Sviatok svätého Matúša sa oslavuje 21. septembra. Svätý Matúš, pôvodným menom Lévi, syn Alfejov, patril do úzkeho kruhu dvanástich apoštolov, ktorých si vybral Ježiš Kristus. Jeho životný príbeh je svedectvom o sile odpustenia a premieňajúcej moci viery.
Povolanie apoštola Matúša
Sväté písmo nám ho predstavuje ako mýtnika, ktorý pre Rimanov vyberal dane v Kafarnaume. Kafarnaum bolo mesto, ktoré sa nachádzalo na hlavných trasách spájajúcich Damaskus so Stredozemím a Egyptom. Bol vyberačom mýta, teda colníkom alebo mýtnikom v časoch Ježišových. Patril ku skupine ľudí, ktorou Židia opovrhovali, nazývali ich verejnými hriešnikmi (publikánmi). Popri vyberaní cla si totiž „privyrábali“ okrádaním.
Lévi mal svoju mýtnicu v Kafarnaume, kde Ježiš často verejne vystupoval. Je teda pravdepodobné, že počul mnohé z jeho rečí. Pri jednej príležitosti - bolo to hneď potom, ako Ježiš uzdravil chorého, ktorého spustili cez strechu - ho Ježiš videl sedieť na mýtnici, vtedy ho povolal a Lévi hneď išiel za ním. V rozhodujúcom okamihu Ježiš oslovil Matúša priamo na jeho pracovisku s jednoduchou, no hlbokou výzvou: „Poď za mnou!“.
Lévi na toto volanie odpovedal s neobyčajnou pohotovosťou; bez váhania opustil svoje doterajšie zamestnanie, ktoré mu zaručovalo materiálne zabezpečenie, a rozhodol sa nasledovať Ježiša. Táto udalosť, známa ako Povolanie svätého Matúša, je silným svedectvom o presvedčivej sile Ježišovho hlasu a o Matúšovej pozoruhodnej viere a odhodlaní.
Keď ho potom kritizovali, že jedáva a chodí s hriešnikmi, povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ A tak Lévi zostal s Ježišom, aby ho už nikdy neopustil. Stal sa apoštolom Matúšom a napísal prvé zo štyroch evanjelií.
Evanjelium podľa Lukáša o tejto udalosti hovorí: “Keď potom vyšiel von a videl na mýtnici sedieť mýtnika menom Léviho, povedal mu: “Poď za mnou!” On vstal, opustil všetko a išiel za ním. Lévi mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu. A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. Farizeji a ich zákonníci šomrali a hovorili jeho učeníkom: “Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?” Odpovedal im Ježiš: “Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.” (Lk 5, 27 - 32).
Svätý Otec Benedikt XVI. vo svojej katechéze hovorí, že Matúš sa vždy nachádza v zoznamoch dvanástich, ktorých si zvolil Ježiš. Jeho hebrejské meno znamená „dar Jahveho“. Prvé kanonické evanjelium, ktoré nesie jeho meno, nám ho predstavuje veľmi presným označením: „mýtnik“.
Matúš jasne pochopil, že dôvernosť s Ježišom mu neumožňovala udržať si aktivitu, s ktorou Boh nesúhlasil. Je veľmi ľahké aplikovať tento uzáver na súčasnosť. Aj dnes nie je prípustné lipnutie na veciach, ktoré sa nezlučujú s nasledovaním Ježiša, ako je to v prípade nečestného bohatstva.
Autor prvého evanjelia
Svätý Matúš si v kresťanskej tradícii uchováva výnimočné miesto ako autor prvého z evanjelií, ktoré je jednou zo základných kníh Nového zákona. Tradícia starovekej Cirkvi sa zhoduje v tom, že Matúšovi pripisuje autorstvo prvého evanjelia.
