viery. Je to pre nich motiváciou k aktivite. Buduje vzťah viery a dôvery k Bohu i ku Vám.
Ako prijať sväté prijímanie
Desatoro Božích prikázaní ako sprievodca životom
Náš svet je čoraz rozmanitejší a neprehľadnejší. Mnohí ľudia preto túžia po niečom, čo by im pomohlo zorientovať sa. Hľadajú návod na šťastný život. Desatoro Božích prikázaní je tým sprievodcom, ktorý nám ukáže správny smer. Predkladá nám cestu, ktorou sa máme vydať, a súčasne nám aj dáva silu vykročiť na ňu.
Človek, ktorý pozná smer, cíti, že má väčšiu silu a motiváciu než ten, kto zmätene tápe. Kto nepozná smer, potrebuje viac energie na to, aby preskúmal rôzne cesty, znovu sa vrátil a vždy prešiel len kúsok jedným smerom.
V desiatich slovách, ktoré Boh adresoval ľudu na Sinaji, mu ukázal cestu k šťastnému životu. Izrael vždy Boha velebil za múdrosť, ktorú mu daroval v prikázaniach. Izraelský ľud vnímal prikázania ako výsadu, nie ako bremeno.
Božie slová chcú ľud naučiť ako žiť v slobode, čiže Boh nám chce v Desatore prikázaní povedať desať slov o slobode. Sú to slová zmluvy, ktorými sa Boh zaväzuje darovať nám slobodu, keď budeme pripravení pripútať sa k nemu, k Bohu, ktorý vyvádza z domu otroctva do zeme slobody.
Pán Ježiš učil, že v prikázaniach ide o zákon lásky, k Bohu, k blížnemu a k sebe. Skutočným základom nášho života je láska. Bez nej nenaplníme žiadne prikázanie, lebo láska napĺňa prikázania životom. Preto nejde len o to, aby sme prikázania dodržiavali, ale ich aj meditovali. Tak môžeme spoznať, kto je Boh, kto som ja.
Božie prikázania nechcú byť bremenom, ale majú človeka potešiť a osviežiť. Majú osvietiť oči, aby videl svet taký, aký je. Len v tomto význame ich môžeme správne pochopiť. Sú pomôckou na dosiahnutie dobrého života a chránia slobodu, ktorú Boh daroval človeku. A sú zdrojom vnútorného pokoja a radosti, múdrosti a rozumnosti.
Zachovávanie prikázaní znamená stavať dom na skale.
Úloha rodiny v odovzdávaní viery
Základ a začiatok celej kresťanskej výchovy spočíva v tom, že otec a matka darujú svojim deťom prvé zážitky stretnutia s Bohom svojím bytím a konaním. Keďže kresťanská viera v plnom slova zmysle je slobodné rozhodnutie zrelého človeka povedať áno na Božiu výzvu, rodičia a vychovávatelia môžu vychovávať k schopnosti veriť. Teda pripraviť deťom také detstvo, ktoré im neskôr uľahčí slobodne sa rozhodnúť pre vieru.
Pre dieťa je rozhodujúca láska rodičov k nemu a k sebe navzájom - ich vzájomné pochopenie, odpúšťanie, pomoc, podriaďovanie. V prostredí dobrého a láskyplného manželstva sa dieťa učí úcte k ľuďom a veciam, učí sa žasnúť nad nepochopiteľným tajomstvom, skrytým za všetkým dianím. Získava zmysel pre bratstvo a spoločenstvo, zmysel pre vzájomnú zodpovednosť, pre vďačné prijímanie a nezištné dávanie.
Pre budúci úspech našej kresťanskej výchovy je rozhodujúce, aby sme deťom darovali veľa lásky, aby sme im dôverovali, aby sme v deťoch pomáhali budovať ich sebauvedomenie a sebadôveru; aby sme boli k nim spravodliví a súčasne láskaví, aby sme vedeli odpúšťať, ovládať svoj hnev a aby sme šírili okolo seba ovzdušie pokoja a radosti. Veľká časť nedôvery voči viere je zapríčinená nedôverou voči láske.
Osobný a dôverný vzťah s Bohom je najdôležitejšou vecou v živote. Je to „niečo“, po čom túžia naše deti: zmysel života, niečo, na čo sa môžu spoľahnúť. Bezpodmienečná láska k deťom - deti potrebujú cítiť, že ich rodičia milujú bezpodmienečne. Takouto láskou nás miluje Boh, a preto ak sa takto snažíme milovať svoje deti, môžeme im odovzdať posolstvo o Božej láske.
tags: #sviatost #prveho #svateho #prijimania