Slovenský národ má hlboké korene v katolíckej viere, ktorá ovplyvnila jeho kultúru, tradície a hodnoty. V tomto článku sa pozrieme na niektoré kľúčové aspekty katolíckej tradície na Slovensku, ako sú Tantum Ergo, Eucharistia a vnímanie svätosti.
Náš Pán Ježiš Kristus však vo vedomí nášho národa povýšil vnímanie hodnoty soli z prízemného materiálneho na vyššie duchovné, keď označil apoštolov za „soľ zeme“ (Mt 5, 13) a „svetlo sveta“ (Mt 5, 14). Odvtedy spolu s Cirkvou veríme, že ako soľ udržuje od hniloby to, čo sa ňou posolí, tak majú apoštoli, ich následníci i nasledovatelia udržiavať pokolenie ľudské od duševnej hniloby a od mravnej nákazy, ktorá má spravidla korene v tom, čo veríme, resp.
Slovensko má spomedzi štátov Európskej únie napriek všetkým protivenstvám ešte stále jedno z najväčších zastúpení pôvodného európskeho a kresťanského obyvateľstva v populácii (Slovákov, Moravanov, Čechov, Poliakov, Ukrajincov, Rusínov a Maďarov slovanského pôvodu).
Vaša Svätosť má 15. septembra, práve na sviatok Panny Márie, slúžiť svätú omšu v Šaštíne. I keď o uctievaní Panny Márie naším národom svedčia zmienky o zasvätených kostoloch na našom území už z 13. storočia, až pápež Pius XI. (* 1857 - † 1939) nám dovolil svojím dekrétom „Celebre apud Slovachiae gentem“, teda v preklade „Slávna u slovenského národa“ z 22. apríla 1927, používať po litániách loretánskych invokáciu „Ora pro nobis, Virgo Dolorosissima“, teda „Oroduj za nás, Matka Sedembolestná“.
Tantum Ergo: Hymnus úcty k Eucharistii
Pieseň "Ctíme túto sviatosť slávnu" je preklad latinského hymnu "Tantum ergo", ktorý sa spieva počas adorácie Najsvätejšej sviatosti Oltárnej a pri požehnaní s ňou. Tento hymnus je súčasťou omše a vyjadruje úctu a poklonu katolíkov k Eucharistii. Často sa spieva počas adorácie po omši.
Keď pápež Urban IV. zaviedol v trinástom storočí sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, poveril Bonaventúru a Tomáša, aby napísali ofícium k tomuto sviatku. Hovorí sa, že každý z nich napísal ofícium samostatne, no tesne predtým, ako ho mali predstaviť pápežovi Urbanovi, si svoje texty vymenili, aby si ich mohli porovnať.
Keď si Bonaventúra prečítal Tomášov hymnus k vešperám (Tantum ergo sacramentum - Ctíme túto sviatosť slávnu), svoj text roztrhal, pretože povedal, že lepšie ako Tomáš to už nevystihne nikto.
Monštrancia používaná pri adorácii Najsvätejšej sviatosti.
Význam Eucharistie
Chlieb života - Eucharistia - je to najcennejšie, čo môžeme my - katolíci - denne prijímať.
Eucharistia je chápaná ako naplnenie Ježišovho prísľubu, že bude so svojimi učeníkmi až do skončenia sveta. V Eucharistii je totiž Ježiš naďalej prítomný medzi svojimi učeníkmi, teda medzi nami; síce nie telesne, ako tomu bolo pred dvetisíc rokmi, ale napriek tomu reálne. Eucharistia je predstavená aj ako špeciálny dar, kde na rozdiel od iných sviatostí človek neprijíma „len“ dar v podobe milosti, ale aj samotného štedrého Darcu. Eucharistia je taktiež vnímaná ako duchovný pokrm, ktorý nás uzdravuje a zveľaďuje v nás život. Urban IV. použil krásne prirovnanie, keď v spomenutej bule uviedol, že prvý pokrm človeka, teda ovocie stromu v raji, mu priniesol smrť, avšak nový pokrm, eucharistický chlieb, mu prináša život.
Eucharistia je najdokonalejšia zo všetkých sviatostí, lebo Boh skrze ňu nielen posväcuje človeka, ako je tomu aj u ostatných sviatostí, ale v nej je Boh reálne a jedinečne prítomný. Mať bázeň pred týmto tajomstvom, pred Bohom v Eucharistii, je na mieste.