Podľa historických svedectiev, ako uvádzajú Eusébius a svätý Epifán, Matúš svoje evanjelium napísal približne o osem rokov po Ježišovom nanebovstúpení. Traduje sa, že pôvodná verzia evanjelia bola spísaná v aramejčine, vtedajšom hovorovom jazyku Palestíny, okolo roku 60 nášho letopočtu, a neskôr bola preložená do gréčtiny, ktorá bola v tom čase lingua franca východnej časti Rímskej ríše.
Evanjelium podľa Matúša sa vyznačuje hojným počtom citátov a odkazov na Starý zákon (uvádza sa až 65 odkazov, z ktorých 43 sú doslovné citácie), čo svedčí o autorovej snahe presvedčiť židovské publikum o tom, že Ježiš Kristus je dlho očakávaný Mesiáš, ktorého príchod predpovedali starozákonní proroci.
Kľúčovým prvkom Matúšovho evanjelia je jeho začiatok, ktorý uvádza rodokmeň Ježiša Krista, čím zdôrazňuje Jeho kráľovský pôvod z rodu Dávida a Jeho spojenie s Abrahámom. Práve táto úvodná časť evanjelia je dôvodom, prečo je tradičným symbolom svätého Matúša v kresťanskom umení človek alebo anjel, často držiaci v rukách knihu evanjelia.
Symbol svätého Matúša:
- kniha evanjelií
- postava človeka (anjela)
Tento symbolický obraz pripomína dôležitosť Matúšovho evanjelia pri sprostredkovaní Ježišovej ľudskej identity a Jeho mesiášskeho poslania.
Celý film: Ježiš Kristus, od narodenia až po zmŕtvychvstanie, podľa evanjelia Matúša | Slovak
Misijná činnosť a smrť
Čo robil a kde sa pohyboval Matúš po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní, nie je zaznamenané v žiadnom hodnovernom prameni. Po napísaní svojho evanjelia sa svätý Matúš s horlivosťou pustil do šírenia radostnej zvesti o Ježišovi Kristovi.
Tradícia hovorí, že hlásal evanjelium v Perzii, Partsku, Arábii a v Etiópii. Väčšina historických prameňov a hagiografických spisov sa zhoduje na tom, že svätý Matúš podstúpil mučenícku smrť v Etiópii. Väčšina autorov tvrdí, že zomrel v Etiópii, dal ho zavraždiť etiópsky kráľ Hyrtakus. Stalo sa to kvôli tomu, že Ifigénia, kráľova neter, sa obrátila na kresťanstvo vďaka Matúšovmu kázaniu a nechcela sa stať kráľovou manželkou, pretože zložila sľub panenstva. Kráľova zúrivosť sa teda obrátila proti Matúšovi.
Podľa jednej z najrozšírenejších tradícií ho dal popraviť etiópsky kráľ Hyrtakus, pretože kráľova neter Ifigénia sa vďaka Matúšovmu kázaniu obrátila na kresťanstvo a rozhodla sa pre zasvätený život, odmietajúc kráľovskú ponuku na sobáš. Iné legendy opisujú rôzne formy jeho mučenia, vrátane pribitia na zem a upálenia, no zázračne ho oheň nepoškodil. Napriek týmto rôznym podaniam je Matúšova smrť vnímaná ako svedectvo jeho neochvejnej viery a oddanosti Kristovi.
Relikvie svätého Matúša boli v roku 1080 objavené v talianskom meste Salerno, kde sú s úctou uchovávané dodnes, čím sa toto mesto stalo významným pútnickým miestom pre veriacich z celého sveta.
| Atribút | Informácie |
|---|---|
| Sviatok | 21. september |
| Pôvodné meno | Lévi |
| Povolanie | Mýtnik |
| Autorstvo | Evanjelium podľa Matúša |
| Smrť | Mučenícka, Etiópia (podľa tradície) |
| Symbol | Kniha evanjelií, človek (anjel) |
| Patron | Účtovníci, finanční úradníci, colníci, bankoví úradníci, proti opilstvu |