Symbolický cintorín je situovaný v srdci Slovenského raja na lúčnej poľane Kláštorisko v bezprostrednej blízkosti ruín stredovekej kaplnky. Je to samostatný objekt ležiaci mimo čiastočne zrekonštruovaných ruín známejšieho kartuziánskeho kláštora. Je to exteriérová galéria drevených umeleckých diel mladých autorov zo Spiša, v súčasnosti je v zozname obetí viac ako 70 mien, najstaršia obeť je z roku 1909. Na zozname osobností, ktoré sa pričinili rôznym spôsobom o rozvoj a fungovanie Národneho parku Slovenský raj, je v súčasnosti viac ako 20 mien. Symbolický cintorín vznikol neúnavnou snahou ľudí z Horskej záchrannej služby Slovenský raj, Klubu seniorov Horskej služby na Slovensku, Národného parku Slovenský raj a Asociácii horských sprievodcov. Hlavným iniciátorom založenia symbolického cintorína bol Ing.
Kláštorisko v Slovenskom raji
Pietna spomienka a svätá omša
Na Symbolickom cintoríne pod Ostrvou sa spomína na obete hôr. Kým počas dvoch rokov pandémie sa v limbovom háji pri Popradskom plese na obete hôr spomínalo len individuálne, vlani už mala pietna spomienka zvyčajnú podobu. Zvon v kaplnke pod Ostrvou sa rozozvučí už tradične o 11.00 hodine. Prečítaním mien obetí Tatier, ktoré v štatistikách horských záchranárov na slovenskej i poľskej strane pribudli od poslednej pietnej spomienky, vzdajú hold všetkým, ktorí v horách prišli o to najcennejšie - vlastný život. Pietny akt uzavrie sv.
Od ostatnej spomienky pribudli na Symbolickom cintoríne dve tabuľky s dvoma menami. Muža pochovala ešte v júni 2014 kamenná lavína v Hincovom sedle, žena zahynula pri zostupe z vrcholu Pietrach v rakúskych Alpách v auguste 2021. Schvaľovanie nových tabuliek s menami obetí je v kompetencii Kuratória Symbolického cintorína, ich inštalovanie má na starosti Stredisko starostlivosti o turistickú infraštruktúru Správy Tatranského národného parku. Tento rok zamestnanci Správy TANAP-u zreparovali deväť z vyše sedemdesiatich drevených krížov, ktoré špeciálne pre toto miesto vyrobili detvianski majstri, okrem toho ešte pred letnou sezónou osadili aj nové zábradlie v areáli Symbolického cintorína, ktorý slávnostne otvorili v auguste 1940.
S myšlienkou zriadiť v Tatrách takéto pietne miesto prišiel ešte v 20. rokoch 20. storočia český maliar Otakar Štáfl. Lokalita nie je návštevníkom prístupná celoročne, od 1. novembra až do 14.
Na Kláštorisku bola svätá omša spojená so svätou omšou za obete a osobnosti Slovenského raja. Veľa turistov, ty ktorý sem prišli sú ozaj turisti, z dôvodu účasti na pietnej spomienke museli vystúpiť na Kláštorisko.
Vysoké Tatry - Symbolický cintorín (1975)
Dušičková oktáva a spomienka na zosnulých
Od 1. do 8. novembra je tzv. dušičková oktáva s možnosťou získať plnomocné odpustky pre duše v očistci. Navštevujeme cintoríny, ktoré sú plné kvetov a sviec. Keďže v tomto roku je výnimočné teplé počasie, hroby našich blízkych sú plné chryzantém. Pre nás veriacich je návšteva cintorína milostivým časom a nádejou. Spomíname na našich drahých a modlíme sa za ich duše.
Určite cesta niektorých členov saleziánskej rodiny viedla v týchto dňoch aj na unikátny symbolický cintorín saleziánov spolupracovníkov pri DMM na Drienici. Tohto roku tam pribudli aj mená dvoch ASC z nášho strediska Sabinov −Petra Žilku a Terky Vargovčíkovej. Zádušná sv. omša sa konala 8.9. V našom stredisku sme zaviedli peknú tradíciu, že počas dušičkovej oktávy navštevujeme hroby našich zosnulých saleziánov spolupracovníkov. V utorok sme na cintoríne v Sabinove pri modlitbe mysleli na Terku a Peťa. Potom sa spoločne slávila sv. V stredu sme sa pomodlili a zapálili sviečku v Hermanovciach pri hrobe Hanky Motýľovej. Po sv. Vo štvrtok v Jarovniciach naše modlitby stúpali k nebu za Jožka Trišča. Zúčastnili sme sa sv.
Na smútočné oznámenia píšeme nápisy: „Spomíname a nezabúdame“. Tak teda nezabúdajme na tých, ktorí tu s nami žili a rozdávali veľa zo seba.