Mnohé kostoly nepretržite streamujú adoráciu, takže si ju môžeme hocikedy zapnúť doma v obývačke.
Benedikt XVI. v exhortácii Sacramentum caritatis hovorí o jasnom rozdiele medzi fyzickou účasťou na svätej omši a účasti na svätej omši prostredníctvom komunikačných prostriedkov, ktorá za normálnych podmienok ani nie je splnením príkazu o povinnej účasti vo sviatočný deň. Pri streamovaných svätých omšiach je totiž človek pred obrazovkou v kontakte len s obrazom skutočnosti, ale nie so samotnou realitou slávenia svätej omše. Pri eucharistickej adorácii je to podobné. Človek pred obrazovkou vidí len obraz skutočnosti, ale nie je v kontakte s danou skutočnosťou, teda s vyloženou Oltárnou sviatosťou.
Svätosť v živote svätých
Životy svätých sú inšpiráciou pre veriacich. Ich príbehy nám ukazujú, ako sa dá žiť v súlade s Božou vôľou a ako sa dá dosiahnuť svätosť. Medzi známych svätých patrí Svätý Norbert, Svätý Tomáš Akvinský a Blahoslavená Alexandrina Maria da Costa.
Svätý Norbert: Raz sa však stalo, že mu po pozdvihovaní padol do kalicha veľký pavúk. A pretože sa vtedy považovali pavúky za veľmi jedovaté, Norbert sa preľakol. Neváhal teda dlho, pomodlil sa a Kristovu krv aj s pavúkom vypil. Ľudia si však nič nevšimli a Norbert si po skončení svätej omše pokľakol, aby obetoval svoj život z úcty k Bohu.
Svätý Tomáš Akvinský: Tento dominikán bol už za života známy tým, že napriek svojej veľkej múdrosti a učenosti bol schopný dlhé hodiny rozjímať nad tajomstvom Eucharistie. Na freskách a obrazoch sa často zobrazuje práve so Sviatosťou Oltárnou.
Blahoslavená Alexandrina Maria da Costa: Od 3. októbra 1938 do 24. marca 1942 mávala každý piatok mystické zážitky. Od 27. marca 1942 prestala prijímať akýkoľvek pokrm a žila len z Eucharistie.
Svätá stolica zverejnila erb i heslo v sobotu 10. mája. Erb zobrazuje štít rozdelený diagonálne na dva sektory: horný má modré pozadie a je na ňom biela ľalia. Dolný má svetlé pozadie a je na ňom obraz pripomínajúci Rád svätého Augustína: zatvorená kniha, na ktorej je srdce prebodnuté šípom.
Dnes sa ide ešte ďalej ako je Pilátov skepticizmus. Sú ľudia, ktorí si myslia, že sa ani len nemá klásť otázka „Čo je pravda?“, pretože pravda jednoducho neexistuje! „Všetko je relatívne, nič nie je isté! Ježišov rozhovor s Pilátom však ponúka príležitosť aj k ďalšej úvahe, ktorá je tentokrát adresovaná nám veriacim a ľuďom Cirkvi, nie tým vonku. Ľudia tvojej Cirkvi, tvoji kňazi ťa opustili. Diskvalifikovali tvoje meno hroznými zločinmi! A my by sme mali ešte v teba veriť?
Pripomeňme si, čo raz odpovedal Ježiš na správu o Pilátovom krviprelievaní a páde veže v Siloe: „Ak sa neobrátite, všetci podobne zahyniete“ (Lk 13,5). Istoty sveta sa môžu zmeniť zo dňa na deň. Všetko sa pomíňa, všetko starne, všetko - nielen „blažená mladosť“ - sa vytratí. Je iba jediný spôsob ako sa vymknúť prúdu času, ktorý berie všetko so sebou: prejsť k tomu, čo sa nepomíňa! Dať nohy na pevnú zem!
Ježišovu smrť nám pripomína aj červená liturgická farba - farba krvi.