História a význam Kláštoriska
História kláštora siaha až do 13. storočia. Dnes stoja pozostatky Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša pred nájazdmi Tatárov. Letanovská skala ponúkla, rozhodli sa vystavať tu kostol. Svoj kláštor. Rád kartuziánov založil mních sv. Bruno roku 1084 vo Francúzsku. So záhradkou. Hlavnou náplňou práce kartuziánov bolo prepisovanie kníh, o čom svedčia archeologické nálezy. Nevenovali pisateľskej práci udržovali chod kláštorného komplexu ako samostatnej jednotky. Potrebných plodín. Prijímali pocestných i duševne chorých, ktorých liečili najmä izoláciou od okolitého sveta.
Z rovnakého dôvodu, ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska, bolo toto posvätné miesto zničené. Sa zapáčila najskôr husitom a neskôr bratríkom. Spišská župa bola nútená roku 1543 kláštor zničiť.
Kláštorisko
Prešovská Kalvária
Výstavba Kalvárie v Prešove prebiehala v troch definovaných stavebných etapách. Jej počiatky sú spojené s iniciatívou jezuitov a zvlášť s Kongregáciou svätej agónie, ktorá bola založená v roku 1696. Jej členovia vyznávali a šírili úctu ku Krížu, utrpeniu Krista a Bolestnej Matky. V roku 1721 bola na úpätí jedného z kopcov juhozápadne od mesta postavená prvá kaplnka plánovanej kalvárie. Zároveň bol na návrší toho istého kopca vztýčený kamenný kríž.
Kaplnka mala byť súčasťou súboru piatich stavieb, plánovaných na piatich susediacich vŕškoch. Z neznámych dôvodov však tento ambiciózny plán nebol realizovaný a výstavba kalvárie bola na viac než tri desaťročia pozastavená. Až ďalšia generácia členov kongregácie opäť oživila stavebné aktivity a v roku 1752 začali na vŕšku s krížom budovať jednoloďový kostolík. Dokončený bol o rok neskôr a na sviatok Povýšenia Svätého kríža sa uskutočnila jeho vysviacka. Kaplnka Svätých schodov.
Príchod jezuitského pátra Františka Serafina Pergera v roku 1764 do Prešova sa ukázal byť rozhodujúcim momentom pre ďalšie pokračovanie výstavby. Bol známy svojím činorodým pôsobením v oblasti duchovného života a hral kľúčovú úlohu pri vybudovaní unikátnej barokovej kalvárie v Banskej Štiavnici. Po príchode do Prešova prejavil veľké nadšenie a nasadenie pri dokončovaní miestnej kalvárie, čo vysvetľuje podobnosti a tesné prepojenie medzi kalváriami obidvoch miest. K existujúcemu kostolíku boli postupne pristavané dve bočné krídla v roku 1766. V nasledujúcom roku pribudla dvojposchodová kaplnka a päť menších kaplniek, v roku 1768 postavili ďalšie štyri zastavenia. Na sviatok Povýšenia Svätého kríža 14. septembra 1769 bola prešovská Kalvária slávnostne posvätená za prítomnosti veľkého množstva veriacich.
Páter Perger zomrel v roku 1771 v Prešove a je pochovaný v krypte Evanjelického kostola sv. Trojice v Prešove, ktorý v rokoch 1673 - 1773 patril - vrátane ďalších budov v strede námestia (Evanjelického kolégia, Starej mestskej školy aj kostola sv.
Prešovská Kalvária
Architektonický súbor Kalvárie v Prešove
Barokový urbanisticko-architektonický súbor Kalvárie v Prešove pozostáva z trinástich objektov. V kompozičnej osi sa nachádzajú tri významné stavby - Kaplnka Svätých schodov, nad ňou sa týči dvojpodlažná kaplnka s dvoma zastaveniami - na balkóne je zobrazená scéna Ecce homo a na prízemí kompozícia Tŕním korunovanie. Na vrchole tohto súboru dominuje Kostol Svätého kríža, ktorý symbolicky uzatvára krížovú cestu a predstavuje vrchol architektonickej a umeleckej bohatosti Kalvárie.
V roku 1886 pribudla nová kaplnka pod zastavením Ježiš sa modlí v Getsemanskej záhrade, čo je prvá stavba súboru pochádzajúca z roku 1721. Tým sa architektonický súbor Kalvárie ustálil na počte štrnástich zastavení. Námety jednotlivých reliéfov v kaplnkách sa však presne nezhodujú s krížovou cestou podľa súčasnej liturgie. Takáto voľnosť v zobrazených témach nie je v našich krížových cestách a kalváriách ničím nezvyčajná.
Prešovská krížová cesta začína pri kaplnke č. 1, ktorá je najmladšia súčasť súboru, vznikla až v roku 1886. Kaplnka Svätých schodov sa štýlovo aj tematicky vymyká z celkového konceptu radenia zastavení Kalvárie. Nachádza sa v nej súsošie Pieta, ktoré tu v časovom slede Ježišovej cesty nepatrí. Maľba nad schodami zobrazuje výjav Jakubovho sna o zázračnom rebríku. Schodov je 28 a predstavujú schody v Pilátovom dome, po ktorých Ježiš mnohokrát kráčal po svojom zajatí. Tento motív nie je priamou súčasťou pašiovej línie.
Väčšina krížových ciest končí oslavou Zmŕtvychvstania Krista, avšak v Prešove, za kaplnkou číslo 12, sa nachádzajú ešte ďalšie dve zastavenia, ktoré zachytávajú obdobie Ježišovho pôsobenia na zemi po jeho vzkriesení. V kaplnke č. 13 je reliéf zobrazujúci stretnutie Ježiša s učeníkmi a neveriacim Tomášom. Posledná kaplnka č. 14 je zasvätená Nanebovstúpeniu Pána.
Kostol sv. Kríža
Prešovská Krížová cesta sa začína pri kaplnke č. 1. Dominantou Kalvárie je Kostol sv. V interiéri kostolíka je oproti vstupu trojvršie s krížmi, na ktorých je ukrižovaný Kristus spolu s dvoma lotrami. Dolu pod krížmi je golgotská skupina - socha Panny Márie, svätého Jána a Márie Magdalény. Na stene za nimi sa nachádza veľkorozmerná kompozícia zobrazujúca postavy vojakov, farizejov a ďalších Židov. V pozadí je vidieť siluetu mesta Jeruzalem.
V popredí stojí oltár s maľovanou výzdobou venovanou kultu Ježišovho Srdca a jeho úplnej obety, symbolizovaná je pelikánom, ktorý kŕmi svoje mláďatá zo svojho vlastného tela. Pod oltárom je stvárnený očistec. Na klenbe sú zachytené výjavy súvisiace s mystikou kríža. Súčasťou Kalvárie je aj priľahlý cintorín a krypta pod kostolom. Cintorín pôvodne slúžil na pochovávanie donátorov Kalvárie. Nachádza sa tu aj niekoľko zaujímavých, umelecky cenných šľachtických a meštianskych krýpt. V roku 1836 bol pod kostolom vybudovaný oporný múr a rozsiahla krypta - katakomby. Sú v nej pochovaní traja kňazi a tri ženy - vdovy po vojnových dôstojníkoch. V areáli Kalvárie sa tiež nachádza dom, v ktorom od roku 2009 sídli kresťanské Hnutie Svetlo-Život (HSŽ), v blízkosti je situovaný historický podzemný vodojem zo začiatku 20.
Kostol sv. Kríža
Obnova Kalvárie
Koncom 20. storočia došlo k radikálnej oprave Kalvárie. Generálna obnova celého komplexu prebiehala v rokoch 1982 - 1983 pod dohľadom KPÚ. Kaplnka č. 13 Stretnutie Ježiša s apoštolmi a neveriacim Tomášom a kaplnka č. 14 Nanebovstúpenie Ježiša boli až do 90. rokov 20. storočia verejnosti neprístupné. Od roku 1953 totiž boli súčasťou špeciálne chráneného areálu civilnej obrany. Dodnes sa pod kopcom Kalvárie nachádza sklad, kryt CO. Z tohto dôvodu sme dovtedy nemohli pristúpiť k ich obnove.
V tom čase bola Kalvária vymaľovaná v okrovom tóne. Po vykonaní sond na exteriérovej omietke sme ostali zaskočení, lebo sme odkryli sýto bordovú farbu. Začali sme bádať a zistili sme, že kolegovia ktorí paralelne robili výskum v Banskej Štiavnici, takisto objavili na niektorých stavbách takúto farebnosť. Potom sme si to dali dohromady, že pre barok je to skutočne typické kontrastné riešenie, buď bordová a tmavočervená s bielou alebo v iných krajinách sýta modrá alebo zelená s bielou.
Kaplnka č. 12 je kópia pôvodnej barokovej stavby. Pri jej obnovovaní v roku 2000 sa zrútila a musela byť postavená nanovo.
Kalváriu dnes navštevujú aj neveriaci kvôli jej výnimočnému vzhľadu a okolitému prostrediu. Myšlienkou výstavby kalvárií bolo, aby v období rekatolizácie sprítomňovali veriacim Ježišovo utrpenie a tým silnejšie primknutie k viere. Veriaci sem chodili počas sviatkov veľkého týždňa pred Veľkou nocou, sviatkov Kristovho kríža. Tieto púte zachytávali významní umelci ako napríklad Max Kurth.
Prírodno-krajinársky a architektonický komplex prešovskej Kalvárie je v súčasnosti v správe rímsko-katolíckej cirkvi, farnosť sv. Mikuláša. Do popredia však nemôžeme dávať iba jej architektúru a duchovný rozmer. Musíme brať do úvahy aj okolitú prírodu, ktorá zohrávala rolu napríklad v období romantizmu v 19. storočí, keď boli v móde vychádzky do prírody. Aj dnes je hojne navštevovaným miestom nielen pre veriacich, ale aj rodiny s deťmi, výletníkov i zahraničných návštevníkov. Ponúka prekrásne výhľady na panorámu mesta obklopeného Slanskými vrchmi. Pozornosti neuniknú ani hrady - Šariš, Kapušiansky, Šebeš a Zbojnícky hrad.
tags: #symbolicky #cintorin #sv #omsa