V roku 1977 vstúpil do noviciátu Rádu svätého Augustína (O.S.A.) v provincii Nostra Signora del Buon Consiglio v Saint Louis. 29. augusta 1981 zložil sľuby. Študoval na Katolíckej teologickej únii v Chicagu, kde získal diplom z teológie.Vo veku 27 rokov bol rádom vyslaný do Ríma, aby študoval kánonické právo na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského (Angelicum). Kňazskú vysviacku prijal 19. júna 1982. Licenciát získal v roku 1984, potom bol vyslaný na misiu do Chulucanas v Piure v Peru (1985 - 1986).Vo veku 27 rokov bol rádom vyslaný do Ríma, aby študoval kánonické právo na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského (Angelicum). Kňazskú vysviacku prijal 19. júna 1982. Licenciát získal v roku 1984, potom bol vyslaný na misiu do Chulucanas v Piure v Peru (1985 - 1986).
V roku 1987 získal doktorát s dizertáciou na tému: „Úloha miestneho priorátu Rádu svätého Augustína“. V roku 1999 bol zvolený za provinciálneho priora provincie „Madre del Buon Consiglio“ (Chicago).Po dva a pol roku bol v roku 2007 generálnou kapitulou zvolený za generálneho priora. V októbri 2013 sa vrátil do svojej provincie (Chicago), kde vyučoval a pôsobil ako provinciálny vikár; tieto funkcie zastával až do 3. novembra 2014, keď ho pápež František menoval za apoštolského administrátora diecézy Chiclayo (Peru) a povýšil na titulárneho biskupa diecézy Sufar. Biskupom Chiclayo je od 26. septembra 2015. Od marca 2018 bol druhým podpredsedom Peruvijskej biskupskej konferencie. Pápež František ho v roku 2019 menoval za člena Kongregácie pre klerikov a v roku 2020 za člena Kongregácie pre biskupov.
15. apríla 2020 ho pápež menoval za apoštolského administrátora diecézy Callao.Od 30. januára 2023 bol prefektom Dikastéria pre biskupov a predsedom Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku.
6. februára 2025 ho Svätý Otec František povýšil do stavu kardinála-biskupa a udelil mu titul prímestského biskupstva Albana.
Bol členom:- dikastérií: pre evanjelizáciu, Sekcie pre prvú evanjelizáciu a nové osobitné cirkvi; pre náuku viery; pre východné cirkvi; pre klerikov; pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života; pre kultúru a vzdelávanie; pre legislatívne texty.- Pápežskej komisie pre Vatikánsky mestský štát.
Veľkonočné obdobie
Veľkonočné obdobie - obdobie veľkonočnej slávnosti - trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu...
V Gréckokatolíckej cirkvi sa na rozdiel od rímskeho obradu na Palmovú nedeľu nespievajú pašie. Na konci liturgie je myrovanie.
Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe.
Tento deň je osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu a jediný deň v roku, keď sa neslávi Eucharistická obeta.
Svätá sobota (Biela sobota) je prísne neliturgický deň.
V Svätú sobotu Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení, smrti, zostúpením k zosnulým a očakáva jeho vzkriesenie.
Podľa apoštolskej konštitúcie pápeža sv. Pavla VI. Paenitemini zo 17. februára 1966 sa v tento deň zachováva prísny pôst a zdržiavanie sa mäsitého pokrmu, ktoré sa nemôže nahradiť iným skutkom pokánia. Pôst znamená iba raz do dňa sa dosýta najesť (pričom možno prijať trochu pokrmu ešte dvakrát v priebehu dňa).
V januári 2016 Vatikán oznámil, že na obrad umývania nôh v rámci liturgie Štvrtku svätého týždňa (Zeleného štvrtka) možno vybrať osoby spomedzi všetkých členov Božieho ľudu.
V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka (konáriky vŕby alebo rakyty, pretože pučia na jar ako prvé), tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy na budúci rok.
V tento večer ustanovil dve sviatosti: kňazstva a Eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje Telo a Krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku.“
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom.
Tabuľka: Veľkonočné obdobie
| Deň | Význam |
|---|---|
| Palmová nedeľa | Spomienka na Pánov vstup do Jeruzalema |
| Zelený štvrtok | Pamiatka Pánovej večere a ustanovenia Eucharistie |
| Veľký piatok | Utrpenie a smrť Pána Ježiša |
| Biela sobota | Očakávanie vzkriesenia |
| Veľkonočná nedeľa | Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista |
Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Niektoré skupiny veriacich oslavujú vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára v januári (Štedrý deň 6. januára a samotná slávnosť Narodenia Pána 7. januára).
Celosvetová katolícka populácia sa medzi rokmi 2022 a 2023 zvýšila o 1,15 percenta, z približne 1,39 miliardy na 1,406 miliardy ukazujú údaje z Vatikánu.
